Vyhledávání v diskuzi

Co byste raději:
Modré more :) Inak...existuje aj ružové jazero? Po zotmení radšej zasvietite malú lampičku alebo veľké svetlo? Ja lampičku, lebo celkovo nemám rada umelé osvetlenie a lampička je kompromis. - Zobrazit vlákno diskuze

Hra - zeměpisné a místopisné údaje v literatuře:
Jazero bude Bajkal. Kniha je Bajkal-Perla Sibíře od Bohumíra Janského? - Zobrazit vlákno diskuze

Hra - zeměpisné a místopisné údaje v literatuře:
Myslím, že som to našla: je to Veľké medvedie jazero (v originále Big bear lake). - Zobrazit vlákno diskuze

Hra - zeměpisné a místopisné údaje v literatuře:
Kniha bude asi Když zpíva slávik od Suzanne Kelman, na jazero sa nechytám. Viem štát, kde to je, ale k jazeru sa neviem dopátrať. - Zobrazit vlákno diskuze

Filosofování pod starým mohutným dubem:
ideálna kombinácia je dobrá kniha, kus mora, jazero, alebo aspoň bazén a kus lesa k tomu. - Zobrazit vlákno diskuze

Ktorú z knižných postáv by ste chceli spoznať "naživo"? :):
za suseda - malú morskú vílu, vodníka, bludičky asi nepotrebujem - na to si stačím sama. Aspoň by som mala zabezpečenú blízkosť mora, alebo menšie jazero. - Zobrazit vlákno diskuze

Copak je to asi za knihu?:
To som vymyslela ako prvé, na to som hrdá. Som rada, že sa to dalo vylúštiť, už som sa bála, či som to jazero neprekomplikovala, - Zobrazit vlákno diskuze

Jak byste tohle napsali vy?:
Ja som svoj "príbeh" napísala ešte vtedy v lete, ale akosi som nemala odvahu ho tu uverejniť. A nedávno som naň náhodne natrafila v počítači, tak ho sem teda taktiež pridám :D Čítala som si vtedy inak aj ostatné vaše interpretácie (aspoň teda tie prvé), skúsim si ich niekedy všetky ešte raz prejsť a vyjadriť sa k nim :) Kostlivci (Azizi-na verzia) „Kostlivci! Tak to nie priatelia. Idem si zaliezť znovu pekne pod zem. Nemá to význam.“ „Sme na ceste sotva pol hodinu Nilo. A ty to chceš tak skoro vzdať? Rok tvrdého výcviku, námahy, odriekania?“ obrátila sa naňho Fei, mladá asi meter vysoká tmavovlasá elfka, a prebodla ho prenikavým pohľadom plným výčitiek. Nilo, ktorý je od nej asi o tri hlavy nižší a i o poznanie starší, si vzdorovito sadol na zem a prekrížil malé rúčky. „Ďalej nejdem. Robte si čo chcete vy dvaja.“ „Fei?“ zašepkal sotva počuteľným hláskom z nich najmladší svetlovlasý elf, no nikto si ho nevšímal. „No jasne, ako trucovité malé decko. Potiahnem ťa hoci aj za tie tvoje špicaté elfie uši a pôjdeš.“ „A zase uši!“ vykríkol rozochveným hlasom Nilo. „Stále len dookola uši! Že vás to baví. Koľko krát vám mám vravieť, že zo mňa uši elfa nerobia? Ani jeden z nás nie je ten múdry, mocný a vznešený lesný elf z knižných príbehov, tak už sa s tým zmier.“ „Fei? “ zaťahal ju naliehavo svetlovlasí elf za rukáv. „Počkaj chvíľu Natyn,“ povedala mimovoľne Fei, no naďalej nespúšťala pohľad z Nila. Potom stíšila hlas, akoby ju premohla skľúčenosť. „Oni na nás spoliehajú. Veria, že im pomôžeme. Alebo že sa o to aspoň pokúsime,“ dodala a v očiach sa jej zaleskli slzy. „Sme ich jediná nádej, veď to vieš.“ Napriek tomu, že Natyn stál stále hneď vedľa Fei, jej hlas počul už len akoby z veľkej diaľky. Posledné čo vnímal bolo ako Fei vraví, že pôjde sama a nemá strach, ostatné slová mu však splynuli do neurčitých tlmených zvukov. Zem, ktorá sa doteraz okolo neho točila do všetkých smerov mu začala pomaly miznúť pred očami. Chcel zavolať o pomoc, nedokázal však zo seba vydať ani hláska. Vzápätí mal pocit, že padá do nekonečnej čiernej priepasti, ktorá celkom pohlcuje jeho myseľ. Keď znova precitol, bál sa otvoriť oči. Cítil, že v okolí je tma, ale nie taká ako v podzemných chodbách a jaskynných priestoroch, ktoré pre neho predstavujú bezpečie, domov. Bol to práve jeho nápad vydať sa na cestu za súmraku, keďže v noci majú oproti potenciálnym nepriateľom výhodu bezchybného videnia. Čo na tom však ešte záleží? Predstavil si zlostných kostlivcov, ako sa nad ním skláňajú a vedľa leží roztrhané telo Fei, statočnej dobrej Fei a Nila, večne nespokojného elfa, ktorý však vraj nebol vždy taký. Možno práve preto sa s nimi, aj keď trochu neochotne, v konečnom dôsledku však dobrovoľne, vydal na túto zjavne vopred prehratú výpravu. Hlavou mu prebleskovali tie najhoršie možné scenáre a o chvíľu už mal pocit, že sa z tých myšlienok zblázni. Zo všetkých síl napínal sluch, ale cez splašené búšenie vlastného srdca nepočul vôbec nič. Zjavne nemal inú možnosť, a tak pomaly a nenápadne začal zdvíhať viečka. Bola už noc a na oblohe jasne žiaril mesiac. Uvedomil si, že sa už nenachádza v lese neďaleko rieky, ale leží na okraji akejsi malej lesnej čistinky. Vyplašene sa pokúsil vstať, no vo chvíli ako ucítil prenikavú bolesť v ľavom spánku, si opäť bezvládne ľahol. Vzápätí ním trhlo, ako sám seba počul nahlas kričať: „Fei! Nilo!“ Z lesa k nemu v okamihu pribehla Fei a priamo z dlhého skoku si kľakla k nemu . „No vida, konečne nebudem musieť počúvať furt len toho hundroša.“ Prehovorila veselo a pri jeho ďalšom pokuse vstať mu jemne naznačila, aby zostal kde je. „Vieš, ako sa volám?“ Opýtala sa presne tak, ako ich to učil Zean. Natyn na ňu však len neveriacky hľadel. „Kde sú tí kostlivci?“ spýtal sa napokon. Fei si však otázku nevšímala. „No tak Natyn, spolupracuj trochu, vieš kto som?“ „Samozrejme že viem, veď som na teba volal.“ „Nie, volal si na Fei a na Nila.“ „Hmm...,“ tváril sa akoby tuho rozmýšľal. „Tak ty isto budeš Nilo.“ Obaja sa rozosmiali. „No tak Fei, čo sa vlastne stalo? Ako sme ušli tým kostlivcom?“ „O akých kostlivcoch to stále vravíš?“ v hlase jej najskôr zaznela zvedavosť, vzápätí ju však premkli obavy, či Natynovo zranenie nie je vážnejšie ako predpokladala. Vtom jej však všetko začalo dávať zmysel. „Ach, ty myslíš tie dve ľudské kostry. Boli v kríkoch, dopoly zahrabané v hline. Predpokladám, že tam ležia už riadne dlho. Potom ako si omdlel a udrel si hlavu o skalu, rozhodli sme sa, že postavíme plť. O chvíľu už bude hotová, Nilovi to ide pekne od ruky. Päť kilometrov na západ dole prúdom je jazero. Nilo tam už bol, vtedy keď...,“ vetu však nedopovedala, no snažila sa pokračovať akoby nič, „tam si oddýchneme a v noci môžeme opäť vyraziť na cestu.“ - Zobrazit vlákno diskuze

100 věcí, které by měl člověk přečíst, vidět a slyšet:
...a 98 a komiks Jozef Schek Jozef Babušek, známý spíše pod pseudonymem Jozef Schek (*3. září 1921 Bratislava) je slovenský výtvarník, především kreslíř, malíř a ilustrátor, který přispíval hlavně do časopisů Elektrón, Větrník (Pionýr) a Roháč. Kreslil krátké stripy, ale i rozsáhlé komixy s dobrodružnými a sci-fi náměty. Před 2. světovou válkou vystudoval reálné gymnázium. Po jejím skončení se pokusil vystudovat vysokou školu zemědělskou v Bratislavě a v Brně. Po převratu v roce 1948 byl však pro své politické názory vyloučen. Poté nastoupil do Kovotechny Pieštany jako konstruktér a designér. Zde se například stal tvůrcem názvu a loga značky Calex. Toto zaměstnání opustil v roce 1960, kdy se začal živit pouze kreslením (především pro časopis Roháč) a zároveň studovat vysokou školu. Studium oboru církevní architektura dokončil v roce 1965. české komiksy Zajatec Prázdniny u zřícené tvrze Srub v Bílém údolí Dárek pro klubovnu, Cesta za pokladem, Sázka slovenské komiksy Desiata planéta Jožinko - dieťa svojich rodičov Stretnutie v púšti Posledná hodina (kresba: Josef Schek podle povídky A. Clarka) Zelená smrť Cesta slepých vtákov Runa Rider Slnečné jazero Včera, dnes, zajtra Po stopách času Návrat zo zajtrajška Bol raz jeden domček Kniha džungle - Zobrazit vlákno diskuze