Príkladné novely / Medzihry přehled
Miguel de Cervantes y Saavedra

Príkladné novely: Preslov - Cigánočka - Veľkodušný milenec - Kútik a striháčik - Anglická Španielka - Licenciát skielko - Moc krvi - Žiarlivý Extremadurčan - Vznešená slúžka - Dve dievčatá - Krásna Kornélia - Podvodný sobáš. Medzihry: Rozvodový súdca - Trampagos-pasák, ktorý ovdovel - Voľba richtára v obci Daganzo - Bdelý strážca - Falošný Biskajčan - Divadlo zázrakov - Salamanská jaskyňa - Žiarlivý starec. Pedro de Urdemalas.... celý text
Literatura světová Novely
Vydáno: 1979 , Tatran (Bratislava)Originální název:
Novelas ejemplares
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Príkladné novely / Medzihry. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (1)
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Príkladné novely / Medzihry v seznamech
v Přečtených | 4x |
v Mé knihovně | 8x |
Autorovy další knížky
1982 | ![]() |
1966 | ![]() |
1974 | ![]() |
1977 | ![]() |
2016 | ![]() |
Pekný výlet do renesančného Španielska vo podobe troch najpopulárnejších súvekých literárnych žánrov:
Novely - už tradične hravé, vtipné, výsmešné, s netradičnými námetmi. Predstavoval som si, ako si po večeroch tieto dielka tajne čítavali panie pri teplom kozube a chichotali sa na ich obsahu, často nemravnom. Ale nesmieme zabúdať na pravidlo, ktoré stanovil už Boccacio - maximálne 1-2 novely denne. V druhom prípade by jednotlivé príbehy splývali dokopy a aj čítanie renesančných polstranových súvetí je po čase vyčerpávajúce. Z mojej strany odporúčam Cigánočku a Podvodný sobáš s legendárnym filozofickým rozhovorom dvoch psov, strážiacich nemocnicu.
Medzihry - v písanej podobe, a najmä v dnešnej dobe, už nedokážu vyvolať účinok, za akým boli vytvorené. Nejde tu o charakteristiku výnimočného hrdinu, ani o komédiu v pravom zmysle slova. Jednoducho mali rozptýliť divákov medzi dejstvami celovečerných hier, preto sú celkom stručné, až primitívne. V niektorých typické postavy lakomca, dohadzovačky alebo junáka naberali nádych barokovej comedie dell'Arte. Podľa mňa sa žiadna z nich nevymykala z priemeru.
Pedro de Urdemalas - všetko o čom Cervantes písal v novelách, medzihrách a aj v Quijoteovi zlúčil do jednej divadelnej hry. Dokopy to vyznelo ako zlátanina, ktorej nepomáhalo ani to, že sa násilne snažil dodržať jednotu času a miesta, ale ľahko sa čítala a aj ma celkom bavila. A síce, je to hra, čiže na scéne možno vyzerá omnoho lepšie.
Dúfam však, že nespyšniete,
bedár totiž, príduc hore,
spyšnie tak, že v celom svete
musia sa mať na pozore.
Zvláštne, ale najviac ma zaujali vysvetlivky na konci knihy a chronológia autorovho života. Teraz si dokážem predstaviť tú dobu, s ňou aj funkciu a charakteristiku vtedajšieho divadla a jeho predstaviteľov, ktorí sa navzájom veľmi nemuseli.