Astonishing X-Men: Boj přehled

09.11.2024

Druhá časť X-Menov od Jossa Whedona síce nesie názov 'Boj', no uznávam, že to množstvo akcie ma predsa len i tak prekvapilo. No k tomu sa ešte dostaneme.

Pochmúrny úvod nadväzuje na prvý diel a sledujeme tu postavu Winga, ktorý kvôli vakcíne prišiel o svoju mutanstkú schopnosť lietania. Že neviete, kto to je? Nevadí... Podstatné je to, že Joss sa tu zameriava na jeho pocity a skrátka nám pripomína, že či už tu niekto tie schopnosti má, alebo nie, stále je to v prvom rade človek. Teda živá bytosť z mäsa a kostí, a samozrejme, s vedomím či emocionálnym vnímaním.

Rôzne odkazy či cameá v podobe iných známych hosťujúcich superhrdinov teraz preskočme a poďme rovno na tému "boj". Sprvu to môže vyznieť trochu povrchne či predvídateľne a niekto zase možno okamžite prekrúti očami mysliac si: ,,Zase to fyzické násilie!" Well, not really. Akcia, resp. nejaká tá poriadna mastenica tu síce je, ale v jej kontexte sa toho ukrýva podstatne viac! Už len preto, že sa nám tu predstaví komplikovaná postava, ktorú som až doteraz nepoznal. A aj keď mi veľmi nápadne pripomína dve nemenované postavy (jedna to dotiahla do filmovej tímovky Avengers), predsa je výnimočne originálna. A práve v súvislosti s týmto sa krásne vracia na scénu aj Profesor X. Telepat, ktorého nemôžete nepoznať. Muž, mutant a líder X-Menov, ktorý razom balansuje na tenkom lane. Lane takom tenkom, že neviete či sa prikláňa k strane "dobra", alebo "zla" (opäť to šikovné spracovanie šedého realistického sveta).

A to všetko ešte podčiarkne robotický Sentinel, ktorý je spracovaný spôsobom, s ktorým som sa tiež ešte nikdy predtým u Marvelu nestretol. Z pohľadu scenára teda ide opäť o super prácu, no niekoľko strán ma predsa len ponechalo v údive. Občas mi totiž prišlo, že v príbehu chýbajú scény/texty navyše, ktoré by niektoré veci vysvetlili o čosi precíznejšie a lepšie. Takto som mal v poslednej tretine pocit, akoby sa chcel Whedon k tomu záveru dostať zbytočne prirýchlo.

Čo ma však teší je to, že tvoriace sa zápletky ešte z prvej časti neostali zabudnuté, a hoci boli upozadené, stále napredujú. Príbeh a isté posolstvo bolo teda zovreté v pozlátku "boja", ale neuniklo mi.

18.10.2023

„Nevymysleli na vás teď nedávno nějakej lék?“ – „Máš něco proti mutantům?“ – „Mluvím o Kanaďanech.“ Prestávam rozumieť smeru, akým sa (inak báječný) Joss Whedon v Astonishing X-Men vybral. Kým prvá kniha (Nadaní) pôsobila dojmom kompaktnosti vďaka jednoliatej, celistvej zápletke o vakcíne na mutantsvo, v Boji je na liek plus-mínus zabudnuté (pritom fakt nemám pocit, že by sa ohľadom neho niečo zásadné v jednotke vyriešilo) a naopak sa začínajú riešiť úplne iné veci. Jasné, niektoré okrajovo súvisia s dianím z jednotky, ale ak aj vy budete od druhej časti čakať „poriadnu“ nadväznosť na udalosti z jednotky, zostanete sklamaní. Možno sa to v trojke a štvorke zmení, netuším, ale tu akoby Whedon rezignoval na všetky zaujímavé a provokatívne otázky, ktoré so sebou téma vakcíny prináša a sústredí sa najmä na akciu. No treba dodať, že v podaní Johna Cassadaya je aspoňže robustná; zo Sentinelov som mal presne taký uveličený dojem, aký by čitateľ vždy mal mať, keď na scéne zbadá tieto nekompromisné, gigantické monštrá. Poteší návrat Profesora X a skvelá pasáž útoku na školu. X-Meni začnú (po jednotke, kde sa medzi sebou mlátili azda častejšie, než so záporákmi) prejavovať zohratosť, zoskupujú sily, začínajú spolupracovať a navzájom sa rešpektovať, každý využíva svoje jedinečné superschopnosti a chráni slabších. Zimomriavky. Problém je, že som od Whedonovho runu čakal fakt viac. Mrazivú štúdiu o tom, aký dopad na mutanta môže mať existencia injekcie, ktorú si stačí pichnúť a zrazu je z vás obyčajný človek. Ako sa s tým vyrovnávajú? Je to niečo, na čo čakali celý život, alebo ich to svojím spôsobom uráža? No... asi som chcel priveľa. Poteší úvodné slovo sumarizujúce udalosti z jednotky. Škoda, že sme sa čohosi podobného nedočkali v prvej knihe, ktorá nadväzovala na mnohé veci z minulosti a kvôli tomu žiaľ miestami pôsobila až rušivo vytrhnuto z kontextu. Našťastie, Whedon má jasno v postavách, bavia ho, zbožňuje ich a užíva si písanie spoločných scén. Emma a Kitty sa nemusia, medzi Wolverineom a Cyclopsom to iskrí, ale keď je najhoršie, držia pri sebe. Naopak, Logan sa v interakcii s Colossusom šokujúco prejavuje ako empatický človek (!!!), pretože vie, aké to je, keď na vás robia drsné pokusy. Skvelá je úvodná akčná pasáž, v ktorej sa na chvíľu pozrieme do hlavy bojujúcich X-Menov a každý niečo rieši, len Wolverine by si dal pivo.