• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

/ všech 19 knih

Nové komentáře u knih Michal Hvorecký

Wilsonov

„Slyšela jsem na rozhlase... A je to doufám nějaká recese, že jo?? :-D Pořád jsem marně čekala, až se něco stane. Měla to být detektivka? Jestli jo, tak špatná. Nestalo se tam totiž za celou dobu nic. Možná jsem to jen nepochopila.“... celý text
— Makii

---

Wilsonov

„Mě to bavilo! Připomínalo mi to nejdřív Řeky Londýna, pak už nic, což bylo příjemné.“
— Vesmich

---

Wilsonov

„Tohle opravdu není moje parketa.“
— kob

---

---

Tahiti

„Nakoniec sa z TAHITI vykľulo čosi totálne inšie než sľuboval parádny námet - totálny prúser s krásnou obálkou. Taký premárnený nápad som nečítal už poriadne dlho! Katastrofálne nezvládnuté proporcie! Vo Hvoreckom tu definitívne (a mimo akejkoľvek zdravej súdnosti) prevážil školometský učiteľ nad tvorivým spisovateľom. Utopickej, až šokujúco chabo napísanej, časti je venovaná menšia polovica a žiadny svoj nápad tu takmer nijako nerozvíja. Väčšinu textu, a tu musím uznať, že výborne výstižného, venuje Versailleskej konferencií po Prvej svetovej vojne - a to je jediný klad tejto knihy. Tieto konkrétne historické okolnosti, do značnej miery verné skutočnosti, pekne približuje, hlavne čo sa týka celkovej dobovej a miestnej atmosféry - ale pritom ich akože mystifikuje zmenami vo svojich alternatívnych dejinách (Česko namiesto Československa používané v záujme idey svojho diela - nanešťastie ťažko nevyužitej). Načo to - ak sa potom na ne totálne vykašle práve tam, kde to je zaujímavé (teda na Tahiti) - a súčasne načo taký podrobný popis, ak ide len o mystifikáciu ? Jediné, čo by tým mohol dosiahnuť je to, že našu už tak nesmierne zmätenú spoločnosť neschopnú rozlišovať detaily ešte viac domýli... No... - každopádne TAHITI je extrémne odfláknutá kniha, za ktorú by sa mal Michal Hvorecký hanbiť - a ako veľký kritik slovenskej kultúry aj za to, že také zlyhanie seba samého ako spisovateľa vypustil do sveta!!“... celý text
— Martin-M

---

Spamäti

„Tento štýl sedí Hvoreckému ďaleko viac než všetky ostatné, o ktoré sa kedy pokúšal. Je to realita, ktorú zažil, nejaké tie výberové spomienky, čriepky poznatkov a strašne veľa názorov, viac lamentujúcich, než pousmiatych, nad tým, aké to na Slovensku máme...“... celý text
— Martin-M