O mesiac o rok recenze

Román O mesiac o rok je v poradí tretí román Saganovej, ktorý má v celom jej doterajšom diele akési zvláštne postavenie. Mohli by sme ho nazvať „krízovým“ alebo „zlomovým“. Autorka sa v ňom dostáva na kraj svojich psychologických analýz vášne, lásky a žiarlivosti. Zostupuje až na ich dno, takže sa zdá, akoby sa v nich strácala. Ak si v prvom svojom románe Dobrý deň, smútok predsavzala zobraziť city, ich protiklady, rozpory a zvláštne konflikty u „nudiacich sa ľudí“, trojuholníky lásky a žiarlivosti, aby naznačila ich márnosť a bezvýchodiskovosť, v prítomnom diele ich posúva do ešte krajnejšej polohy. Zúfalé pokusy o oživenie citového života, ako sa s nimi stretávame u Alaina Maligrassa, u Josée aj u Beatrice, odohrávajúce sa na erotickom základe, riadiace sa zákonmi akejsi „osudovej“ príťažlivosti, často nevysvetliteľnej, nakoniec ústia do neznáma. Na rozdiel od predchádzajúcich diel Saganová neostáva na tomto bode so založenými rukami, akoby sa s tým zmierovala. Ako klavirista, ktorý hrá po roku tú istú skladbu, pretože „nenašiel nič iného“, aj prítomní hrdinovia zisťujú, že za celý rok v živote ani im nič nového „nezišlo na um“. Z tohto smutného základu sa však treba odraziť. A Saganová sa skutočne i odráža, aby nabrala dych k ďaľším románom. „Josée, — povedal, — to nie je možné. Čo sme to len všetci urobili? Čo sa stalo? Čo to všetko má znamenať? “ A i keby takéto rozmýšľanie prítomných hrdinov „viedlo k šialenstvu“, autorku vyvádza z bezvýchodiskového bludného kruhu jedného skazeného sveta, z umeleckej i ľudskej krízy.... celý text