Partizánova dcéra přehled
Louis De Bernières
Keď sa tí dvaja stretli, osud mal asi chuť na čudesné žarty. Štyridsiatnik Chris, ktorý sa bojí, že stále nič nezažil, a dvadsiatnička Roza, ktorá vie, že toho zažila až priveľa. Angličan a Srbka, obchodný cestujúci a žena so záhadnou totožnosťou i minulosťou. Keď Chris vidí peknú Rozu prvý raz, považuje ju za prostitútku a pozve ju k sebe do auta. Roza už najstaršie remeslo nevykonáva, ale pozvanie prijme. V tej chvíli sa začne vzťah plný otáznikov a bizarných situácií, ale aj humoru a fascinujúcich príbehov. Lebo Roza sa na stránkach knihy stáva Šeherezádou so slovanským prízvukom a udržiava Chrisa v napätí rozprávaním. Rozpráva o svojom otcovi, ktorý ako partizán bojoval po boku Tita, o svojich sexuálnych výčinoch, o politike a tragédiách na Balkáne. Lenže je Roza naozaj ženou, za ktorú sa vydáva? A je Chris naozaj beznádejným suchárom, akého stretávame na začiatku knihy? Louis de Bernieres sa opäť majstrovsky ponoril do dejín a politiky. Podarilo sa mu fascinujúco prepliesť históriu jedného z najťažšie skúšaných regiónov Európy s osobnými príbehmi ľudí, postáv, ktoré sa pred čitateľom obnažujú, a predsa zostávajú záhadné... celý text
Literatura světová Dobrodružné Romány
Vydáno: 2009 , Slovart (SK)Originální název:
A Partisan's Daughter, 2008
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Partizánova dcéra. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (18)
Druhá kniha od autora a bola som dosť sklamaná. Taká jednohubka na večer. Ťažko povedať čo naozaj Roza prežila a čo si vymyslela. Ale dám mu šancu, chystám sa na ďalšie, pretože Mandolína ma očarila.
Keby to nebola kniha, bol by to film od Bertolucciho. Starecké slintanie nad mladou holkou, ktorej život spočíval v rôznych druhoch súloží, sa uvedie citátom z Camusoveho Pádu, ktorý v kontexte znie, že bude narážať na politiku, v skutočnosti sa ale autor snaží (dosť neobratne) napodobniť jeho štýl rozprávania, keď po pár kapitolách pohľadu z oboch strán, prejde do plynulého monológu jednej z dvoch hlavných postáv. Tá príbehová línia pôsobí vykonštruovane, kniha prakticky nemá úvod a preto pasívnejšia z postáv (muž) nie je dostatočne charakterizovaná. Všetky jeho vlastnosti by sa dali zhrnúť vetou: Autor v prvej osobe popisuje jednoduchého človeka. Ženská postava tiež nie je úplne uveriteľná, pretože je až do očí bijúce, že obe postavy písal jeden človek a to je presný opak toho, prečo som mal kedysi v puberte tak rád Bernieresovu Mandolínu kapitána Corelliho. Niektoré postrehy fajn, ale celkovo je to strašne odfláknuté.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (2)
„Ještě snesu, když nějaký politik tvrdí, že musíme jít a zabíjet lidi, ale od Boha to nesnesu. Ten by měl mít víc rozumu.“
„Člověk může být nevzdělaný a hloupý a prožít celý život, aniž narazí na sebemenší důkaz, že není génius.“
Kniha Partizánova dcéra v seznamech
v Přečtených | 133x |
ve Čtenářské výzvě | 4x |
v Doporučených | 6x |
v Knihotéce | 93x |
v Chystám se číst | 26x |
v Chci si koupit | 3x |
v dalších seznamech | 2x |
Štítky knihy
Autorovy další knížky
2002 | Mandolína kapitána Corelliho |
2005 | Ptáci bez křídel |
2001 | Válka o zadnici Dona Emmanuela |
2002 | Seňor Vivo a drogový baron |
2004 | Nezvladatelné dítko kardinála Guzmána |
Kniha pro mě byla docela zklamáním, i když závěr mě mile překvapil a přidala jsem díky němu jednu hvězdičku v hodnocení. Jinak se kniha četla snadno, občas jsem i dychtila po tom, co bude dál. Hrubé výrazy mi docela vadily, i když se do takovéhoto příběhu vlastně hodily.