Prútené kreslá: Rozhovory bez konca recenze

Prútené kreslá Bartolomej Slzička sa v zdanlivých listoch Jarmile predstavuje ako znalec ženskej duše a predaja kníh, pričom sa vracia k svojim spomienkam na štúdium v Paríži a na svoju vtedajšiu lásku Danielu. Filozofickým spôsobom predstavuje vnímanie večného mesta z pohľadu migranta z "krajiny nikoho", za ktorú bolo Československo rokov 1938-39 považované. V krátkom časovom horizonte sa autor nebojí poukázať na rôzne aspekty lásky v jej nevinnosti i flirte, vlastenectva, spolunáležitosti, pochybností o budúcnosti a túžby po slobode. Rozhovory bez konca V novelách Kohútik v agónii a Ešte s vami pobudnúť sa stretávame s tragédiou rodiny Jana Denivka, ktorý s bratskou láskou a hlbokou účasťou zdieľa so sestrou Katarínkou stratu jej syna Milka, jej veľké výčitky a bolesť, ktoré sa symbolicky prenášajú na "postavu" kohútika. Následne sa predstaví už ako otec rodiny s dvoma deťmi a redaktor Roľníckeho hlasu, ktorý sa náhle lúči s umierajúcou milovanou mamou. Na jej nečakanom príchode a túžbe byť ešte chvíľu súčasťou života svojej najbližších autor v niekoľkých hodinách rozprávania poukáže na problémy doby poznačenej vojnou, vnútorným odcudzením sa opätovným hľadaním samého seba a svojich koreňov. Tatarka je schopný i jednoduchým jazykom vytvoriť šokujúcu obraznosť a postaviť srdce čitateľa pred mnohé otázky.... celý text