Vražedné alibi přehled

30.10.2024

Výborně vystavěný thriller. V závěru bych uvítala možná trochu méně "akčnosti", ale jinak to bylo opravdu napínavé čtení.

11.03.2024

(SPOILER) Čo sa týka filmu, Connery bol fajn a Laurence Fishburne s Edom Harrisom skvelí, ale poslední dvaja menovaní páni disponovali značne obmedzeným priestorom (oproti knihe), vinou čoho Harris napriek pekelnej a mrazivej snahe pôsobil ako lacnejšia kópia Hannibala Lectera a Fishburneov Tanny Brown, v románe fakt skvelá postava, ktorá by si možno zaslúžila svoju vlastnú sériu á la Jack Reacher alebo Wallander, tak trochu ako blbec. Rovnako tak finálne vyznenie bolo úplne iné oproti románovej predlohe, viď. divné napojenie vraha na Armstrongovu manželku. Že „koho?“, pýtate sa. Veru tak, v knihe nevystupoval rozvedený novinár Cowart, ale šťastne ženatý profesor práva Armstrong. Film bol strašne skratkovitý, takže scenáristi pri adaptovaní do podoby scenára museli vyhodiť nielen nezabudnuteľnú latrínu, ale i detektívku Shafferovú (ktorá bola pravdupovediac navyše už v knihe) a z babičky urobili cameo. Naopak, film lepšie vystihol dusnú južanskú atmosféru plnú rasistov a smrteľne nebezpečných bažín, močiarov a mŕtvych ramien, kde ak vám aligátor odhryzne ruku a následne vás medzi nohy polomŕtveho nakope vyholený nácek s IQ húpacieho koníka, dá sa povedať, že ste ešte v rámci možností dopadli dobre. Román je skvelý, ale keby mal o 100 strán menej, pôsobil by zovretejším dojmom. Takto sa autor miestami opakuje (pri preženiem to deviatom rozhovore hrdinov s vrahom „urobil si to, nie neurobil som to, ale áno urobil vieme to, nemáte dôkazy nič som neurobil“ som otáčal oči dohora). Na konci spadne do jamy, ktorú sám vykopal (prečo hrdinovia na konci po vrahovi idú, keď predtým viackrát explicitne povedia, že proti nemu nič nemajú a ak by ho obvinili, poškodili by akurát samých seba?). U samotnej zápletky pravdupovediac neviem, či je geniálna, alebo samoparodická (hrdina z cely smrti dostane muža, o ktorom všetci hovoria, že je vinný, podarí sa mu to, zistí, že je skutočne vinný a zvyšok knihy sa ho ZNOVA snaží dostať za mreže, wtf?). Autor používa trademarky typické pre 90. roky, takže je tu trochu súdnej drámy á la Grisham a nesmie chýbať povinná návšteva psychopatického sériového vraha za mrežami, aby sa hrdina dostal k zásadným informáciám (Mlčanie jahniat). Naopak, Johna Katzenbacha (od ktorého si zrejme v budúcnosti ešte niečo prečítal, celkom ma zaujal) následne vykradol sám veľký Stephen King, keď v Zelenej míli vychádzal z obdobnej podzápletky (na trest smrti čaká osoba A, za „suseda“ dostane osobu B a z tej sa vykľuje skutočný páchateľ „jej“ vraždy).