Zlodej duší recenze

Klasický scenár: miesto odrezané od okolitého sveta, kde sú ľudia vystavení napospas chladnokrvnému zločincovi. Musia sa zomknúť, spojiť sily a čeliť nebezpečenstvu dovtedy, kým medzi sebou neodhalia páchateľa alebo kým nepríde pomoc zvonka. Túto dramatickú situáciu rozohrala už Agatha Christie v známom románe A neostal ani jeden, kde je miestom zločinu prepychové sídlo na pustom ostrove a kde postupne, tak ako ubúda černoškov v detskej riekanke, ubúda aj hostí, ktorých vraždí šialený vrah. Presne podľa tohto klasického receptu postupuje Sebastian Fiztek v trileri Zlodej duší. Miestom, ktoré poveternostné podmienky odtrhli od zvyšku sveta, je psychiatrická klinika, a pôvodcom všetkého zla a hrôzy je perfídny psychopat. V minulosti mu padli za obeť tri mladé ženy, uniesol ich a po týždni zajatia ich prepustil na slobodu. Všetky tri sú psychicky zlomené, pôsobia dojmom, akoby boli pochované vo vlastnom tele. Nik nedokáže preniknúť do ich duše, jedna v dôsledku hroznej traumy dokonca zomrie. Neznámy páchateľ nájde ďalšie pôsobisko na psychiatrickej klinike a práve tam si vyberie štvrtú obeť. Pacient Caspar napriek svojej amnézii verí, že pozná nebezpečného zločinca, ktorý to má všetko na svedomí. Vrah vyčíňa ďalej, pri každej obeti zanechá hádanku, ktorú musí zvyšok obyvateľov kliniky rozlúštiť, ak chce túto hru na mačku a myš prežiť.... celý text