Sametové pouto přehled

22.02.2021

(SPOILER) Boli chvile, kedy sa mi to pacilo a boli chvile, kedy som si povedala, ze je to strasny klisoidny brak, s ktorym sa autorka nevyhrala. Naviac ma sklamal uplne cely zaver. Ani neviem, co sa mi na nom nepacilo viac. Jednoduchsie je potom povedat, co sa mi na zavernych kapitolach pacilo: Nic. Preco sa isla rozviest? Ze jej nenapisal? Ze uz tyzden bol z vazenia a zatial sa mu neuracilo sa ani len ukazat? Nehovoriac, ze od zatknutia a mozno i podania ziadosti o rozvod (asi nie preto, ze jej neposlal ani riadok) ubehol len mesiac a uz sudca buchal rozsudok kladivkom. Mesiac. Tie rozvody museli byt v tej dobe ako u masiara. Dalsi prosim. Druha vec je, ze existuje aj rozdiel medzi anulaciou a rozvodom. A tiez som si nie ista, ci to moze len tak nejaky sudca rozhodnut. Ci nerozhoduje anglikanska cirkev. Ale to je vlastne jedno. Nie je to historicka knizka a le cervena kniznica. Spominam to len preto, ze mi to strasne drelo oci.
Sklamana som aj z Tricie. Jej postava ku koncu nestala za nic. Dufala som, ze po pade do zladovateleho potoka sa z nej trochu stane ina zenska, miesto toho este viac ohlupla, ak to vobec bolo mozne. Jej reakcia pri objaveni Sebastiana na to, ze tolko smutila, celkom odbita. Preco v sudnej sieni vlastne omdlela?
Nechapem ani preco Arlo dal na Lauru, a ked sa mu podarilo chytit Sebastiana banditu, preco ho vyviedol za Anglicke hranice, miesto toho, aby ho postavil pred sud? Lebo? Laura sa na neho usmiala? Cakala som aspon nejaku formu zasnub, cim ho mohla donutit k takemuto cinu.
Zaujimalo by ma, co urobili dedincania s 30 000 librami zlata, ktore im Laura rozdala. A ako ju vobec napadlo dat zopar detom 30 000 libier? Chapem, ze sa ich chcela komplet zbavit, kym sa Sebastian nevrati, ale nie je lepsie ich pouzit trosku vo vacsom meritku? A nejak ucelovo? Nakupit im aspon za ne dobytok, hydinu, obilie a materialy? Take nelogicke.
A preco ten vystup s tou cigarou? Myslela som, ze ju potrebuje aby nieco nenapadne zapalila. Chcela nou zamaskovat brandy? To sa dalo aj inak. Mala mu poved a teraz brandy. Nemam. Zagula ocami a pokruti hlavou a neochotne vytiahne ploskacku spod sukne. Tomuto, co predviedla by som neuverila nikdy. A nenapadna mys, co zije v knizkach a nechodi na plesy a do spolocnosti a nema sa kde ucit socialnemu spravaniu dievcat jej vrstvy, teda okrem Tricie, odrazu s titulom vojvodkyne sa cela premeni, ziska graciu, moresy a este aj vie vrtiet zadockom. Uzasne.
A preco vlastne vojvodkyna? Preco nie rovno kralovna. Ako fakt? Za co akoze udelil titul vojvodkyne. Resp. keby otec zil, tak vojvodu? Vsak milon vedcov sa zaobera niecim vyznamnym, ale titul dostanu az za nieco prelomove a pokial viem, jej otec nic prelomove velmi nespravil. Mozno sa k tomu blizil, ale vybuchol a tak sa to uz nikdy nedozvieme. Za to sa tituly nerozdavaju. Aspon nie tie vojvodovske. Mohol ziskat tak nanajvys rytiera a hovorit si sir. Preco neotestovat Sebastiana, ci by ju nakoniec chcel len tak, bez titulu a vena?
Na to ako trpela syndromom spasitela maciat, ako to na zaciatku povedala, tak jej bolo dost lahostajne, ked ju uniesli a jej kocur nikde nebol. Resp. jej povedali, ze je u Drobceka, ale viac sa nestarala, a ked ju brali na Dunkirk, konkretne v sedle s Drobcekom, vobec ju netrapilo, kde ma cely cas kocura. To bolo prekvapenia a radosti, ze ho zazracne nasla na Dunkirku. Vedela by to, keby sa rozhodla Drobceka aspon slovkom spytat, ako sa ma jej kocur. Cesta bola dlha, casu mala plno.
Devony - kapitola sama o sebe. Uz fakt sprostejsi charakter bez mozgu, ktory znasilnuje kazdeho chlapa, co okolo prejde, si autorka vymysliet nevedela. Este i vsade vykrikovala, ze bola znasilnena a potom sa vypravi na spolocensku sezonu do londyna. Devony nie je vdova ani nejaka stara panna, ale mladucke dievca na vydaj. Skor by sa to rodina snazila ututlat, alebo ju drzat bokom od spolocnosti, ktora by sa k nej urcite nespravala s porozumenim.
A takto by som mohla pokracovat do aleluja. Styl pisania bol mily, dobre sa to citalo. Ine diela od tejto autorky mam vazne rada a aj toto, ak pominiem tie nezmysly, co fakt urazali moju inteligenciu, nebolo zle. A dokonca to ani neviem hodit do vreca odpad, lebo zasa tam to isto nepatri. V podstate ako pise Kiwicatko. Pocas citania to bol prijemny zazitok. V mysli som si urobila nejake tie uzliky, ze co to je? To fakt, ale nejak som to neriesila a citala dalej a po precitani, ako som sa k tym uzlikom vratila a prehrala si ten dej dodatocne, som si povedala, ze no, to bol ale paskvil.

26.10.2020

Moc se mi nelíbila. Pořád si stěžoval. Donutila jsem se ji dočíst ze zvědavosti, jak to vysvětlí tetě. K té se určitě nevrátím.