Prvý a druhý úder tempo & emoce

Súčasná slovenská literárna kritika sa shoduje v tom, že Tatarkov román Farská republika je v slovenskej literatúre prvým dielom, ktoré ukazuje vývinové cesty k socialistickému realizmu. Ak sú tam ešte znaky individualistickej vývinovej fázy čelného predstaviteľa mladej slovenskej prózy, v románe Prvý a druhý úder sa spisovateľ týchto znakov oprošťuje, pretože nositeľom deja sa stáva človek, boriaci sa za slobodu a socializmus, drobný sedliak a bezzemok, ktorý si postupne uvedomuje svoje právo na lepší život a na šťastie, domáha sa ho a bojuje zaň. Prvá časť Tatarkovho románu spadá do čias, keď po potlačení povstania sa partizáni rozmiestili po celom Slovensku a zo zvyškov rozbitých jednotiek sa začaly tvoriť jednotky nové. A partizánska jednotka, ktorá sa vytvorila v okolí Považskej Bystrice, predstavuje ohnisko revolučných síl celého kraja. Dej románu sa odohráva v obci Zárieč, kde vystupuje ako organizátor Ukrajinec - kapitán Žilko. V čase povstania sa prvý raz, a to najmarkantnejšie, prejavilo triedne a ideologické rozvrstvenie dediny: sedliak-vykorisťovateľ a drobný roľník i bezzemok-vykorisťovaný, ale sebavedomý, odvážny, lebo má ideologickú zbraň, čo ho posilňuje a drží. Po prvom údere, to je po vyhnaní okupantov, zostala rozrumená krajina, v ktorej bolo potrebné začať organizovať mierový život. A tu je zas vedúcou postavou Štefan Reptiš, bývalý partizán, parašutista, jeden z tých, ktorí vedia, prečo bojujú a prečo musia bojovať až do tých čias, kým zabezpečia sebe i iným ľudské šťastie v socialistickom svete. V osobe Štefana Reptiša sa stelesňuje vôľa znovubudovať, čo si vyžaduje zdolávať prekážky spôsobené triednym nepriateľom. Tento triedny nepriateľ sa vlúdi v zakuklenej podobe do pracovnej jednotky Štefana Reptiša a rozleptáva ju zvnútra. Zabudol však na to, že teraz sa už nestýka s ľuďmi zakríknutými a biednymi, ale s uvedomelými budovateľmi, a preto veľká časť dediny, a to hlavne triedne uvedomelí robotníci, obetavo a nadšene i naďalej pomáhajú pracovnej brigáde pri budovaní mierového života. Na tejto pomerne jednoduchej dejovej osnove autor majstrovskou formou načrtáva složky osobného života človeka, a to predovšetkým ľudské šťastie v socializme. Ťažisko románu je vo vykreslení a vystihnutí mohutného prerodu tých najširších más pracujúcich ľudí, v ktorom si uvedomily svoje schopnosti, svoju silu a moc. V nemenšej miere je aj v budovateľskej borbe za socialistický zajtrajšok, čím sa román plným právom môže považovať za dielo, ktoré ukazuje jasnú jednotu života a literatúry, ktoré nie sú v protive, ale tvoria dialektický celok.... celý text