Albert Škarvan životopis

Přidat do oblíbených Koupit knihy

slovenská, 1869 - 1926

Životopis

Albert Škarvan (31. ledna 1869 Tvrdošín – 29. března 1926 Liptovský Hrádok) byl slovenský lékař, stoupenec Tolstého. V roce 1907 vydal první slovenskou učebnici esperanta. Napsal mnoho článků pro různé esperantské časopisy, a také (slovensky) psané eseje, vyjadřující se s osobitým přístupem ke slovenským národním problémům, a autobiografické spisy. Byl přesvědčeným pacifistou. Byl také plodným překladatelem, především z francouzštiny a ruštiny.

Pochádzal z úradníckej rodiny Alberta Škarvana (1835 – 1881) a jeho manželky Márie, rodenej Jarošovej (1841 – 1905). Vzdelanie získaval v Hybiach, v Levoči, Spišskej Novej Vsi a Kežmarku, vysokoškolské štúdiá absolvoval na lekárskej fakulte v Budapešti, Prahe a v Innsbrucku, kde v roku 1894 získal titul MUDr. Od roku 1895 pracoval ako lekár v Košiciach, v roku 1896 – 1897 žil v Rusku (Jasná Poľana, Moskva, Petrohrad), v roku 1897 v Anglicku. V roku 1898 sa kvôli zdraviu presťahoval do Švajčiarska. V roku 1898 – 1904 pôsobil ako lekár v Locarne, v roku 1904 – 1910 žil na predmestí Ženevy. V roku 1910 získal milosť od panovníka Františka Jozefa I. a vrátil sa na Slovensko. V roku 1910 – 1915 žil v Dolných Teranoch, v Bátovciach, v roku 1918 v Liptovskom Mikuláši a napokon v roku 1919 – 1926 sa stal okresným lekárom v Liptovskom Hrádku.

Ešte počas univerzitných štúdií v Prahe bol členom spolku slovenských študentov Detvan. V rokoch štúdií žil bohémskym životom, ale vzrastala v ňom vnútorná nespokojnosť. Tá bola vystupňovaná aj pod vplyvom myšlienok Leva Nikolajeviča Tolstého, ktorého diela v tom čase čítal. Tie mali mimoriadny vplyv aj na ďalší Škarvanov život. Ovplyvnili ho najmä myšlienky všeobecného mieru a bratského spolunažívania všetkých národov.

Po ukončení školy nastúpil na vojenskú službu do Košíc. Po odmietnutí vojenskej služby (1895) ho uväznili a po eskortovaní z Košíc sa dostal s diagnózou „náboženská pomätenosť spletená s ideami Tolstého“ do Viedne na pozorovanie na psychiatrickú kliniku. Tam sa zblížil s mladou grófkou Adelou Mazuchelliovou. Chodila navštevovať Škarvanovho suseda na lôžku, poľského gardového dôstojníka, ktorý sa kvôli nej zadĺžil a hodil do Dunaja, ale zachránili ho. Aby sa nestal spoločenský škandál, vyhlásili ho za duševne chorého a dali do nemocnice. Grófka Mazuchelliová sa však zaľúbila do Škarvana, ale ten jej lásku napokon neprijal.

Vojenský súd Škarvanovi vymeral štyri mesiace väzenia a odobratie diplomu lekára. Z Viedne do Košíc, kde si mal odsedieť trest, ho odprevádzala milujúca grófka, ktorá sa kvôli nemu presťahovala do Košíc. Chýr o mladom lekárovi-tolstojovcovi obletel svet. Spolu s tým však Škarvan okúsil aj výčitky najbližšej rodiny. O osudy Škarvana sa živo zaujímal aj L. N. Tolstoj vo svojich listoch písaných D. Makovickému. Čin mladého lekára sa však stretol s nepochopením v politickom centre Slovákov v Martine.

Po prepustení z väzenia v roku 1896 Škarvan odcestoval na pozvánku od L. N. Tolstého do Jasnej Poľany. Počas svojho pobytu v Rusku pôsobil ako jeho osobný lekár. Stal sa Tolstého osobným priateľom a v tom čase sa detailnejšie zoznámil s jeho filozofiou. Neskôr k tejto filozofii zaujal čiastočne kritický postoj. Vo februári 1897 ho z Ruska spoločne s Tolstého nakladateľom Čertkovom vypovedali. Z obáv, že by bol v Uhorsku opäť stíhaný pre nenastúpenie vojenskej služby, odsťahoval sa do Anglicka, kde sa usadil v Čerkovovej kolónii tolstojovcov.

Sprevádzala ho povesť nenapraviteľného sukničkára – ďalší obyvateľ kolónie ruský emigrant Bonč-Brujevič, vtedy 22ročný, neskôr blízky spolupracovník Lenina, napísal: „Koľkokrát sa mi chcelo otvoriť túto lebku a pozrieť sa, o čom premýšľa. Nemohol som sa zbaviť dojmu, že pod rúškou tolstojovskej pokory a hľadania Kristovej viery myslí stále na ženy.“ Pri inej príležitosti Bonč-Brujevič spomína, že „do Čertkovej kolónie prišla vysoká, pekne urastená zlatovlasá Angličanka a Škarvan na ňu uprel svoj pozorný a ďaleko nie platonický pohľad, akoby si ju prezrel skrz-naskrz“. (zdroj životopisu: https://sk.m.wikipedia.org/wiki/Albert_Škarvan)

Ocenění

Autor (zde) zatím nemá žádné hodnocení.