Vzpomínky na Sókrata a jiné spisy přehled

31.12.2022

Výborný historický pramen.

Vzpomínky na Sókrata:

Ako už jednoduchý názov sám uvádza, ide o memoáre samotného Xenofóna na Sokrata. Spomienky boli spoľahlivo napísané až po roku 399 pred Kr. najpravdepodobnejšie v roku 384 pred Kr., nakoľko dôvodom ich spísania bola práve obžaloba nezmyselného súdneho procesu so Sokratom pre bezbožnosť. Xenofón poukazuje na jednotlivé príhody so Sokratom, ktorými vyvracia všetky obvinenia pre údajnú Sokratesovu bezbožnosť, či kazenie mládeže. Dielo nie je len výpočtom spomienok, ale nachádzajú sa v ňom dialógy Sokratesa či už s jednotlivými žiakmi alebo občanmi Atén. Xenofón upriamuje pozornosť na tzv. sokratovské metódy, teda dialektika, maieutika a ďalšie, ktoré Sokrates využíval vo svojej „filozofií“.
Z Xenofontovho rozprávania môžeme, okrem Platóna, spoznať aj osobnú stránku Sokratesa. Bezpochyby, bol jeho život autentický, čo zvyšovalo jeho posmrtnú vážnosť. Sokrates bol známy už vo svojej dobe, ale zdá sa, že mimo okruh „zasvätených“ bol len lokálnou osobnosťou Atén, hoci Atény presahoval. Z Xenofónovho rozprávania jednoznačne možno nadobudnúť dojem, že Sokrates bol mimoriadne zbožný človek, určite aj poverčivý, jeho myslenie nebolo mechanické, či logické, ale v určitom zmysle organické a to o to viac, že jeho náhľad na život, bol napriek filozofickým otázkam mimoriadne praktický. To možno demonštrovať na jeho záveroch ohľadne dobra, krásy, či spravodlivosti, ktoré samy o sebe mali hodnotu v prípade svojej „užitočnosti“ resp. praktickosti.

Hostina:
Predstavuje zaujímavý dialóg vedení na klasickom sympoziu-hostine. Predmetom rozpravy nie je v podstate žiadna dôležitá téma. Sympózium nám predstavuje najmä samotného Sokrata v jeho „prirodzenom prostredí“ tj. v rozhovore s priateľmi ktorých, ako sa na pravú zábavnú oslavu patrí, rozoberajú všakovaké problémy života.

Sokratova obhajoba:
Xenofontova obhajoba Sokrata pred súdom v Aténach je osobitným príspevkom k tejto „smútočnej“ súdnej obhajobe. Sokrates, ako už vieme, bol obvinený z kazenia mládeže či neúcty k bohom, pričom jeho reč pomerne rafinovane a rozumne vyvracia jednotlivé obvinenia. Na druhej strane sa nemožno zbaviť takého ľahkého nádychu frašky v celom prípade. Samotná obžaloba bola postavená na vode, všetci rátali s tým, že si Sokrates vyberie exil a vec bude nejakým rozumným, dočasným spôsobom urovnaná. To ale Sokrates neurobil, predstúpil pred súd a aj na naše podmienky sa bránil prismelo, čím si vyslúžil opovrhnutie sudcami, ktorí ho nakoniec, akoby podľa zámeru Sokrata, odsúdili na smrť.


O hospodárení:
Rozhovor Sokrata s Krítobulom s názvom O hospodárení predstavuje vôbec prvé dielo rodinnej ekonómie. Xenofón cez dialóg predkladá rôzne postrehy o správnom hospodárení v domácnosti, o správnych návykoch a postupoch pri vhodnom riadení domácnosti. Dialóg v úvode pojednáva o dobrej manželke, ktorá poslúcha manžela a nechá sa ním vychovávať tak, aby sa z nej stala dobrá hospodárka v domácnosti, úctivá a pôvabná, no pri tom cudná žena. Krítobulos sa ďalej venuje bežnému hospodárskemu chodu domácnosti s otrokmi, radí ako sporiť, ako udržiavať v domácnosti poriadok, dobre a príkladne viesť otrokov a sluhov v práci, aby každý člen domácnosti neotáľal a svojim dielom prispieval k rodinnej prosperite. Ďalej sa vyjadruje k starostlivosti o hospodársky dvor, sady, poľné práce ale aj obchod, pričom pri každom Krítobulos na Sokratov popud ozrejmuje svojej „fígle“, teda ako v týchto veciach dosiahnuť maximálny úspech pri minimálnej námahe. Dialóg je pútavý najmä svojou jednoduchosťou a vecnosťou. Aj dnes nás núti zamyslieť sa nad tým, či sme v základných veciach „dobrí hospodári“ a či postupujem rozumne.


Hierón anebo o tyranide
V celku sympatický dialóg medzi sicílskym tyranom a básnikom Simonidesom. Simonides v kľudnej chvíľke podpichuje tyraná Hieróna o obrovských výhodách tyranie. Predkladá mu prvoplánové výhody ako napríklad, množstvo majetku, veľkosť príjmu, výhody vládnutia a moci či neobmedzené možnosti požívania rôznych dobrôt či priehrštia slastného milostného života.
Hierón na všetky tieto výhody odpovedá so skepsou takou veľkou, až stojí za otázku: Načo je potom tyranom, keď z toho nič nemá? Na to Hierón odpovedá akýmsi perpetu mobile moci, či tautológie moci. Simonides však napriek tomu radí Hierónovi, ako vládnuť dobre a čestne.

Agesilaos
Uvedený, krátky životopis spartského kráľa Agesilaa, pomerne dobre známeho z predošlého Xenofónovho diela Grécke dejiny, predstavuje grécke variácie na dielo O Kýrove vychování. Agesiláos má všetky dôležité klady antického Gréka. Je potomkom samotného Herkulesa. Je silný, chytrý, rozvážny, vojensky mimoriadne zdatný. Vyniká jeho láska k vlasti a potieranie vlastných záujmov a služba až do úctyhodnej smrti. Nikdy neváha intervenovať v prospech vlasti, pričom tento prospech vie intuitívne, až prorocky spoznať. Jeho diplomatické a organizačné vlastnosti nezaostávajú za tými vojenskými. Je pravým a čestným kráľom, samotnou kvintesenciou toho, čo chceme spoznať v dobrom kráľovi.