Samota přehled

27.09.2022

Anglický spisovateľ Andrew Michael Hurley si potrpí na atmosféru. Teda aj v prípade svojej prvotiny strávil veľa času jej vytváraním. Až do takej miery, že to občas vyzeralo, akoby sa dej nikam nepohýnal. Napriek tomu tu však príbeh prítomný je, hoci ukrytý za mnohými odbočkami, pričom niektoré z nich pôsobili trochu zbytočne.

Dej začína trochu zhurta a podobne ako v Hladovom láne – smrťou. Tentoraz objavením mŕtvoly na Studenom vrchu, kde rozprávač spolu s rodinou kedysi dávno chodieval. Studený vrch sa nachádza kdesi na konci sveta a je to miesto úplne iné a zároveň úplne rovnaké ako všetky podobne od civilizácie odtrhnuté kusy zeme. Ľudia tu žijú svojim tempom, sú poverčiví, viac-menej súdržní a veria svojim poverám. Tie sa zväčša viažu k povesti o tomto mieste, ktoré z neho robia svojho druhu pútnické miesto.

Malá skupinka silne veriacich odkiaľsi z Londýna totiž verí, že ak prejavia dostatok viery a odhodlania, dokážu vyliečiť rozprávačovho brata. Dej z veľkej časti opisuje ich snahu, ich v mnohých prípadoch až náboženský fanatizmus a oddanosť. Najdôležitejšie pre pochopenie knihy je však samotnú úvod – objavenie tela na Studenom vrchu.

Rozprávač už vtedy čitateľa upozorňuje, že musí udalosti rozpovedať tak, aby si ostatní mysleli presne to, čo chce on. Takže je vlastne jasné, že bude všetkých čo najviac zavádzať. Je však náročné určiť v čom presne. V rozprávaní sa prelína niekoľko časových línií, väčšinou však prítomnosť s minulosťou. Čitateľ musí dávať neustále pozor, aby dokázal udalosti zaradiť k tomu správnemu obdobiu.

Tiež je tu mnoho odbočiek a niektoré scény na prvý pohľad pôsobia, akoby boli úplne vytrhnuté z kontextu. Nehovoriac o tom, že pozorné oko si všimne detaily, ktoré rozprávač úmyselne zamlčiava alebo ich len nekomentuje. Všetko je to navyše podriadené silne vytvorenej atmosfére. Tú podporuje upršané počasie, havrany, celková pochmúrnosť, ale aj podivné správanie miestnych a bezútešnosť.

O slovo sa tiež hlási kríza viery a očakávanie premiešané so sklamaním. To všetko z knihy robí vskutku nejednoduché čítanie. Zároveň však ide o pomerne vydarený gotický román, v ktorom postavy celý čas k niečomu smerujú. Samotný záver je v podstate najakčnejšou časťou knihy. Zároveň však príliš veľa neprezrádza. Pretože tieto udalosti si do súvislostí musí dať sám čitateľ.

Samota je gotický román s hutnou atmosférou. Opisuje zážitok na hranici halucinogénneho sna a náboženského zázraku. Rozprávač čitateľa často zavádza a odpútava jeho pozornosť. Niektoré veci zámerne zamlčiava, iné len prehliada. To všetko v mene toho, aby o opisovaných udalostiach vytvoril istý obraz. Tí trpezlivejší však budú odmenení podnetným rozprávaním s trochu nejednoznačným koncom. Pretože autor očakáva, že čitateľ sa na základe prečítaného sám rozhodne, čo sa vlastne stalo.