Snežný leopard přehled

22.12.2022

Ako cestopis zastarané a o ničom nevypovedajúce, ako náučná kniha o orientálnych náboženstvách pre zmenu príliš povrchné. A ako spomienka na zosnulú manželku zase typicky americky patetické.

01.06.2021

Ako milovníčku prírody pochádzajúcu z prostredia obklopeného početnými lúkami, lesíkmi či malebnými horami a od detstva si vychutnávajúcu pohľad na mohutné kopce raz odeté do sivasto-zelených farieb jari, inokedy zahalených snehovými čiapočkami, ma vždy lákala predstava aspoň raz v živote nakuknúť do Himalájí, rozhliadnuť sa po tých nebotyčných horách, zodrať v nich topánky a vyčerpane, ale zato s absolútnym nadšením, ich prechodiť krížom-krážom. Sen síce pekný, ale buďme k sebe úprimní, asi nie veľmi reálny, a tak si už odnepamäti svoju dávku "turisticko-horského" dobrodružstva kompenzujem aspoň knihami či filmami z himalájskeho prostredia. Takýmto spôsobom sa mi do hľadáčika dostala aj cestopisno-biografická kniha Snežný leopard, ktorá mi aspoň sprostredkovane dovolila prežiť úžasné putovanie.

V Matthiessenovom rozprávaní sa nestretávame len s putovaním fyzickým, ale i duchovným. Cestopisná zložka sa prelína s úvahovými až filozofickými úsekmi či výkladovými pasážami, pričom ako odrazový mostík, resp. ako akýsi prechod medzi cestopisom a "studničkou vedomostí" o tajomstvách budhizmu, poslúžilo samotné prostredie, atmosféra miesta, kultúra a početné chrámy či kláštory, na ktoré počas cesty natrafili. Ich opisy a približovanie prirodzene viedli k úvahám a zamysleniam sa nad podstatou vlastného ja, zmyslom života, snahou o odosobnenie sa a splynutie s všadeprítomnou a všeobímajúcou energiou okolitého sveta. Prostredníctvom vnútorných monológov nám poskytuje nie len možnosť získať obrovské množstvo kultúrnych, etnografických, či náboženských informácií, ale zároveň nám dovoľuje nahliadnuť do vlastného vnútra, odhaľuje snahu o vnútornú očistu a opätovné nájdenie duševnej rovnováhy.

Cestopisné časti Matthiessenovho rozprávania boli pre mňa od začiatku do konca pohladením na duši, no musím priznať, že úvahové pasáže mi spočiatku robili problém. Nie vždy, niektoré boli mimoriadne zaujímavé, no našli sa aj také, ktoré som nepovažovala za záživné a tie mi zážitok z knihy trochu naštrbovali. Po čase som sa však dostala do tej správnej hladiny, zosúladila sa s autorovými myšlienkovými pochodmi a zvyšok knihy si mimoriadne vychutnala.