Na konci samoty recenze

„Pohnuté detstvo je ako neviditeľný nepriateľ – nikdy neviete, kedy zaútočí.“ Román o samote, utrpení a priepastiach spôsobených životom, ktorý vás privedie k sladkotrpkému poznaniu o pominuteľnosti bytia. Cena Európskej únie za literatúru za rok 2016. Julesovo bezstarostné detstvo tragicky naruší náhla strata rodičov, ktorí zahynuli pri autonehode. Predtým sebavedomý chlapec je odrazu introvertný a bojazlivý. Spolu so svojimi dvoma súrodencami odchádza do internátnej školy, kde sa každý z nich s traumou vyrovnáva po svojom. Jules zostáva uzavretý vo svojom vnútornom svete, kým si vedľa neho do lavice nesadne Alva, dievčina s červenými vlasmi a okuliarmi s kosteným rámom. Aj ona má svoje ťaživé tajomstvá... Ich neobyčajná náklonnosť hraničí s láskou, no na prahu dospelosti sa ich cesty rozdelia. Jules sa s Alvou opäť stretáva až po rokoch. Zdá sa, že konečne prišiel čas naplniť vzájomnú lásku a vynahradiť si dlhé obdobie odlúčenia. No bolestná minulosť, neviditeľný nepriateľ kdesi v pozadí, čaká na svoju príležitosť...... celý text