Veža bláznov recenze

Koniec sveta v Roku Pána 1420 nenastal. Nenastali Dni Trestu a Pomsty, čo majú predchádzať príchodu Božieho Kráľovstva. I keď uplynulo tisíc rokov, nebol zo svojho väzenia prepustený satan, nevyšiel von, aby zmámil národy zo štyroch kútov Zeme. Nezahynuli všetci hriešnici sveta a protivníci Boha – ani ohňom, ani mečom, nezničil ich hlad ani krupobitie, tesáky šeliem, jed škorpiónov ani hadí jed. Svet nezahynul a nezhorel. Prinajmenšom nie celý. Ale veselo bolo aj tak. Najmä Reinmarovi z Bielawy. Aspoň do chvíle, kým nevylomia dvere do komnaty lásky, v ktorej si Reinmar užíva, bratia podvádzaného manžela. Na úteku pred pomstychtivými príbuznými strháva na seba pozornosť Inkvizície i zločincov, tajomných síl i krásnych žien; pomáha mu ich náklonnosť aj priazeň priateľov, prenasleduje ho zákernosť svetskej i cirkevnej moci. Plasticky zachytená dobová atmosféra, vriaci kotol husitských búrok a križiackych trestných výprav, krajina osvetľovaná inkvizičnými ohňami, temnota s prvými zábleskami osvietených myslí, viera, heréza i mágia – to všetko tvorí rámec príbehu, ktorý mnohými alúziami presahuje do žeravej súčasnosti.... celý text