Motýlí kůže přehled

Knihu som vzdala, mala som ju na svojom čitateľskom wishliste neskutočne dlho, ale som dosť sklamaná. Štýl akým bola kniha písaná mi nevyhovoval, strácala som sa v deji. Je možné, že by sa príbeh rozbehol, ale dala som prednosť knihe pri ktorej si čítanie užijem. Kedysi som čítala knihu aj keď ma nebavila, lebo môj vnútorný "Monk" mi nedovolil nedokončiť knihu, teraz už som nastavená - nebaví ma idem ďalej a radšej venujem čas dielam, ktoré mi niečo dajú ako sa zbytočne trápiť.

Po stej strane to vzdávam.

Nerád dávam knihe odpad, ale nemôžem inak hodnotiť knihu, ktorá ma proste nebaví a nemotivuje ma dočítať ju. Poďme si ale rozobrať viac moje problémy s týmto dielom.

Prvý bod je skôr mojím problémom, než problémom knihy. Nenaplnila očakávania. Očakával som thriller, v ktorom bude novinárka pátrať po sadistickom vrahovi. Zatiaľ som dostal len rozoberanie postáv a ich úchylok. Keď som pri tom, tak celkovo mám pocit, že kniha sa až moc venuje sexu a erotike. Nie som puritán, ale chcel som thriller, nie erotickú knihu, v ktorej sa rozoberá sex, sex a zase len sex.

Štýl písania mi strašne vadil. Je to divne písané a opakovanie informácií mi liezlo riadne krkom. Dobre, ja chápem, že Oľja je expertka na čísla a že je z dobrej leningradskej rodiny. Nepotrebujem to neustále pripomínať. Pripomína mi to, keď som robil v škole referáty a potreboval som natiahnuť počet strán. I keď, aj pri tých referátoch som musel byť kreatívnejší a nemohol som si dovoliť opakovať dookola tie isté vety. Možno toto je ten najväčší kameň úrazu, pre ktorý knihu odkladám.

Čo sa týka postáv, tak Xenia mi prišla celkom sympatická. I keď jej charakter je z veľkej časti o tom, ako má rada masochistický sex. Nemôžem sa k nej ale viac vyjadriť, pretože to s knihou vzdávam a neviem, ako bude jej charakter napredovať. Možno ponúkne viac, ako len posadnutosť masochistickým sexom. Ostatné postavy si ma nejak nezískali. Čo sa týka vraha, tak tu máme klasického stereotypného sadistu mučiaceho ženy pre svoje erotické potešenie. Pasáže s ním boli divné.

Chcel som to dočítať. Ale vždy keď som to rozčítal, tak som to po strane chcel zase odložiť. Uvedomil som si, že ma to nebaví, možno je to tým autorovým štýlom, a nechcem strácať čas s takouto knihou. Hlavne keď v poličke ich na mňa čaká mnoho.