Obratník Raka přehled

29.10.2024

Kniha s bohatou históriou a príťažlivým emblémom kontroverzie. Samotný Miller celú debatu o tom, čo sa môže písať a čo nie, zhrnul v jednej vete sám priamo v texte:

“Podstata umenia spočíva v tom, že sa ničím neobmedzuje.

Je pravda, že v súčasnosti už asi pri jej čítaní nikomu sánka nepadne, každopádne ešte v 60. rokoch minulého storočia v USA bola predmetom žalôb a súdnych sporov. Predstava, že by sa do demokratickej krajiny musela na čierno pašovať tabuizovaná kniha dnes už pôsobí neuveriteľne, ale Obratník raka to svojho času naozaj spôsobil. A pritom ide "len" o nesúvislé príhody Američana v medzivojnovom Francúzsku, miestami prifarbené epizódkami sexu. A keďže stroj času ľudstvo stále nevynašlo, môžeme atmosféru Paríža v 30. rokoch minulého storočia nateraz vychutnávať len/aj vďaka Millerovým zápiskom:

"A Boh mi je svedkom, že keď do Paríža zavíta jar, aj ten najponíženejší smrteľník má pocit, že sa nachodí v raji. Ale nielen to v jeho pohľade bola dôvernosť, s ktorou sa obracal k tejto panoráme. Je to jeho Paríž. A človek nemusí byť bohatý, ba ani nemusí byť Parížanom, aby takto vnímal Paríž. Paríž sa hemží bedármi najpyšnejšími a najšpinavejšími žobrákmi, akých kedy nosila zem. A predsa aj oni majú ilúziu, že sú doma. Práve tým sa líši Parížan od obyvateľov všetkých ostatných metropol."

Nie je to však len prechádzka ružovou záhradou, Miller úprimne prezentuje aj odvrátenú tvár útočiska Stratenej generácie a otvorene priznáva, že väčšinu času bolo jeho hlavnou prioritou hľadanie obživy.

"A viem, akou diabolskou ulicou je Faubourg Montmartre s mosadznými štítmi a s gumovým tovarom, celú noc na nej blikajú svetlá a sex sa ňou valí ako stoka. Keď kráčate z Rue Lafayette na bulvár, cítite sa ako na pranieri, ženské sa na vás lepia ako kliešte, zahrýzajú sa do vás ako mravce, lichotia vám, zaliečajú sa, líškajú sa, prosia, modlikajú raz po nemecky, raz po anglicky, raz po španielsky, ukazujú vám svoje rozorvané srdcia a deravé topánky, môžete si useknúť chápadlá, môžete si zapchať uši, a jednako vám udrie do nosa lababo a Parfum de Danse, ktorý účinkuje iba do vzdialenosti dvadsiatich centimetrov. Ten malý úsek medzi bulvárom a Rue Lafayette môže z váš vycicať všetok život. Každá krčma priam kypí a pulzuje: kocky sú hodené, pokladníci sedia na vysokých stoličkách ako supy, a peniaze, ktorých sa dotýkajú, majú ľudský pach. Ani v Banque de France nenájdete protihodnotu tohto idiotského obeživa, peňazí, ktoré sa lesknú od ľudského potu a ktoré preskakujú z ruky do ruky ako lesný požiar a zanechávajú za sebou iba dym a smrad. Kto kráča v noci cez Faubourg Montmartre a vôbec sa nezadychei ani nespoti, kto nevyslovi jedinú prosbu a jedinú nadávku, ten nemá v poriadku podvozok, a ak má, mal by sa nechať vykastrovať."

Miestami, sa na môj vkus však až príliš utápal vo svojich abstraktných myšlienkových prúdoch, ktoré mi, hlavne v úvode, nabúravali tempo čítania. Zhruba po tretine som sa musel rozhodovať, či vlastne má zmysel ďalej čítať. Od polovice, možno aj v dôsledku postupného etablovania sa na autorov štýl písania, to bolo predsalen dynamickejšie. V knižnici si tento artefakt určite ponechám, aj keď nateraz nie som presvedčený, že budem mať potrebu si ho ešte niekedy prečítať. Kuriozitou pre mňa ostáva slovenské vydanie knihy z roku 1970 nielen vďaka Picassovým skicám, ale hlavne preto, že išlo o vôbec jediné vydanie tejto (vtedy ešte stále s biľagom pornografickej) knihy v komunistickom Československu. A to som Čechov vždy, keď prišlo na tému sexu v umení a vlastne aj v živote, oproti Slovákom vnímal ako tých liberálnejších. Žeby výnimka potvrdzujúca pravidlo?

07.02.2024

Ve své době jistě kontroverzní a skandální kniha, dnes ale už prakticky taková klasika moderní nejen americké literatury. Nepochybně dobře, velmi otevřeně a realisticky napsaná výpověď o bohémském životě s autobiografickými prvky a navíc také s určitým filozofickým přesahem.