NENÁVISŤ...
Druhá najsilnejšia emócia, ktorú človek môže cítiť po láske. Preto je tá hranica medzi nenávisťou a láskou taká tenká. Ja som knihu ľúbila, ale hlavne nenávidela!
Nenávidela som Renátu (matku), nenávidela som, že je taká bezcitná a sebecká mrcha! Snažila som sa ju pochopiť...vážne som sa snažila. Toľkokrát som jej dala šancu, ale kto je zlý od kosti, ten sa nikdy nezmení. Nenávidím ju kvôli tomu, ako sa správala k Johanke (dcére). Nedokážem to pochopiť! Mám dve deti (netvrdím, že som matka roka, lebo mám svoje chyby), ale neviem si predstaviť, že by sa ma moje deti tak báli, aby sa pocikávali od strachu, keď ma uvidia. Od prvej strany až do poslednej som na ňu nadávala a najradšej by som ju vytrhla z knihy a týrala. Týrala by som ju, kým by sa aj ona nepocikala od bolesti!!! Vždy mala výčitky svedomia, ako sa správala k dcérke. Vtedy vo mne vzbudila nádej, že sa zmení, ale tie výčitky zapila s alkoholom a všetko pokračovalo rovnako ďalej.
"Niektorí ľudia si nezaslúžia náš súcit ani našu lútosť. Sú tak nakazení zlom a nenávisťou, že sa sami rútia do záhuby. Renáta je jednou z nich."
Môžete si povedať, že mne sa ľahko hovorí! Mám dve deti a milujúceho manžela. Ale aj keby som zostala sama, ani tak by som svoje deti netrestala za to, za čo nemôžu! Veď tam je "živý" príklad Miša! Jej manžel zomrel a venovala sa celý život dcérke. Snažila sa pomôcť Renáte, ale nadarmo.
Napriek všetkému som ĽÚBILA tento príbeh! Nebola ani jedna časť, v ktorej by bolo niečo nudné.
Veľmi som si obľúbila Johanku a jej otca. Jediná pozitívna vec, ktorú Renáta spravila, že ho pustila do života svojej dcéry. Tú malú sa nedalo neľúbiť! Skromné dievčatko, ktoré aj napriek tomu aké malo detstvo sa stalo silným a dobrým človekom. Aj keď sa dozvedela, že je tehotná a ostala sama si sľúbila sebe, že bude dobrá mamička.
"Bojí sa, aby nebola ako ona? Bojí sa, že zlyhá ako ona?Nechce byť ako ona."
Mňa si autorka jednoznačne získala!! Už sa obzerám po jej ďaľších knihách Páči sa mi, že rozoberá aj "silnejšie témy" a nie je len ďaľšou "sladkou" romantickou autorkou. Lebo tieto veci bohužial existujú a treba ich poznať. Treba pomôcť, keď vieme.
Autorka sa hlavne zamerievala na myšlienky a pocity - veľký potlesk preto!
Som jej vdačná za Mišu! Ona bola v príbehu "most, ktorý spája dva brehy". Most, pod ktorým zúrila voda a predsa sa nezrútil.
Vzala si mi všetko
Simona Rošková
Príbeh o nenaplnenej láske, zlom rozhodnutí a ľútosti, ktorá prišla príliš neskoro. Kým Michaela sa po tragickej smrti manžela s láskou stará o dcéru Veroniku, Renáta robí svojej Johanke zo života peklo. Dievčatko trpí nedostat... více
