Biela ako mlieko, červená ako krv

recenze

ALESSANDRO D'AVENIA - BIELA AKO MLIEKO, ČERVENÁ AKO KRV

"Každá vec má svoju farbu. Každá emócia má svoju farbu."

Tento krásny príbeh nám rozpráva tínedžer, Leo, ktorý si žije svôj nudný, bezfarebný život, až kým sa nezamiluje do Beatrice ,a kým mu do života nevstúpi profesor Snívač, ktorý mu otvorí oči. Presvedčí ho, že v živote sa netreba báť snívať a splniť si svoje sny.

"Len keď má človek vieru v to, čo ho presahuje - iba toto je pravý sen - len vtedy ľudstvo napreduje a to mu pomáha veriť v seba."

Spolu s Leom prežívame jeho vnútorný boj. Myšlienky v knihe sú veľmi hlboké a rozsiahle. Všetko prirovnáva k farbám - svoje pocity, ale aj ľudí okolo seba. Vďaka profesorovi začne snívať a chce si splniť sny, kým sa nedozvie, že jeho láska ochorie.

"Beatrice ochorela....stránky obelejú, životu chýba atrament."

"List ostane biely, čistý a nikto nevidí bolesť ukrytú pod tou bielou vrstvou."

Jej choroba a túžba ju zachrániť mu dodá silu, aby sa s ňou zoznámil a spolu s ňou bojoval. Veľmi som bola dojatá kvôli tomu, čo pre ňu urobil (po celý čas).

....láska tu nie je na to, aby nás urobila šťastnými, ale aby nám ukázala, aká veľká je naša schopnosť znášať bolesť.

Pred našimi očami sa stal Leo mužom. Bohužiaľ, človek si veľakrát musí pretrpieť to svoje, aby si našiel svôj šťastný koniec. Verím v to, že si ho Leo našiel.

Tento príbeh bol pre mňa výnimočný! Mám rada knihy, ktoré ma "donútia" zamyslieť sa nad sebou a vecami okolo seba.

Ďakujem vydavateľstvu za prejavenú dôveru.Prajem im veľa úspechov, aby vydávali stovky takýchto fantastických kníh.

Leo je obyčajný šestnásťročný tínedžer, ktorý miluje futbal, gitaru a jazdenie na mopede. Svet vidí vo farbách. Biela je ticho, samota, prázdno… Za to červená úsvit, búrka, láska. A láska sa pre Lea rovná Beatrice – zelenooká červ... více

Komentáře (0)