Sofistés přehled

30.11.2024

Dialog, jehož význam ani historickou působnost nelze přecenit. Pasáže věnované jménům a slovesům nalézáme ještě dnes v mluvnických příručkách, když se v nich pojednává o podmětu a přísudku. Platónovy syntakticko-sémantické úvahy o rozdílu mezi jmenováním a vypovídáním, o pouhém kladení jmen anebo sloves za sebou a naopak o spojování jmen a sloves do jednoty řeči (my bychom řekli spíše věty), která tím teprve nabývá vlastnosti být pravdivou a nepravdivou, jsou jednoduše klasické. V Sofistovi je Platón nezapomene opřít o ontologii nejvyšších rodů, která představuje zároveň tvůrčí rozvinutí a překonání klíčového odkazu Parmenida a elejské školy. Platón navzdory svému předchůdci dokládá možnost nejsoucna ve snaze zabránit sofistům, aby dovedli eleatský předpoklad o výlučné myslitelnosti a vyslovitelnosti jsoucího do důsledků a prohlásili, že neexistuje nepravdivá řeč, která by byla říkáním nejsoucna, tedy sotva něčím víc než významuprostým zvukem. Oč tu Platón bojuje, je skutečnost rozdílu mezi řečí nepravdivou a pravdivou, mezi sofistickým klamem a jeho filosofií (dále viz Nietzsche). Dialog se tak stává hmatatelným důkazem o vnitřní problémové i konceptuální provázanosti nauk o jsoucím, řeči a pravdě, jak ji světu představila Parmenidova báseň, a náleží mu právem postavení jednoho z pilířů západního myšlení, a ne jen toho úzce filosofického. Tomu, kdo veškerou pozdější filosofii označil za pouhé komentování Platónova odkazu, musím dát za pravdu.

06.08.2024

S Platónom mám taký zvláštny vzťah. Hoci mám slabosť pre starovekú filozofiu - grécka stojí na pomyslenom piedestáli - nikdy si ma tento filozof skutočne nezískal, hoci pri konkrétnych myšlienkach - hlavne tých v ktorých zohráva hlavnú úlohu Sokrates - ma vedia fascinovať, v skutočnosti ma žiadne jeho samostatné dielo či dialóg nedokázal zaujať natoľko ako napríklad texty Aristotela.

Dialóg Sofistés zachytáva rozhovor, ktorý sa snaží nájsť odpoveď na otázku: kto je to sofistés (sofista je prvý predstaviteľ filozofie, ktorého stredobodom analýzy sú prevažne spoločenské témy, respektíve išlo o prvú filozofiu, ktorá sa zaoberala priamo človekom). Ako to už pri Platónových dialógoch býva - nečítal som doteraz všetky, takže určite nechcem zovšeobecňovať - ich hlavným hnacím palivom sú otázky, ktoré striedajú otázky, ktoré často práve naopak akoby odďalovali odpoveď pri procese ktorom nakoniec zistíme, že vieme, že nič nevieme. Tézy sa končia často chaoticky a môže sa stať - ako mne - že prostredníctvom tohto prastarého textu prichádzam na to, že my prostredníctvom jazyka si sami nevieme ani len presne definovať určité výrazy a slová, ktorým nevieme určiť hranicu ani paletu všetkého čo sa pod nimi môže skrývať. Platí to doteraz - dnes v časoch post-pravdy a dezinformácií by som povedal, že niekoľkonásobne,

Na tomto dialógu je zaujímavé, že Platón prostredníctvom hľadania toho, kto je sofista sa asi niekde v polovici rozhodne zmeniť kurz otázok. Pustí sa do hľadania odpovede toho, čo je to súcno - v podstate sa pýta čo je to bytie, existencia - ale hlavne rieši čo je to nesúcno, teda nebytie a neexistencia - napríklad v rámci klamstva. Tam už som sa cítil celkom stratený. Na jednej strane Platónovi kvitujem, že sa všetko snaží dať pekne do kategórií, prostredníctvom ktorých nachádza korelácie medzi remeslami či umením, no často mi prídu umelé, určite nie vyčerpávajúce a sám by som sa uberal iným smerom aby to mohlo byť nejakým spôsobom praktickejšie. Tým sa určite nechcem stavať do pozície, že by som to zvládol lepšie, to rozhodne nie. Premýšľať v týchto rozmeroch čo je existencia a čo je neexistencia je mimo mojich schopností.

Je pravda. že tento dialóg ma až tak nenadchol - asi by som ho mimo tvrdého jarda fanúšikov gréckej filozofie - nikomu neodporúčal, avšak, má v sebe istú iskru, ktorá ma motivuje si opäť v budúcnosti niečo od Platóna prečítať.