Keď bol Hardy optimista
recenze
Daleko od hlučícího davu (1981) / kurama45„Když se sedlák Oak usmál, koutky jeho úst se roztáhly, až se octly v zanedbatelné vzdálenosti od uší, oči se mu zúžily v štěrbiny a kolem nich se objevily rozbíhavé vrásky, jež se mu rozprostřely po tváři jako paprsky na primitivní kresbě vycházejícího slunce.“
Takto začína nezabudnuteľný príbeh z viktoriánskeho Anglicka. Kniha, ktorá priniesla Thomasovi Hardymu úspech a umožnila mu zavesiť povolanie staviteľa na klinec, dodržiava klasické zásady prvých románov. Kapitoly sú krátke a je ich veľa, postavy sa vyznačujú typickými vlastnosťami, často až absurdnými, nešetrí sa opismi. To všetko, aby si vtedajší čitatelia román a dej zapamätali. Viktoriánske romány totiž vychádzali v časopisoch na pokračovanie a medzi jednotlivými vydaniami mohlo prejsť aj pár mesiacov. Autor tak používal všetky dary reči a iné finty, aby udržal čitateľovu pozornosť.
Naša hlavná hrdinka
Bathsheba povahovo pripomína americkú Scarlett O’Harovú, s ktorej príbehom sa však čitateľ zoznámil až o celých 62 rokov neskôr. Obe hrdinky sú sebavedomé a na svoju dobu nezávislé ženy, niekto by ich snáď zveličene nazval feministkami. Narozdiel od Scarlett je však Bathsheba praktická žena, ktorá sa nenaháňa za parádou a obdivom okolia. Občas sa u nej ale prejaví istá roztopašnosť vlastná ženám a nevyzretým osobnostiam. Tak sa stane, že zo zábavy pošle valentínku statkárovi Boldwoodovi, o ktorom sa povráva, že je chladnejší ako ľadovec. Čuduj sa svete, stačí jeden šibalský list a z triezvo uvažujúceho chlapa sa stane pobláznené chlapčisko. Táto pobláznenosť mu bude nakoniec osudná…
Batsheba žije v naivnej predstave o tom, ako má veci lásky pod kontrolou. Veď má za sebou už dve žiadosti o ruku a oboch nápadníkov poslala kade ľahšie. Žena ako ona chlapa k šťastiu nepotrebuje. Až kým sa v dedine nezjaví seržant Troy. Ten hnusný, slizký, nechutný, nemorálny a fičúrsky seržant Troy. Samozrejme s vykrútenými fúzikmi, ktoré sú znakom každého bridivého pánka. Potom sa stane to i ono, celé zle, plače ovčiar Oak, plače statkár Boldwood, plače Bathsheba, plače čitateľ… Seržant Troy sa diabolsky rehoce. A tu už mlčím.
Náš hlavný hrdina
Na druhej strane je tu ovčiar Oak. Dobrý chlap. Bathshebu spoznal ešte ako nemajetnú a o ruku ju požiadal s malým roztomilým jahniatkom v náručí. Ponuka, ktorá sa nedá odmietnuť. Až na to, že hrdá Bathsheba ju odmietla. Pragmatický Oak žije ďalej ako Boh dá. Zrazu sa pohromy len tak hrnú. Celé živobytie zničí behom pár minút jeden dementný pes, ktorý dostane, čo si zaslúžil… Oak nepodlieha depresiám a s dôverou v Božiu prozreteľnosť žije ďalej ako najlepšie vie.
Osud sa rád zahráva, a tak sa stane, že sa Oak, ktorý bol predtým sám sebe pánom, stáva pracovníkom u teraz už bohatej Bathsheby. Stále ju miluje, ale svoju lásku si ukrýva hlboko v srdci. Pracuje ako najlepšie vie a stáva sa pevnou oporou žene, ktorá oporu potrebuje, aj keď si to odmieta priznať. Nemýľte sa však. Oak nie je žiadna handrová bábka. Nebojí sa Bathshebe povedať do očí to, čo počuť nechce. A to potom vedie… k zaujímavým situáciám.
Zhrnutie
Kniha u nás v slovenskom preklade vyšla, ale v ponuke máte aj krásny český preklad. Ten podobne ako dej plynie pokojne, bez nejakých hrboľatých potkýnačiek a krkolomných slovných opletačiek. Ak sa však bojíte, že vaše mozgové bazálne gangliá pozostávajúce zo sivej mozgovej hmoty a nachádzajúce sa v koncovom mozgu, tzv. telencephale, nie sú schopné obsiahnuť bohatosť a hravosť Hardyho jazyka starého vyše 100 rokov, nezúfajte. Nie každý má na to čítať slová ako travestia, nejšalebnější, či palimpsest. Pre takých ľudí je v ponuke rovnomenný film z roku 2015. Práca kamery výborná, herci tiež, film sa do poslednej scény pridŕža svojej literárnej predlohy.
Odporúčam oboje. Najprv knihu, ale pomaly, po troške, pretože pre také čítanie bola vytvorená. Potom si nechajte pár dní, pokojne aj týždňov na vstrebanie príbehu. No a potom vám už nič nebráni spríjemniť si jeden deň nádherným filmom s ešte nádhernejším príbehom.
Daleko od hlučícího davu Thomas Hardy
Román zpodobňuje venkovský svět ve spleti vášní, lásek a konfliktů. Příběh o citovém zrání statkářky Bathsheby Everdenové byl v šedesátých letech 20. století zfilmován. více
Naprosto úchvatná recenze knihy, kterou miluju, ale tohle bych o ní nikdy napsat nedokázala. Výstižné, trefné, v jistých pasážích lehce úsměvné, prostě boží!
Děkuju za tento skvost.
A jen připomenu, že stejnojmenný britský film natočil už v roce 1967 John Schlesinger - můžete porovnat a posoudit, která verze je vám bližší.