Otcovia a deti / Nešťastnica a iné přehled

24.10.2018

Nedalo mi a musel som siahnuť aj po druhej knihe od Turgeneva z tejto edície.
Šľachtické hniezdo
Sparťanská výchova sa zjavne nepodarila. Po prvej nevydarenej láske sa mládenec zaľúbi opäť. Do dievčiny, ktorá si žije v dokonalom svete, má dokonalého snúbenca, dokonalú rodinu. Všetko vyzeralo tak nádejne, dievčina privolila, bola zmätená, keď sa v tom vrátil prízrak minulosti, ktorý mal byť už pochovaný pod čiernou zemou... Prízrak si podmnil srdcia celého domu a ako dýka sa zapichol v srdci mladého dievčaťa. Vysvetlenie je zbytočné, už je neskoro...
Po rokoch, nezostalo už nič čo by pripomínalo toto vzplanutie. Najmladší vyrástli, starší dávno odišli preč. Len tie spomienky tu navždy budú...
Otcovia a deti
Celé dielo som mal toho Bazarova v zuboch. Mudroval, objavila sa láska, a celá filozofia bola fuč. Potom sa tváril, že sa nič nedeje a keď sa to začalo komplikovať, dostal košom. Aký som bol rád, zaslúžil si to. Ale poučil sa a upokojil. A aká irónia, že na konci knihy mi ho až bolo ľúto.
Druhou postavou je Arkadij: mladý, neskúsený, hltá čo jeho duša pýta. Svojho otca a uja má nesmierne rád a neberie názory sa svet tak radikálne ako jeho kamarát a učiteľ Bazarov. V dome Odincovovej sa zaľúbi a za pár dní zabudne na všetky pravidlá, ktorými sa doteraz riadil. Sympatické nie? Nekarhá staršiu generáciu, že je spomalená, berie to ako samozrejmosť. Preňho sa život končí štastne. Možno je v tom odkaz, že prílišnou horlivosťou si človek sám vykope hrob.
Za komunizmu sa dej reprodukoval hlavne ako boj dvoch generácii a mladá mala pravdu. Hlúposť. Je to predovšetkým príbeh, ktorý dýcha človečinou. Možno menej ako Hniezdo alebo Rudin, ale stále tak, aby človeka dokázal pohltiť
Jarné vody
Keby som mohol pánu Saninovi napísať list, vôbec by som sa nekrotil. Ako môže spraviť niekto takú hlúposť? Veď od začiatku toho prekliateho výletu do BadenBadenu som cítil, ako to dopadne (asi intuícia). A ono to tak na moje nešťastie dopadlo.
Na druhej strane, človeka to poteší, keď vidí, že celá tá udalosť mala šťastný koniec. Bôl prebolel (aspoň Gemma tak vyznela), adresa sa našla, odpustenie prišlo aj keď sa už zdalo, že nepríde. Ale je ešte čas napraviť celý svoj život presiaknutý "taedium vitae"?
Znie to ako červená knižnica, ale tu sa začína rodiť psychologický román. Z knihy možno najslabší, ale najviac mi zarezonoval v hlave.
Tajomné novely & Básne v próze
To si idem ešte len prelistovať, niečo si určite prečítam hlbšie.
CELKOVÉ hodnotenie
Turgenevovo majstrovstvo - to sú určite romány. Síce sa už opakujem, ale stále nechápem prečo sa tak rýchlo vytratil z všeobecného prehľadu každého človeka. Nebolo to to najlepšie, čo som kedy z obdobia 19. storočia čítal, ale má to svoje nenahraditeľné a svojské lyrické čaro. A aj keď je to jednoduhšie, na hlbke to nestráca. Celkovo mám z jeho diel dobré pocity.