Sextus Aurelius Victor

Přidat do oblíbených Koupit knihy

320 - 390

Populární knihy

Řím po Marku Aureliovi / Kniha o císařích
Řím po Marku Aureliovi / Kniha o císařích
Sexta Aurelia Viktora děginy řjmské
Sexta Aurelia Viktora děginy řjmské

Nové komentáře u knih Sextus Aurelius Victor

Sexta Aurelia Viktora děginy řjmské Sexta Aurelia Viktora děginy řjmské

„Keďže sa dielo nedočkalo dotlače v slovenčine ani češtine, možno vychádzať výhradne z českého prekladu z roku 1838. Okrem stručných dejín Rimanov si môže človek vychutnávať nádhernú dobovú češtinu (hoci občas treba využiť Staročeský slovník). Oproti iným dobovým prekladom sa tento pomerne dobre číta, keďže vetná skladba nie je natoľko krkolomná. Vyberám z knihy opis môjho obľúbeného rímskeho hrdinu Gaia Mucia, neskôr získavšieho meno Scævola (Ľavoruký). Jeho potomok z Dalmácie (Vallone di Obbrovazzo, dnes Zaton Obrovački), menom Georgius Scaevola (1734 –1784) sa v roku 1750 presťahoval do Topoľčianok a poslovenčil si meno na miestne Števula: jeho potomkami sú Števulovci s haploskupinou J1 (jesto i Števulovia s haploskupinami R1a a 12a, no to sú domáci, pôvodní Števulovci). Rímsko-etruská vojna, rok 508 pred n. l.: „Kajus Mutius Scaevola. Když Porsena král u Řjma ležel, Mutius Kordus, muž to řjmské udatnosti, přigda k řadě o powolenj žádá k utečenj, smrt králowu za to slibuge. Dostaw powolenj do táboru Porsenowa přišel a tam omylem na mjstě krále dwořenjna zabil. Gat a ku králi dowlečen gsa, prawici na obětnici položil, tuto pokutu na nj bera, že u wraždě chybje prowinila. Odkudžto když z autrpnosti králowy odtržen byl, aby gako wděčným se za to prokázal, prawil, že třj sta takowých proti němu se spiklo. Král pak zhroziw se toho a dostaw zastawence, wálky nechal. Mutiowi luka za Tiberau daná po něm Mutiowa slaula. Také socha gemu ke cti postawena gest.“ Strana 53“... celý text
— Slavomír53

Řím po Marku Aureliovi / Kniha o císařích Řím po Marku Aureliovi / Kniha o císařích

„Héródiános sa odhodlal opísať nevyhnutný, avšak smutný epilóg Rímskej ríše, ktorý započal, ako vravia niektorí smrťou Marca Aurélia - posledného giganta spomedzi adoptívnych cisárov, dokonalého žiaka veľkých učiteľov. Ja si však myslím, že Pertinaxova chvályhodná snaha by nemala byť zabudnutá, a preto by som označil za začiatok labutej piesne obrovského kolosa práve jeho smrť. Už tak alebo onak, tretím storočím nášho letopočtu začala ríša definitívne upadať, čo postupne viedlo k trom bodkám - roky 410 (Alarich a Góti), 455 (Geiserich a Vandali), 476 (Odoakar a Germáni), ktoré píšeme na konci viet, keď chceme zdôrazniť akési zamlčané a neisté pokračovanie, ktoré si vieme domyslieť. Keď čítame Héródiána, zisťujeme, že nastalo obdobie skrytých dýk a utajených jedov, obdobie, kedy mal pokojnejší život roľník na predmestí, než cisár vo svojej rezidencii. Vražda bola tradičným riešením nespokojnosti s nekonečným radom Augustov, ktorí napriek krvavému dianiu okolo vavrínového venca, neprestávali dychtiť po vytúženej sláve a odmietali sa poučiť osudom predchodcov. Vládla anarchia, ukrutnosť a kríza. Grék Héródiános píše o udalostiach inak, než Cassius Dios, rímsky dobový historik, ktorý napríklad uvádza, že Commoda zavraždil prefekt prétoria Laetus, čo uvádza aj Ammianus Marcellinus, kdežto Héródiános píše, že jedom (milenka Marcia) oslabený Commodus skonal rukou nejakého Narcissusa (ponúka sa zámer gréckeho historika menom vraha zdôrazniť samoľúbosť, ktorou Commodus trpel, čo dosvedčujú dobové sochy, kde je vyobrazený ako Herkules) - statný mladík, ktorý tak učinil za odmenu. Taktiež sa historici líšia v prípade dôvodu smrti Commodovho nástupcu Pertinaxa - Cassius uvádza, že ho pretoriáni zavraždili, pretože im nevyplatil sľúbené odmeny a bol prehnane sporivý. Héródiános vidí príčinu jeho smrti v oveľa pravdepodobnejšej teórií, a to síce zákaz plienenia a osobného obohacovania sa pre Commodovou vládou zhýralých pretoriánov. Odmeny, ktoré boli sľúbené, ale len sľubmi ostali, sa stali osudnými Juliánovi, cisárovi, ktorý sa do histórie zapísal ako prvý cisár, ktorý si "božskosť" kúpil. Zaplatil asi málo, trvala krátko. V niečom sa možno skôr prikloniť na stranu Cassia Dia, v niečom sa mi vidí dôveryhodnejší skôr Héródiános - obaja sa zhodujú v tom, že film Gladiátor od Ridleyho Scotta nevykresľuje postavu Commoda prehnane. Dokonca aj Ammianus Marcellinus píše: "...nepodarený syn, za ktorého rozhodovali jeho obľúbenci a milenky, prekvitalo udavačstvo s krvavými následkami, kým panovník sa oddával pôžitkárstvu."“... celý text
— Mimir

Řím po Marku Aureliovi / Kniha o císařích Řím po Marku Aureliovi / Kniha o císařích

„..., Valerius Diokletianos, velitel osobní stráže Caesara Numeriana, byl tedy oděn rouchem císařským. Velký to muž, jeho mravy však byly takové: První zatoužíl po šate zdobeném zlatem, po hodvábných a purpurových látkach a po množstvu perel na ozdobu obuvi... První ze všech po Kaligulovi a Domitianovi svolil k tomu, aby ho na veřejnosti oslovovali,, pane", aby mu vzdávali božské pocty a nazývali ho bohem... Z toho jeho počínání zjišťujeme, že právě ti nejnižší neznaji míru v pýše a ctižádostivosti, zejména pokud se domohou vysokého postavení... Neboť touha člověka, který nezakusil moci, je nenásytná jako hlad zotavujícího se člověka...“... celý text
— Andre2609

Řím po Marku Aureliovi / Kniha o císařích Řím po Marku Aureliovi / Kniha o císařích

„Velmi dobře čtivá kniha, snad až na poslední oddíl "Kniha o císařích", který je enormně stručný a nedá se nijak moc vstřebat.“
— Mourasek

Řím po Marku Aureliovi / Kniha o císařích Řím po Marku Aureliovi / Kniha o císařích

„Herodianove dejiny sú čítavé a prístupné čitateľom na všetkých „úrovniach“poznania. Až po čase si uvedomíte, čo vás pri čítaní ruší. Neustále mravokárne poúčanie autora, čo si máte myslieť o tom a čo o onom. Inak čo bolo pre mňa zaujímavé aj keď netvrdím, že nóvum: 1.) Obrovská moc peňazí, ktorá ovplyvňovala lojalitu armády voči cisárovi 2.) Ohromný vplyv jednotlivých légií a najmä praetoriánov na voľbu panovníka v období cisárstva (cisár bol doslova hračkou v rukách armády) 3.) Všetci cisári v tejto etape Rímskych dejín odchádzali zo sveta násilnou smrťou, alebo minimálne za podozrivých okolností 4.) Légie nevystupovali, ako „apolitický“ nástroj moci, ale podľa miesta pôvodu a skladby legionárov pomerne autonómne a v závislosti od toho, ako sa rozhodli a čo im kto prisľúbil, neustále menili svoju lojalitu. Súčasťou vydania je aj pomerne krátky (cca 56 strán) spisok autora Sexta Aurelia Victora jedná sa o pomerne podarenú kompiláciu (v štýle letom svetom) rímskych dejín. Ako hlavný zdroj slúžia Dejiny Tita Livia. Veľmi prehľadné a pútavé čítanie poskytuje instantnou formou dobrý prehľad pre tých ktorý by radi vedeli, ale čítať sa im veľmi nechce... Naozaj do „tuhého“ začína ísť po úmrtí Kommoda (v roku 192 občianskeho letopočtu) smrtiaci kokteil mien, udalostí, zemepisných názvov lokalít, etník aj motívov...“... celý text
— newtory

Přejít na knížky autora