Šortky na zimu

recenze

Rose Royal (2024) / Bolkonská

Šla som si do knižnice po jednu konkrétnu knihu, ale mali zatvorené. Šla som tam znova o týždeň, medzitým si ju niekto vypožičal.

Na pulte však mali vyložených viacero iných kníh, o ktoré je vraj taký záujem, že sa ich neoplatí vracať naspäť na poličku. Vzala som do rúk jednu útlu ružovučkú s názvom Rose Royal. Autor Nicolas Mathieu.

„Tá je super,“ odobrila výber knihovníčka. „Aj keď Connemara je tuším ešte lepšia. Jeho predošlá,“ vysvetlila.

Požičala som si Rose Royal a na druhý deň ju prečítala. Šlo to rýchlo. Sotva som si stihla uvedomiť, či sa mi na nej niečo nepáči. Možno od druhej polovice mi pripadala už trochu didaktická. Na druhej strane, týka sa takých aspektov medziľudských vzťahov, v ktorých nám trocha osvety neuškodí, naopak.

Násilie na seba môže brať veľmi nenápadné podoby.

V tretej časti (tento kratučký príbeh je totiž ešte rozdelený na tri sekvencie), keď Rose a Luc spoločne večerajú v jedálni luxusného hotela a Rose čosi povie a Luc na to niečo ironicky opáči, je práve preto výborná. Už stačí jediné slovo a Rose sa prepadá do ničoty. Niet úniku.

Niet úniku? V kabelke ešte stále nosí svoju malú zbraň.

Proti všetkým pravidlám a očakávaniam, teda že zbraň, ktorú v prvom dejstve zavesíme na stenu, musí v piatom vystreliť, táto vystrelí hneď na začiatku. A aj to je skvelé.

Jedna žena, dlhé nohy v červených lodičkách, prst na spúšti. Nočný bar. Jeden muž so psom. Veľké ticho. Výstrel trochu iný, než by sme čakali.

Znie to celé ako jeden veľký gýč? Na mňa to tak vo výsledku nepôsobí.

Neboli ani mladí, ani pekní, ani veľmi šťastní. Nemali život pred sebou. Boli muž a žena so svojimi problémami s alkoholom a peniazmi, s vráskami a neuspokojivým sexom, s kľúčmi od auta a tabletkami, ktoré museli brať pri každom jedle, so svojimi zlozvykmi a rokmi spomienok, s účtami na skrinke v predsieni, s diaľkovým ovládačom, s farebnými zložkami, v ktorých bolo tridsať rokov papierov ako súhrn ich snaženia. Muž a žena... čo mohlo byť banálnejšie, potrebnejšie? Žena a muž držiaci sa za ruky a veriaci, že si rozumejú. To je všetko, čo treba na vzťah.

Zhodou okolností by som si práve na tomto mieste rozmyslela tie slovesné tvary, držiaci sa, veriaci, oko o to trochu zakopne, zdá sa mi, ale inak sa próza číta dobre. Mala som istý čas obavy, keď ide o produkciu vydavateľstva Inaque, šetrili na korektúrach, nechcelo sa mi také nedopečené veci kupovať. Posledné knihy, čo som od nich čítala, však boli všetky v poriadku.

Táto vyšla v edícii Shorts. Skúste si vyhľadať zoznam, čo sa tam zatiaľ objavilo, je tam kopa veľmi pekných názvov.

Mám silné tušenie, že aj Connemara bude stáť za prečítanie, ale tá je dlhá a ja si vravím, že si urobím takú ľahkú zimu, prezriem si radšej ešte nejaké tieto šortky. Možno sa aj vykašlem na to, či je to dobrá literatúra. Len tak – čítať, čítať s chuťou a mať z toho radosť.

A možno budú vypožičané a ja zasa skončím s niečím, čo som ani nechcela.

Ak aj, o to lepšie.

Objavujme.

Rose si sľúbila, že s aférami, ktoré prinášajú viac škody ako úžitku, už raz a navždy skončila. Ale to nepočítala so stretnutím s Lucom v bežný večer v bare Royal, kam sa uchyľuje každý deň po práci. Temná novela o potrebe a násil... více

Komentáře (0)