Spojenie všeobecného prehľadu a rozumného nadhľadu

recenze

Keď som ako stredoškolák ešte len sníval o vydaní vlastnej knihy, Michal Hvorecký predstavoval pre mňa vzor mladého spisovateľa - dôkaz, že sa to dá. Spomínam si aj na to, ako som po večeroch v posteli čítal jeho Pastiersky list a zamýšľal sa nad našou spoločnosťou. Samozrejme, čítal som aj ďalšie jeho tituly, no tento mi pri čítaní Čierneho leva vyskakoval z pamäti najviac. Asi preto, že aj Michalova novinka má tendenciu aktivovať receptory reagujúce na aktuálne dianie a zvolenými námetmi trefne pomenovať globálne problémy. Zvolil si pritom náročnejšiu cestu - zaobalil ich totiž do vedecko-fantastických spracovaní. Nijako tým však nezmenšuje ich význam, práve naopak. Vyznievajú o to naliehavejšie, akoby nešlo iba o súčasný stav, ale len rozbeh k ešte deformovanejšej budúcnosti.

"Štrnásťdňové vírusové prázdniny sa zmenili na nekonečné. Už nikdy sme sa nezišli v lavici v triede. Učiteľku sme pozorovali iba na obrazovke. Vyučovanie, krúžky, záujmy, omše – všetko z domu, online, digitálne; pri monitore som sa naučila geometriu, zemepis aj nemecký jazyk a ponorila sa do tajov virológie, nového povinného predmetu. Bližšie sme sa spoznávali cez obrazovku, baiduili sme sa, lenovovali, huaweili, xiaomilovali, a tí, ktorí si to mohli dovoliť, sa aj elonmuskovali. Počas pandémie sme na celé mesiace stratili kontakt, vôbec nefungovala elektrina, potom sme spojenie zložito obnovovali a dlho sme zostali nerozluční." (str. 9)

Zbierka Čierny lev obsahuje jedenásť poviedok, ktoré nie sú rozsiahle, ale každá je čímsi špecifická a zanechá vo vás určitý dojem. Kratšie texty padajú v tomto prípade na úrodnú pôdu. Napokon, ako dobre vieme, veľa hovoriť a veľa povedať nie je to isté a Michal túto zásadu uplatňuje vrchovato. Aj na malom priestore dokáže rozohrať veľké veci, čím mi pripomenul majstra umeleckej skratky Čechova. Hvoreckého poviedky sú síce predsa len o niečo dlhšie, no využíva rovnakú metódu starostlivej voľby slov. Vďaka tomu vznikla pestrá mozaika postáv a charakterov, v ktorých sa môžu ľahko nájsť mnohí z nás. Hneď prvá poviedka Intímna vzdialenosť (z ktorej je aj prvý úryvok) vás očarí hrou so slovami a ponorom do sveta poznačeného všeobecným úpadkom. Ďalšia sonda - tentoraz do kariéry istého nemenovaného politika oháňajúceho sa heslami o rodine - využíva ako rámec text známej piesne We Are Family. Ak vás zaujíma zmysel názvu zbierky, oboznámite sa s ním v treťom príbehu, ktorý vás zavedie do medzinárodných praktík porazeného (?) režimu. Odkaz Karla Čapka sa znova dostáva do popredia, no zatiaľ čo v tomto čase si pripomíname storočnicu slávnej hry R. U. R., Michal Hvorecký aktualizoval i túto tému a v poviedke U. R. U. (odohrávajúcej sa, mimochodom, dvesto rokov od jej prvého uvedenia) vám prinúti k zamysleniu, aký veľký je vlastne rozdiel medzi ľuďmi a robotmi. Ak by ste chceli v budúcnosti študovať humanitné odbory, mali by ste smolu, vláda ich postupne zruší. To však neznamená, že by sa Editorka nemohla uplatniť aj v inom smere ako v literárnom... Nezvyčajná rozprávačka v poviedke Druhý Dunaj nie je jediným prekvapením, ktoré na vás číha v tomto sugestívnom príbehu o putovaní, strate a nevyspytateľnosti života. Emigrantka Aiša sa zas stáva prostriedkom na pranierovanie pomýlených názorov, slepej verejnej mienky a podnecovania neopodstatnenej nenávisti. Nijako za ňou v kritike predsudkov nezaostáva ani sarkastický Tajomník, založený na zaručenej "liečbe" homosexuálneho cítenia. Nedávno som čítal komiksový životopis Andyho Warhola, preto ma osobitne potešila poviedka Warholove nohy. Nastúpte v nej do vlaku, ktorý vo vás prebudí spomienky i záujem o mladú Katarínu. Viete, kto je Malte? Ak nie, možno je to tak lepšie, nedá sa totiž považovať za pozitívny vzor. Žiaľ, podobných konzervatívnych politikov lavírujúcich medzi rôznymi postojmi vídame denno-denne. Niekedy asi každý z nás zatúži v kútiku duše vyriešiť všetky spory ručne-stručne... Nariadenia, zákazy a usmernenia vždy vyburcujú rebelov, ktorí sa nimi rozhodne nemienia riadiť. Ešteže sa nájdu takí dobráci, akým je i hlavná postava poviedky Neviniatko, ktorí upozorňujú verejnosť na chorých ľudí v ich okolí, označujú občanov v zabehnutom systéme a svojím špehovaním robia svet bezpečnejším...

"Teraz z mladých mužov na každom kroku masovo vyrábajú gejov. Chcú militantne zhomosexualizovať celé mesto, krajinu a nakoniec celý svet. Zmeniť ľudí na absolútne kontrolované tvory. Pripravujú genocídu slušných. Ako to dokážu? Prosto. Kontrolujú internet, sociálne siete, médiá, politikov, školstvo, parlament, naše životy, všetko. Písali o tom aj na Pravdivespravy.sk a články o tom vyšli aj v ďalších alternatívnych médiách, kde sa, našťastie, ešte stále dá nájsť pravda. My sa oklamať nedáme. Však?! Nie sme ovce. Nenecháme zničiť seba, svoju milovanú krajinu ani celý boží svet." (str. 80)

Náboženský fanatizmus, klimatické zmeny, emigrácia či jednoducho ľudská hlúposť sú bližšie, než by sa nám na prvý pohľad mohlo zdať, a zdá sa, že situácia sa nijako nezlepšuje. Čierny lev má na to, aby otvorila ľuďom oči, len je otázne, či po ňom práve tí, čo to najviac potrebujú. Texty Michala Hvoreckého sú viac než iba prejavom autorovho vnímania sveta a jeho umeleckého cítenia. Majú v sebe neochvejný výchovný prvok a ja už teraz viem, že viaceré poviedky nájdu uplatnenie aj v mojej pedagogickej praxi. Tematika, autorský štýl, spôsob vyjadrovania a vypointované rozprávanie tvoria zbierku, aká poteší nejedného súdneho človeka a knihomoľa so záľubou v inteligentnom čítaní.

Michal Hvorecký prichádza po rokoch s novou zbierkou poviedok. Vrátil sa k literárnej fantastike a reaguje na výzvy 21. storočia ako globálna migrácia, klimatická kríza, pravicový populizmus či náboženský fanatizmus. Drony sledujú... více

Komentáře (0)