Nové komentáře u knih Francesco Micieli
Viem len, že môj otec má veľké ruky
„Útla knižka o dvojitom emigrantstve, keď albánska menšina žije na juhu Talianska, ale kvôli zlým pracovným príležitostiam si hľadajú prácu vo Švajčiarsku. Kniha je rozdelená na 3 časti a je písaná z pohľadu malého dieťaťa, dospelej ženy (matky dieťaťa, ktorá spomína na svoje detstvo a mladosť) a muža (je to dieťa, ktoré medzitým vyrástlo a vracia sa späť domov).
Kniha sa čítala zložito, ja som ju mala v e-podobe, možno preto som sa strácala v odsekoch a odstavcoch.
Byť emigrantom je patriť nikam, nenájsť si svoje miesto na novom pôsobisku, ale na druhú stranu, dokázať tým doma, že si polepšili, aj keď šťastnejší nie sú.“... celý text
— adorjas
Viem len, že môj otec má veľké ruky
„Kniha spomienok, ktorá má pomerne zložitú formu - hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá. Nečítalo sa mi to ľahko a aj keď textu je v knihe málo, musela som sa k niektorým odsekom opakovane vracať. Príbeh spracúva pomerne jednoduchú a obohranú tému.“... celý text
— čika
