V zemi dlouhých stínů recenze

Bezhraničné kráľovstvo ľadovcov, víchrice vanúce po šírych arktických pláňach, pol roka zase studená polárna noc, večne treskuté mrazy - to je čudesný kraj Eskimákov na ďalekom, vábivom i odstrašujúcom Severe. A predsa v takých nežičlivých podmienkach, doslova v boji o holú existenciu, ,podarilo sa im zachovať si etnickú, rasovú i kultúrnu jednotu. Hans Ruesch (v beletristicko-cestopisnom diele s nemalou hodnotou objaviteľskou) na dramatickom príbehu Erneneka, Asiak a ich detí stvárňuje život kočovných Eskimákov nedaľeko severného pólu. Iba pomaly aj sem zasahuje necitlivou rukou civilizácia, a tak sa premieňa, skôr zaniká svet, nemenný po stáročia. Do bielej krajiny preniká biely muž a prináša pušky, ohnivú vodu, svoje zákony, názory, choroby a samozrejme božstvá. Dotyk s civilizáciou, tak ako už mnoho ráz v dejinách, vnáša zmätok, bolesť do spôsobu života Eskimákov a narúša ho. Vidieť to na hrdnoch pútavého Rueschovko rozprávania - na Papikovi a Ivalú - ktorí ešte zavčasu, no už zasiahnutí, unikajú čo najďalej od bielych dobyvateľov, spät na Ďaleký sever, do úplnej izolácie, do krajiny dlhých tieňov....... celý text