Generálova dcera přehled

04.11.2024

(SPOILER) „Za znásilnění by se neměla hanbit oběť.“ Generálova dcéra je môj obľúbený deväťdesiatkový film. Je to ku*va ostrá jazda. Odpustite drsné slová, ale myslím, že každý, kto to videl, mi dá za pravdu a dodá, že som zbytočne jemný. Travolta si užil jeden zo svojich najdominantnejších výkonov a smutne veľa tomu dodalo drastické vojenské prostredie plné šikany, vojenských policajtov, zamlčaných vecí, znásilnení a vrážd. Ale nezabúdajte! Je rozdiel medzi tým, kto zabil ľudskú dušu a tým, kto zbavoval fyzického utrpenia. Pretože pre niektorých ľudí je život utrpením. Knižná predloha je... podľa očakávaní. Hrubá, ale číta sa vcelku (hoc nie stopercentne) dynamicky, lebo je svižne napísaná. Poctivá deväťdesiatková žánrovka, akých sa v deväťdesiatkach vydávali mraky, či už kriminálok, alebo lekárskych trilerov. Románu by prospelo skrátenie o 70 strán. Je toho strašne veľa a hoc je veľa aj postáv a pritom sa medzi nimi ľahko orientujete (čo v príbehoch s množstvom postáv rozhodne nie je žiadna samozrejmosť), tak toto je proste fakt zbytočne dlhé. Ku koncu už budete možno odpočítavať čas do konca. Áno, čím bližšie sme k finále, tým sa samozrejme napätie viac a viac stupňuje, čiže tam by som nekrátil, ale v strede sa nachádza viacero momentov (možno i postáv), ktoré pokojne mohli byť vymazané a knihe by to prospelo. Osobne mi prekážalo, že medzi dvojicou vyšetrovateľov (vo filme okrem Travoltu ešte Madeleine Stoweová z Posledného mohykána) je osobný vzťah z minulosti; toto si myslím, že ublížilo nielen románu, ale napr. i trileru Zberateľ bozkov od Jamesa Pattersona, ktorý spomínam z dôvodu, že jeho filmové spracovanie s Morganom Freemanom a Ashley Juddovou sexuálne zafarbené pnutie medzi hrdinami potlačilo a razom to pôsobilo lepšie. Výrazne potlačené (oproti knihe) to bolo i v prípade filmu Generálova dcéra. Pôsobí skrátka nechcene smiešne, že jedným z hlavných posolstiev knihy je, že nie je dobré miešať sex do armády a spisovateľ napokon paradoxne dospeje k záveru, že pre hlavné postavy bude najlepšie, ak spolu začnú pohlavne žiť. Inak je Generalova dcera zaujímavé, pútavé, originálne a dovolím si tvrdiť, že najmä tragické a veľmi smutné literárne dielo. Rozpráva o tom, čo sa stane, ak je človeku nielen ublížené, ale následne s jeho traumou nielenže nikto nepracuje na odbornej úrovni, ale naopak je daná osoba nielen svojimi najbližšími, ale de facto i spoločnosťou, ktorá ju obklopuje, donútená zločin, ktorý bol na nej spáchaný, ignorovať. Toto si samozrejme následne nesie celým svojím životom a samozrejme to nutne musí mať katastrofálny dopad na jej psychiku. Práve tu sa paradoxne ústredný hrdina, vojenský vyšetrovateľ Paul Brenner, prejaví ako človek, ktorý sa hrá na kreténa (lebo na takých miestach, na akých sa pohybuje, by ho zaživa zožrali behom dvoch minút, ak by prejavil city), no v skutočnosti je to muž na správnom mieste, ktorý so sebou nenechá vyj*bávať a je ochotný (kvôli tomu, aby duša obete mohla odpočívať v pokoji) naplno využiť svoje možnosti a to i na úkor vlastnej kariéry. Okrem toho kniha (plná veľmi slušeného dialógového ping-pongu) pojednáva o neľahkom postavení žien v armáde. V 90. rokoch museli zažívať riadne peklo. Film bol každopádne lepší (herecké obsadenie a výkony, dusná južanská atmosféra, vizuálne výrazné vojenské prostredie, podmanivý soundtrack, nezabudnuteľné scény a v neposlednom rade filmári trošku viac poosobnili vzťah Brenner/Elisabeth; kým v knihe Paul „len“ vyšetroval jej vraždu, vo filme ju vďaka náhode mal možnosť trochu detailnejšie spoznať a to na tom bolo veľmi pekné).

30.09.2020

Příběh byl poutavý i když ro mě moc zdlouhavý Vyjde vlastně najevo jaký život Ann vedla a co bylo příčinou, že se jí chtěl někdo zbavit. Viděla jsem i film s J.Travoltou v hlavní roli a to se mi líbilo víc než samotná kniha. Což bývá málokdy.