Problémy pro třetí tisíciletí přehled

27.09.2024

Ačkoliv nejsem matematik (nemám ty správné neurony), knihu Problémy pro třetí tisíciletí jsem ze zvědavosti sháněl dlouhá léta, až se mi to jednou podařilo. Antikvariát bez problémů zafungoval. Tato publikace nastiňuje sedm otázek matiky, jež odolávají věkovitému i supermodernímu rozhřešení. Osobně jsem ji s nadšením pojal jako exkurz do teritorií, kde sice nemám co pohledávat, ale urvat byť jen kousíček z pochopení každého problému bylo pro mne veliké vítězství. Miluju nevyřešené záhady supermoderní vědy. U úvodních pěti problémů jsem se trochu chytal, ale u poslední - Hodgeovy domněnky, jsem to vzdal. Jen zopakuji, že kniha je velmi náročná i pro studenty matematiky, ale Keith Devlin se snažil zjednodušovat až nad únosnou míru, takže jsem si tento unikát, tuto raritu mohl po dočtení pohodlně zařadit do knihovny a čekat až se mi utvoří ten kompetentní chuchvalec neuronů v mozku. Knihu si považuji až tak, že mám k ní láskyplný vztah. To je vše, co jsem chtěl říct. A ještě jedno - za tu Hodgeovu domněnku strhávám jeden bod, ale to zas tak nebolí. 4*

20.04.2020

Dobrá kniha pre tých , ktorí si chcú urobiť obraz o posledných výzvach matematiky, ktoré neboli dokázané alebo vôbec pochopené. Na prečítanie knihy je nutná znalosť aspoň stredoškolskej matematiky a pre tých čo mali aj matiku na vyške, bude viac pochopiteľná. Mňa zaujala najmä oblasť topológie, kde je opísaná Poincarého domnienka. Rozoberať to v tejto recenzii nemá zmysel, ale ak ste niečo aspoň počuli v nedávnej dobe o Grigorijovi Pereľmanovi, tak asi viete o čom hovorím. Z niekoľkých matematických problémov tisícročia uvedených v tejto knihe, tento podivínsky ruský matematik nedávno dokázal jej platnosť . A odmenu ktorá činila milión dolárov si odmietol prevziať. Problémy v knihe sú "polopatisticky" rozobrané. A asi okrem jedného, ktorý ako povedal sám autor, ani on nechápe. Je až tak zložitý, že ho chápe len malý okruh matematikov. Kniha vám však určite otvorí obzory a dovolí vám nahliadnuť aj ďalej , ako len v matematike strednej školy. Autor použil veľmi pekné prirovnanie, že v vo vysokej matematike sa vyzná len málo ľudí. Je to ako keď vidíte v diaľke Mount Everest. Niektorí študenti nevylezú ani na strom, aby ten Everest uvideli. Tí čo ho uvidia a pôjdu na vrchol majú cestu ťažkú. Stretávajú len málo pocestných, ktorí by im poradili a ukázali smer. Cesta na vrchol je čoraz ťažšia a ťažšia. A cestou stretávajú čoraz menej a menej pútnikov, až neostane nikto kto by im ukázal cestu, Cesta na vrchol trvá roky a cesta naň nemusí byť úspešná. Stačí malá chyba a je potrebné sa vrátiť späť a po nejakej dobe to skúsiť znova. Riešenie je v nedohľadne a vysoko. Niekto však dosiahne vrchol Everestu a odmenou je okrem nádherného výhľadu veľký pocit zadosťučinenia.