Řím po Marku Aureliovi / Kniha o císařích přehled

06.03.2022

Héródiános sa odhodlal opísať nevyhnutný, avšak smutný epilóg Rímskej ríše, ktorý započal, ako vravia niektorí smrťou Marca Aurélia - posledného giganta spomedzi adoptívnych cisárov, dokonalého žiaka veľkých učiteľov. Ja si však myslím, že Pertinaxova chvályhodná snaha by nemala byť zabudnutá, a preto by som označil za začiatok labutej piesne obrovského kolosa práve jeho smrť. Už tak alebo onak, tretím storočím nášho letopočtu začala ríša definitívne upadať, čo postupne viedlo k trom bodkám - roky 410 (Alarich a Góti), 455 (Geiserich a Vandali), 476 (Odoakar a Germáni), ktoré píšeme na konci viet, keď chceme zdôrazniť akési zamlčané a neisté pokračovanie, ktoré si vieme domyslieť. Keď čítame Héródiána, zisťujeme, že nastalo obdobie skrytých dýk a utajených jedov, obdobie, kedy mal pokojnejší život roľník na predmestí, než cisár vo svojej rezidencii. Vražda bola tradičným riešením nespokojnosti s nekonečným radom Augustov, ktorí napriek krvavému dianiu okolo vavrínového venca, neprestávali dychtiť po vytúženej sláve a odmietali sa poučiť osudom predchodcov. Vládla anarchia, ukrutnosť a kríza.
Grék Héródiános píše o udalostiach inak, než Cassius Dios, rímsky dobový historik, ktorý napríklad uvádza, že Commoda zavraždil prefekt prétoria Laetus, čo uvádza aj Ammianus Marcellinus, kdežto Héródiános píše, že jedom (milenka Marcia) oslabený Commodus skonal rukou nejakého Narcissusa (ponúka sa zámer gréckeho historika menom vraha zdôrazniť samoľúbosť, ktorou Commodus trpel, čo dosvedčujú dobové sochy, kde je vyobrazený ako Herkules) - statný mladík, ktorý tak učinil za odmenu. Taktiež sa historici líšia v prípade dôvodu smrti Commodovho nástupcu Pertinaxa - Cassius uvádza, že ho pretoriáni zavraždili, pretože im nevyplatil sľúbené odmeny a bol prehnane sporivý. Héródiános vidí príčinu jeho smrti v oveľa pravdepodobnejšej teórií, a to síce zákaz plienenia a osobného obohacovania sa pre Commodovou vládou zhýralých pretoriánov. Odmeny, ktoré boli sľúbené, ale len sľubmi ostali, sa stali osudnými Juliánovi, cisárovi, ktorý sa do histórie zapísal ako prvý cisár, ktorý si "božskosť" kúpil. Zaplatil asi málo, trvala krátko. V niečom sa možno skôr prikloniť na stranu Cassia Dia, v niečom sa mi vidí dôveryhodnejší skôr Héródiános - obaja sa zhodujú v tom, že film Gladiátor od Ridleyho Scotta nevykresľuje postavu Commoda prehnane. Dokonca aj Ammianus Marcellinus píše: "...nepodarený syn, za ktorého rozhodovali jeho obľúbenci a milenky, prekvitalo udavačstvo s krvavými následkami, kým panovník sa oddával pôžitkárstvu."

..., Valerius Diokletianos, velitel osobní stráže Caesara Numeriana, byl tedy oděn rouchem císařským. Velký to muž, jeho mravy však byly takové:

První zatoužíl po šate zdobeném zlatem, po hodvábných a purpurových látkach a po množstvu perel na ozdobu obuvi...
První ze všech po Kaligulovi a Domitianovi svolil k tomu, aby ho na veřejnosti oslovovali,, pane", aby mu vzdávali božské pocty a nazývali ho bohem...

Z toho jeho počínání zjišťujeme, že právě ti nejnižší neznaji míru v pýše a ctižádostivosti, zejména pokud se domohou vysokého postavení...
Neboť touha člověka, který nezakusil moci, je nenásytná jako hlad zotavujícího se člověka...