Slovutný pán prezident přehled
Madeline Vadkerty
Listy Tisovi o židovskej otázke 1939 – 1944. Jediná nádej. Posledná záchrana. Dobrý otec. Aj takýmito slovami sa obracali mnohí slovenskí Židia vo svojich listoch na prezidenta vojnového Slovenského štátu Jozefa Tisa. Očakávali od neho záchranu, milosť, pomoc v ťažkých chvíľach, do ktorých sa dostali po vydaní rozsiahlych protižidovských zákonov. Američanka Madeline Vadkerty objavila v Slovenskom národnom archíve plné škatule takýchto listov a rozhodla sa pátrať po ďalších osudoch ich pisateľov. Tie osudy boli vo veľkej väčšine prípadov tragické. V knihe Slovutný pán prezident s podtitulom Listy Tisovi o židovskej otázke 1939 – 1944 nám ponúka trinásť silných dokumentárnych poviedok, ktoré otvárajú málo známe kapitoly holokaustu na Slovensku. Sprevádza nás však aj svojím výskumom, a tak sa celkom prirodzene stávame svedkami otvárania nezahojených bolestivých rán našej nedávnej histórie.... celý text
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Slovutný pán prezident. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (9)
Oceňujem, že si autorka dala tú námahu prehľadať archív a prácu zúročila napísaním knihy. Kniha je to nepochybne kvalitná, avšak nie každý má čas na návštevu archívu (hoci vás tam bez problémov pustia), tak by (z môjho pohľadu) bolo super, ak by v knihe bolo listov viac. To je jediné, čo môžem pani Madeline vytknúť. Moja najväčšia emócia z knihy je tá, že počas vojny najviac trpia civilisti a nevinní, alebo tí, ktorí sa stanú v danej dobe "nepriateľmi" štátu a systému. prúser je to, že sa z histórie (vlastnej, nie cudzej) nevieme poučiť.
Veľmi silná kniha. Väčšina príbehov je o Židoch, ktorých sloboda bola výrazne obmedzená protižidovskými opatreniami počas druhej svetovej vojny. Sú to príbehy obyčajných ľudí, ktorí si chceli zachrániť svoje živobytie, chceli len ďalej dôstojne žiť, chceli si zachrániť svoj život. Mysleli si, že ich prezident, ktorý bol zároveň kňazom, to pochopí a udelí im výnimku či milosť. Mýlili sa.
Každý z listov je rozpísaný do beletrizovanej poviedky v ktorej autorka sleduje osud ich pisateľov. Musím povedať, že to spracovanie mi nie pri každom príbehu sadlo a niektoré sa mi zdali až príliš krátke. Ale nič to nemení na fakte, že každý príbeh je silný, strašný a dostane sa pod kožu. A aj keď som z príbehov bola smutná, nemohla som prestať čítať, pretože som stále dúfala, že ten ďalší príbeh bude mať dobrý koniec. Alebo ten ďalší. Až kým som nebola na konci.
Klobúk dole pred autorkou, ktorá si podrobne naštudovala vtedajšiu situáciu na Slovensku, prečítala tisíce listov a snažila sa vypátrať osudy pisateľov. Určite odporúčam prečítať.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Slovutný pán prezident v seznamech
v Právě čtených | 1x |
v Přečtených | 34x |
ve Čtenářské výzvě | 7x |
v Doporučených | 4x |
v Knihotéce | 49x |
v Chystám se číst | 17x |
v Chci si koupit | 5x |
Hoci som príbehov o holokauste prečítala v svojich -násť na tony, v súčasnosti sa k tomu málokedy odhodlám, keďže utrpenie, ktoré šoa zahŕňa, jednoducho nedokážem brať štatisticky a aj po X zdanlivo podobných osudoch sa ma veľmi dotýka.
Tak to bolo i s trinástimi príbehmi v tejto knihe. Pri ich čítaní som si uvedomila, že romány/poviedky o holokauste sú často veľmi "filmové", v zmysle, že obsahujú až neuveriteľné peripetie, zatiaľ čo predkladané osudy boli také... obyčajné. V tom najlepšom zmysle slova. Jednotlivé postavy na mňa pôsobili dojmom, že takých ľudí predsa poznám aj dnes, v svojom okolí, že sú to presne tí nejedinečne jedineční ľudkovia z kategórie človek-milión, medzi ktorých patrí drvivá väčšina z nás. Boli to jednoducho ľudia, s ktorých príbehmi som sa vedela stotožniť, vžiť sa do nich. A možno práve preto mi ich osudy nemohli byť ľahostajné. Možno preto mi často bolo úzko z toho, že napriek svojej najväčšej snahe a nádejam, ktoré vkladali do svojich žiadostí o udelenie prezidentskej výnimky, sa pre slovutného pána prezidenta (či jeho úrad) stali len ďalšou položkou, ktorú treba čo najskôr odbaviť (poväčšine zamietavo) alebo ktorá sa dá aj mesiace, ba roky ignorovať. Nie raz prišla odpoveď z úradu (aj to negatívna) už v čase, keď dotyční dávno odišli transportom...
Často sú to príbehy bez happy endu. A bez spravodlivého záveru. Žiadne "a žili šťastne až do smrti", žiadne "dobro vyhralo nad zlom". Naopak. A to je na nich najsmutnejšie. A najvarujúcejšie.
Mimochodom, každá postava mala biografický charakter a autorka až škrupulózne, opäť to myslím v dobrom, dbala na to, aby jej príbeh zachytila čo najvernejšie, pričom na konci ku každej poviedke uvádza pomerne rozsiahly zdroj inšpirácií, poznámok a zdrojov. Napokon, aj sama autorka kdesi v úvode spomína, že pôvodným zámerom bola kniha iného žánru, až po konsenze s vydavateľom ponúkla reportážne poviedky.
Slovutný pán prezident je kniha, ktorá veľmi explicitne ukazuje/dokazuje, že dostať prezidentskú výnimku bolo naozaj skôr výnimka; a že ten, ktorého na obálke vidíme ako tieň, si určite nezaslúži heroizáciu, ktorú mu aj dnes určité kruhy túžia dopriať.