Pol Potov úsmev přehled
Peter Fröberg Idling
Stalin, Hitler a Pol Pot, traja najkrvilačnejší diktátori dvadsiateho storočia. Prví dvaja sú dobre známi, ale kto je ten nenápadný usmievajúci sa Kambodžan, ktorý počas svojej vlády zavraždil viac ako 2 milióny ľudí? Odpoveď hľadá priamo v srdci Kambodže švédsky novinár a spisovateľ Peter Fröberg Idling. V roku 1975 dobyli Červení Kméri hlavné mesto Phnom Penh a ustanovili tzv. Demokratickú Kampučiu, ktorá mala znamenať novú a lepšiu budúcnosť. Komunistickou revolúciou sa začala krvavá krutovláda diktátora Pol Pota. Peter Fröberg Idling so zápalom detektíva pátra po príčinách i dôsledkoch kambodžskej genocídy. Zbiera čriepky reality a veľa sa pýta. Ako sa Červeným Kmérom podarilo v roku 1978 zakryť oči a oklamať švédsku delegáciu, ktorá navštívila Kambodžu? A ako sa vlastne stalo, že mladý Saloth Sar, ktorý študoval v Paríži, miloval futbal a romantickú poéziu, sa v dospelosti zmenil na tragicky známeho Pol Pota?... celý text
Literatura naučná Historie
Vydáno: 2017 , AbsyntOriginální název:
Pol Pots leende, 2006
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Pol Potov úsmev. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (6)
Na začiatok musím povedať, že od knihy som čakala niečo iné. Chcela som sa dozvedieť, čo sa za vlády Červených Kmérov dialo v terajšej Kambodži. A ako dozvedela som sa, ale zdá sa mi, že iba tak okrajovo. Príde mi, že autor sa dosť venuje tej politickej časti - kto bol Pol Pot, ako sa dostal k moci, kto boli jeho najbližší spolupáchatelia a pod, ale ani tam nejde úplne do hĺbky. Bolo tam strašne veľa mien a žiadne si už nepamätám. Taktiež veľkú časť knihy zaberalo skúmanie toho, či švédska delegácia bola naozaj tak vierohodne oklamaná alebo proste len nechceli vidieť to, čo možno mali pod nosom. Tiež sa niečo dozvedáme o tom, ako sa vtedajší svet díval na Demokratickú Kampučiu - mnohí hovorili o genocíde (ktorá tam skutočne prebiehala), ale mnohí to výrazne popierali a považovali Kampučiu pomaly za progresívny štát. Ale o samotnej genocíde a o obyčajných ľudoch, ktorí to museli prežiť, je tam toho máličko.
Spočiatku sa mi kniha čítala dobre, mala som vysoké očakávania a páčil sa mi autorov štýl. Ale postupne to pre mňa začalo upadať, keďže som sa nedozvedala tie veci, ktoré ma najviac zaujímali a často som sa pristihla pri tom, že mi pri čítaní myšlienky ubiehajú niekde úplne inde. Taktiež časové skoky ma miatli. Ako nie je to zlá kniha, určite ma obohatila a za prečítanie stojí, len som čakala niečo iné.
Autorovi sa podarilo nájsť funkčnú syntézu, dejového, faktografického a publicistického písania v rámci jednej ústrednej témy, čo do značnej miery zefektívnilo recepciu knihy, k čomu dopomohli i pasáže venované Kambodžským reáliam a vo všeobecnosti územiu Indočíny, v kontexte s jej sujetom.
Citlivo rozlišuje medzi internými a externými problémami, ktorým musela Kambodža,
no najmä bežní a chudobní obyvatelia čeliť.
V rámci publicistiky si autor zachoval (minimálne sa o ňu usiloval, najmä v
v konfrontácii so Švédskymi ľavičiarmi) nezaujatosť a svoje teoretické poznatky sa snažil podopierať o svedectvá priamych účastníkov, a to i z radov Červených Kmérov.
Celkovo tak ide o najlepšiu knihu referujúcu život v Pol Potovej Demokratickej Kampučii (1975 - 79), ktorá je českým a slovenským čitateľom k dispozícii.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Pol Potov úsmev v seznamech
v Právě čtených | 1x |
v Přečtených | 56x |
ve Čtenářské výzvě | 7x |
v Doporučených | 3x |
v Knihotéce | 37x |
v Chystám se číst | 42x |
v Chci si koupit | 15x |
Opäť silná absyntovka!
Dalo mi to nielen dokonalý prehľad o historickom vývoji nástupu Červených Kmérov v Kambodži, ale aj vecné úvahy o tej "pravde" podobnej ako ju spomína Orwell v 1984.
Štyria delegáti prišli navštíviť "raj" šťastných ľudí. Je však pravda to, čo videli?
Na druhej strane, neboli títo "spriatelení" ľudia účelovo vybratí, nakoľko nahrávali správnej strane?
Okrem toho neexistuje hmatateľný dôkaz o všetkých zverstvách, ktoré sa tam páchali, iba svedectvá ľudí. Stačí to?
Ale má genocída menšiu váhu ak sa dokáže, že nebolo vyvraždených 4 miliónov ľudí "iba" 750 000?
Ak sa takéto vyhlásenia zakladajú na čiastočných faktoch, znamená to, že sa vôbec nestali? Lebo ak sa jedno zo štyroch vyhlásení nezakladá na pravde, je to celé klamstvo?
Neprestávam uvažovať nad týmito vecami a žasnem čo všetko vyplýva z historického kontextu a v tomto prípade konkrétne zbavenie sa okov kolonialistov... A kam to až vyeskalovalo. Silná kniha!