Tři mušketýři přehled

16.11.2024

Skvělý historický román se spoustou dobrodružství. Právem zařazen do povinné středoškolské četby.

26.10.2024

Najslabšia kniha zatiaľ, čakala som viac vzhľadom na "globálnu" popularitu tohto príbehu z dielne klasickej literatúry. Postavy sa nevyvíjajú, Dumas sa zameriava len na konkrétne výviny, s ktorými mal asi osobné skúsenosti, ako napríklad podrobnejší popis "práce" zajatej mylady na Feltonovi, ktorý objemovo málo sedí s inými dejmi. Neviem, už asi je to skúsenosťami, ale snažím sa rozmýšľať nad tým aj, z akých dôvodov sú preceňované niektoré knihy klasickej literatúry. Je to slabé aj v porovnaní s Kráľovniným náhrdelníkom, či Grófom M. Výhodou tejto knihy je ľahký štýl vhodný pre dvanásťročné decko ako aj pre tridsaťročného dospeláka, je to na jeho dobu písané komerčne. Jazykový štýl mi tu rozhodne chýba. Postavy sú príliš jednoduché, vyhodnotené veľmi rýchlo a ako som písala, nemenia sa v príbehu. Výhodou však je jasnosť a prehľadnosť, štyria chlapi, jedna láska podobná zápalke (Artagnan), ďalšia, čo končí zradou (Athos), všetko je tak jasné a nevyvíja sa, že rozumiem iba jednému: Dumas nám tu napísal narýchlo zbúchaný príbeh ako štandardný spisovateľ bestsellerov našej doby a to bez hodnoty. Historických omrviniek je príliš málo, dala by som aj dve hviezdy, ale dám zhodné číslo s názvom diela. Zidealizované, fantazijné a málo reálne. Aby 6 chlapíkov šlo na ženu, lebo si s ňou nevedia rady, prílišné vyzdvihovanie diabla ženy, slabosť mužov voči jedinej dáme, je to také trápne čítanie občas, alebo trápenie čítanie... Smršť sa teda nekonala.

Smršť je čosi iné a nesie dve slová: Victor Hugo. Zostaňme vo Francúzsku.
Mrkla som si, že sa autori narodili dokonca v tom istom roku. Netuším, aké mali vzťahy. Porovnaniu sa nevyhneme v živote, a tu Dumas s definitívnou platnosťou zaostáva za Hugom. Pripadám si teraz ako drahý Fjodor Dostojevskij, možno málokto z vás vie, že tento spisovateľ nemal rád Turgeneva. Prečo? Pretože Turgenev sa označoval za naturalistu, realistu, písal o prírode, prírodne, realisticky, lenže Dostojevskij s tým veľmi nesúhlasil a povyšoval Gogoľa nad Turgeneva v tomto zmysle. Turgenev nebol naturalistom, skutočným naturálnym autorom bol Gogoľ. Turgenev písal "snovo", ako "zasnený". Cítim podobnú rozčarovanosť z oklamania, že Traja mušketieri sú "klasika". Klasika bez pozlátka je však Zvonár, Bedári, skutočná realita Paríža a vyvíjajúce sa postavy v konkrétnom bahne ľudských dejín.