Dopis slečny Sophie: Přenesme se do doby, kdy i spatření kotníčku byl hřích

Díky za tip, Naias. Už jsem na autorku koukala... ideální čtení na ještě prázdniny:)

Ešte by som mohla odporúčať Slúžku z Fairbourne Hall, ale ako pozerám, po česky to nevyšlo. Normálne by som knihy Julie Klassenovej neodporúčala, historické reálie má možno naštudované, ale vôbec sa nevie vžiť do myslenia ľudí z doby, do ktorej svoje – nie diela, skôr písačky – situuje, a ani etiketu neovláda. (Ak si prečítate viacero kníh autorov, ktorí vtedy žili, a potom vezmete do ruky knihu súčasného autora píšuceho o postavách z predminulého storočia, pocítite ten rozdiel.) Ale v Slúžke je tých kiksov pomenej, lebo veľa miesta zaberie popis práce služobníctva, napríklad čistenie kobercov alebo napĺňanie vane. A čitateľ zistí, ako sa služobníctvo nadrelo. To tiež v červenej knižnici nebýva spomenuté, lebo realita romantike dosť uberá.

Já zase tak moc ty historické nečtu, výjimečně po nich sáhnu a obvykle jsem spíše zklamaná než spokojená. Ale to bude mým neznalým výběrem :)

Já proti romancím, ani historickým, nic nemám. Však ani mít nemohu, vždyť je sama čtu:) Jen v nich nehledám více, než jsou. Bohužel, někteří současní autoři, kteří o sobě říkají, že píší historické romány, si jaksi s autorkami romancí nijak nezadají... holt, trend...

Děkuji, milé dámy :) Myslím, že teď všichni, kteří budou číst tuto konverzaci, mají mnoho inspirace :) Paráda :)

Z voleja mi napadá Trh márnosti, on sám Thackeray bol riadny búrlivák, rozfofroval celé dedičstvo a musel sa živiť novinárčinou, vraj veľmi úspešne. Ak to nemusia byť vyššie vrstvy, tak trebárs Agnes Greyová, kde Anna Brontë opisuje svoje vlastné skúsenosti, ktoré získala ako guvernantka, alebo Tajomná pani Grahamová, tam je zas postava inšpirovaná autorkiným vlastným bratom alkoholikom. Aj Jana Eyrová je do istej miery autobiografická. Dobročinný ústav, ktorý navštevovala Jana, je napísaný podľa školy, do ktorej chodila Charlotte Brontë a jej sestry. Nie všetky to prežili. Ak môže byť aj nízka vrstva, či dokonca spodina, tak je tu Dickens. Ten si sám ako dieťa užil domovy pre chudobných, kde museli drieť ako otroci, takže vie, o čom píše. Všetci títo autori opisovali dobu, ktorú sami zažili, čo znamená, že sa nedopúšťajú donebavolajúcich chýb, ako to majú vo zvyku autorky historických romancí, hlavne tam nevnášajú súčasné myslenie a zvyky. Pritom zúročili svoje skúsenosti, čo ich dielam dáva hodnovernosť, hoci nejde o skutočné príbehy. Nevycucali si všetko z prsta, ako to robia predovšetkým súčasné Američanky, ktoré houby vedia, ale neváhajú to hodiť na papier. Potom tu máme klasiku ako sú Traja mušketieri, Večná Ambra (kde je pôsobivý opis epidémie moru) a Angelika, markíza anjelov. Tam je akcie a škandálov a milostných dobrodružstiev, čo hrdlo ráči. Dumas si síce históriu prerábal ako sa mu hodilo, ale v tom nie je jediný. A čítala som v medicínskych historkách Svatopluka Káša, že jedna študentka medicíny dostala na skúške otázku o more a odpovedala tak, že si vyslúžila pochvalu. Ukázalo sa, že tie vedomosti má z Večnej Ambry. Ďalej trebárs Kvietok karmínový a biely, kde je hlavnou postavou prostitútka a autor si servítky neberie.

A ak just chcete romancu, skúste Barbaru Cartland. Presladené to je, až sa človeku stránky lepia na prsty, ale ona sama bola príslušníčkou aristokracie, nepredstavovala si teda svet šľachty ako Hurvínek válku, či ako Američanky Albión.

Knihy pana T. Hardyho, paní E. Gaskellové, E. Brontëové, tak namátkou... Pak můžete pokračovat s knihou Nebezpečné známosti, Ságou rodu Forsythů, Milenec lady Chatterleyové... v nich rozhodně není nouze o skandály. Sice nevím, jestli chytnou "za srdce a rozum" (!), ale rozhodně přinesou vhled o době, o které vyprávějí. Na rozdíl od podobných romantických knih...

Tak dejte tipy na takové knížky :) Já jich zase tak moc neznám. :)

Ale píše, lenže nie v romanciach ako je táto.

Škoda, že se to v těch románech nepíše, že? To bylo počteníčko :D

Kiežby som mala len takéto problémy. A Onassisove milióny. Inak, prečítala som si začiatok tej knihy a podľa mňa to bolo mimoriadne nepresvedčivé. Naozaj si neviem predstaviť, že by nejakú slobodnú mladú ženu cudzí muž vyhľadal, aby mu poradila v milostnej záležitosti, lebo komusi napísala anonym, ktorý adresát okamžite bral za bernú mincu. Ani v dnešných časoch sa mi to nevidí, a tobôž vtedy, keď konvencie boli také prísne. Keby sa obrátil na svoju vydatú príbuznú, prosím, ale takto? A zopakovala by som, čo som napísala už inde, tá doba taká pokojná bezškandalózna nebola. Aj príslušníci vyššej vrstvy sa opíjali, hýrili, utrácali peniaze, ktoré nemali, mali milostné pomery so svojimi slúžkami, s prostitútkami, bili svoje manželky... V romanciach sa o tom samozrejme nepíše, ale to neznamená, že v tej dobe bola nuda. Kdeže, vzrušenia si užili kopec aj vtedy.

Dobré je, že někteří nemusí čítat ani jedno z toho.... To vás může osvobodit od tohoto problému :)

A niektorí zas čítajú recenzie, ale nie komentáre?

Někteří lidé nečtou recenze, ale čtou komentáře. Tak proto :)