Pochovajte ma za lištu

recenze

PAVEL SANAJEV - POCHOVAJTE MA ZA LIŠTU

"Lebo nikto tak neskapína ako ty. Už smrdíš."

Hanbím sa, ale musím sa priznať, že počas čítania som mala také záchvaty smiechu, až som začala nad sebou rozmýšlať či som normálna. Jediné šťastie bolo to, že táto kniha sa mi dostala do ruky ako štafeta. Keď som videla, že aj ostatné baby sa smiali, tak som sa trošku ukľudnila. Takže buď sme kolektívne nenormálne (prepáčte) alebo tento smutný príbeh bol naozaj tak svojim spôsobom vtipný! Boli tam aj časti, keď som už bola bezradná a nevedela som, či sa mám smiať, alebo plakať?!Vysvetlím...

"Ja si lámem hlavu od čoho si ochorel a ty si ochorel od toho, že si debil."

Máme tu malého Sašu, ktorý nám rozpráva svoj príbeh. Žije so starými rodičmi. Od jeho matky ho zobrali starí rodičia, ževraj sa o neho nevie starať. Pre mňa bolo nepochopiteľné, prečo dovolila, aby jej zobrali vlastné dieťa.

"Babka bola môj život, mama zriedkavý sviatok."

Na začiatku som veľmi pochybovala o tom, že malý je chorý (stále bol a babka ho kŕmila všelijakými liekmi). Myslela som si, že to je výplod jej fantázie. Nemohol chudák nič robiť a skoro nič ani jesť. A babka mu nahovorila, že keď bude mať šesťnásť, aj tak "skape".

"Myšlienky na skorú smrť ma znepokojovali často."

No áno...babka...moje nervy tá bola iron lady! Ona bola taká originálna so svojími nadávkami a kliatbami, že sa človek jednoducho musel smiať. Preto som aj písala, že sa hanbím, lebo keď sa na to pozrieme z druhej strany, vôbec to nebolo vtipné. K malému sedemročnému dieťaťu sa tak správať ako to robila ona, tak to už hraničilo so psychickým týraním. Niekedy som si vážne priala, aby mu radšej vylepila facku (a to nie som zástanca fyzického násilia) namiesto toho aby takto preklínala malého a aj vlastne dedka. Zdochni, aj tak skapeš, ty kretén, ty debil...a mohla by som ešte pokračovať. Neuveriteľné, ale napriek jej správaniu Sašu ľúbila z celého srdca. Ona sama nebola stopercentná.

Nemám skúsenosti s ruskou literatúrou, preto dielo ani neviem hodnotiť. Píšem len svoje pocity. Beriem to ako novú skúsenosť s iným žánrom, než na ktoré som zvyknutá. Ja vlastne ani neviem, komu mám odporúčať túto knihu (toto je recenzia storočia, viem)

"Poprosím mamu, nech ma pochová u seba doma za lištu, vymyslel som si raz. Tam nebudú červy, nebude tam tma."

Dlho som nerozumela ani názvu...potom keď malý začal uvažovať nad svojou smrťou (čo sa často stávalo) som pochopila. Jediná túžba malého dieťaťa byť milovaným a byť obyčajným a normálnym mi zovrelo srdce. A keď už mal na dosah šťastie, bál sa, lebo mu to bolo neznáme. A ten koniec...ma šokoval.

Saša Saveliev má sedem rokov a žije v Moskve u babky a dedka. Celý jeho svet, to sú samé zákazy, babkin večný hnev a strašné kliatby, pichľavé vlnené pančuchy, pravidelné kúpanie a zvláštne liečebné procedúry, ba aj zlatý stafylok... více

Komentáře (0)