Breh recenze

Jurij Bondarev (1924) patrí k tým spisovateľom strednej generácie, ktorí si každým novým dielom upevňujú pozíciu medzi poprednými súčasnými tvorcami a vzbudzujú zaslúženú pozornosť čitateľskej verejnosti i literárnej kritiky. U nás vyšli takmer všetky jeho diela — romány s vojnovou tematikou (Prápory žiadajú paľbu, Posledné salvy, Horiaci sneh) aj prózy zo súčasnosti (Tíšina, Dvaja, Príbuzní). Vo všetkých dielach priniesol niečo nové a objavné — jeho vojnové romány patrili k tzv. „druhej vlne“ vojnovej literatúry, ktorá zbavovala pátosu heroizmus sovietskych vojakov v krutých skúškach druhej svetovej vojny a kládla dôraz predovšetkým na „pravdu zákopov“, ako sa vyjadrovala kritika. V románoch zo súčasnosti zase nastoľoval aktuálne problémy, ktorými žila spoločnosť najmä po XX. zjazde KSSZ. Bondarev je vyslovene generačným spisovateľom, píše predovšetkým o tom, čo prežívala a pociťovala generácia jeho súčasníkov. Títo ľudia sú dnes päťdesiatnici, a to je vek zrelosti, vrcholu tvorivých síl a životných skúseností. Preto sa od nich oprávnene vždy čaká slovo vážne a závažné. Vo svojom najnovšom románe Breh Bondarev takéto slovo povedal. Je to zatiaľ najrozsiahlejšie autorovo dielo a nepochybne aj najvýznamnejšie, nasýtené myšlienkovými i umeleckými hodnotami. Obidva doterajšie hlavné motívy Bondarevovej tvorby — vojna a súčasnosť — tu splynuli do jedného celku a spôsob, akým ich autor rozvinul, oprávňuje tvrdiť, že vytvoril jedno z najvýznamnejších diel povojnovej sovietskej literatúry. Román je konštrukčne rámcovaný opisom návštevy dvoch sovietskych spisovateľov v Hamburgu. V čase návštevy vysvitne, že organizátorka celého podujatia je tá istá Emma, s ktorou Nikitin, vtedy poručík Sovietskej armády, prežil v posledných dňoch vojny, už po páde Berlína, svoju prvú čistú, romantickú lásku. Dramatický príbeh tejto lásky — sovietsky dôstojník a Nemka! — tvorí centrálnu časť románu. Aké bohatstvo typov, životných postojov a myšlienok vedel autor vtesnať do tohto príbehu! Bolo by iste banálne, keby si títo dvaja ľudia po rokoch oživili starú lásku. Bondarev nešiel takouto lacnou cestou, ale využil tento motív inak — ako východisko reflexií o tom, ako životné osudy formujú ľudí, ako ich poznačujú a determinujú. Nejde tu o romantické stretnutie milencov po dlhých rokoch rozlúčky, ide o poznanie zložitého, často tragického, no nesmierne bohatého sveta, v ktorom žijeme. Preto aj rozhovory sovietskych spisovateľov so západonemeckými hostiteľmi nemajú len funkciu orámovať ľúbostný príbeh z vojnových rokov, ale sú organickou časťou autorovho veľkého zamyslenia o svete a človeku za posledných tridsať rokov. Zamyslenia, ktoré obohatí každého čitateľa.... celý text