Viem len, že môj otec má veľké ruky přehled
Francesco Micieli
Micieliho prvotina oslovuje nových čitateľov aj dvadsať rokov po prvom vydaní. Jeho rodina sa v polovici šesťdesiatych rokov vysťahovala z chudobnej Kalábrie do Švajčiarska a túto tému poeticky spracoval v autobiograficky ladenej trilógii, kde ponúka tri perspektívy – detskú, ženskú a mužskú. Prvá časť má formu denníka, ktorý silne pripomína básne v próze. Sú to zápisky chlapca, ktorého rodičia zanechali v kalábrijskej domovine u starých rodičov. Ústrednou postavou druhej časti je jeho mama, tretej dospelý muž – chlapec z prvej časti trilógie, ktorý sa za zvláštnych okolností vracia spolu s otcom do rodnej Kalábrie. Trilógia vychádza spoločnej v jednej knihe.... celý text
Literatura světová Romány Biografie a memoáry
Vydáno: 2018 , PremediaOriginální název:
Ich weiss nur, das mein Vater grose Hände hat, 1986
více info...
Můj komentář
Zatím jste nenapsal(a) svůj komentář ke knize Viem len, že môj otec má veľké ruky. Přihlašte se a napište ho.
Nové komentáře (2)
Kniha spomienok, ktorá má pomerne zložitú formu - hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá. Nečítalo sa mi to ľahko a aj keď textu je v knihe málo, musela som sa k niektorým odsekom opakovane vracať. Príbeh spracúva pomerne jednoduchú a obohranú tému.
Související novinky (0)
Zatím zde není žádná související novinka.
Citáty z knihy (0)
Zatím zde není žádný citát z knihy.
Kniha Viem len, že môj otec má veľké ruky v seznamech
v Přečtených | 3x |
v Knihotéce | 1x |
v Chystám se číst | 2x |
Útla knižka o dvojitom emigrantstve, keď albánska menšina žije na juhu Talianska, ale kvôli zlým pracovným príležitostiam si hľadajú prácu vo Švajčiarsku. Kniha je rozdelená na 3 časti a je písaná z pohľadu malého dieťaťa, dospelej ženy (matky dieťaťa, ktorá spomína na svoje detstvo a mladosť) a muža (je to dieťa, ktoré medzitým vyrástlo a vracia sa späť domov).
Kniha sa čítala zložito, ja som ju mala v e-podobe, možno preto som sa strácala v odsekoch a odstavcoch.
Byť emigrantom je patriť nikam, nenájsť si svoje miesto na novom pôsobisku, ale na druhú stranu, dokázať tým doma, že si polepšili, aj keď šťastnejší nie sú.