Na konci času přehled

07.02.2024

Sme my ale nevďačná banda, všakže? Ak Morrisonovho Batmana niekto v ČR vydáva na preskačku, raz tak, raz onak, ako prvé vydá staré príbehy, niektoré časti vydá až po štrnástich rokoch atď., frfleme. Právom. Ale keď BB/art vydá plus-mínus vcelku a chronologicky Morrisonov príspevok do kánonu Batmanovho najlepšieho kamoša Supermana... tiež frfleme. To je ale proste Morrison: môžete jeho komiksy čítať v takom chronologickom poradí, v akom pôvodne boli zamýšľané (a a v akom aj v zahraničí reálne vyšli) vyšli a napriek tomu na konci zostanete neuspokojení. Som rád, že som si doplnil vzdelanie, ale pecka to fakt nebola. Hoc je môj vzťah k scenáristickej tvorbe rozporuplného Škóta ehm rozporuplný, považujem ho za istým spôsobom výnimočného tvorcu. Ide si svoje, na nič (a nikoho) neberie ohľad a spája veci tak, ako by iní nemali odvahu. To, že ma Grantova tvorba míňa, miestami vyložene štve, paradoxne nepovažujem za až tak dôležité ako to, že je originálny. Zároveň to ale neznamená, že píše veci, ktoré ma strhnú. Preto som bol zvedavý, čo vnesie do Supermanovho sveta. Nuž... podľa očakávaní chaos. Veľa chaosu (aj keď treba dodať, že mal na písanie scenárov viacero spolupracovníkov). Za mňa záver série predstavuje robustne nakreslený (a nafarbený) priemer s niekoľkými výnimočnými okamihmi, na ktorých je paradoxné, že pozostávajú z obyčajných ľudských a citlivých momentov súvisiacich s Clarkovým psom a zrodom resp. s jeho dospievaním na farme v Smallville. V týchto momentoch je to TEN Superman, ktorého zbožňujem, viď. famózna pasáž „hvězda jasná, hvězdo krásná“. Avšak trilógia má spolu 700 strán (OK, rátam aj masívne bonusy) a väčšina pozostáva buď z akcie, alebo z chaotických scén z minulosti, budúcnosti a alternatívnych svetov. Nepochybujem o tom, že presne takto to Morrison zamýšľal, ale pane Morrisone, vy pre zmenu nepochybujte o tom, že ste si ma takým štýlom nezískali. Z toho dôvodu sa mi páčil Superman: V každé roční době a z toho dôvodu sa mi zďaleka tak nepáčil Morrisonov „Action Comics“. Samozrejme chápem, že nie každá supermanovka môže byť o tom, ako Clark dospieval na farme medzi kukuričnými klasmi a poľnohospodárskym náčiním, ale ja proste starnem, mňa Superman baví vďaka tomu, že je citlivý a múdry, pomáha slabším, je ochotný kvôli nim umrieť, má pekné vzťahy so svojimi pozemskými rodičmi a dojemne mu sekunduje nesmierne verný Krypto. To, ako si s niekým dáva po tlame, ma až tak nevzrušuje. Celkovo nápad hodiť na Morrisona Supermana hodnotím ako keď by nejaký blbec chcel svojmu 5-ročnému synovi kúpiť 10-litrovú guľu s dvoma desiatkami skalárov bez filtrácie, s oranžovým štrkom a bublinkujúcim umelohmotným potápačom, ale nemal by na to čas, tak by to nechal na odborníkovi a ten by mu doniesol 700-litrové morské akvárium s tomu odpovedajúcimi živočíchmi a plynne pridávaným CO2 systémom. „A jak chlapec rostl a prožíval nesčetná dobrodružství, pes mu stál po boku a ze všech sil jej zkoušel ochránit. Ale kdyby ten pes uměl mluvit, prozradil by vám, že když nastala noc, když vše utichlo a stěny oddělujícií světy zeslábly na pouhé závoje, tehdy byl nejšťastnější.“ (úryvok zo s. 1623 – 163)

01.04.2023

Bohužel už takřka nečitelné, respektive neučtitelné (jestli to slovo existuje) finále série, která v mých očích zabila sama sebe. Grant Morrison se tu chová jako nadržený grafoman a mně se to vůbec nelíbilo.