Andrej Štiavnický životopis

• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Životopis

Andrej Štiavnický sa už skoro tridsať rokov venuje štúdiu historických dokumentov o Alžbete Bátoryovej. Výsledkom jeho dlhoročnej práce je úspešná pentalógia o živote tejto kontroverznej osobnosti našich dejín a jej nasledovníčky Anny Rosiny Listhiusovej.

Interview:

Pred knihami o Alžbete Bátoryovej ste napísali dve iné. O čom boli a čím ste sa v tej dobe zaoberali?
Prvá kniha Milovať bez lásky a sexu? vyšla v roku 1996 a obsahovala 111 otázok biskupovi Rudolfovi Balážovi, ktoré sa týkali sexu a morálky. Bolo to vysielané aj v rádiu a kniha mala vynikajúci ohlas. Ďalšia sa volala Európan na križovatke dejín a života (1998) a išlo o filozofické otázky o zmysle života. Tieto knihy boli mojimi prvotinami, no už v tom období som sa venoval historickému výskumu.

Kedy vás očarila história Čachtického hradu a život Alžbety Bátoryovej?
Štúdiu historických dokumentov sa venujem už 28 rokov. Je to náročné a obsiahle štúdium, každý, kto si prečíta moje knihy, pochopí to. Špecializujem sa na obdobie 16. a 17. storočia a život Alžbety Bátoryovej ma veľmi zaujal. Ako osemročný chlapec som si prečítal Čachtickú pani od Joža Nižňanského a chcel som sa dozvedieť, aká je pravda o tejto historickej postave. Zaujímalo ma, či sa skutočne kúpala v krvi a či vraždila mladé dievčatá. To bol prvotný impulz a neskôr aj záujem môjho srdca. Počas štúdia som sa dostal k materiálom doktora Kočiša, ktorý je v tomto smere mojím veľkým vzorom. Je to celoživotné štúdium a stále sa venujem tejto téme, lebo sa zdá, že je nevyčerpateľná.

Život Alžbety Bátoryovej študujete už dlhé roky. Čo pre vás táto postava, ako súčasť slovenskej histórie, znamená?
Vzhľadom na to, že ide o veľmi negatívnu osobu a vzhľadom k rozsahu jej trestnej činnosti, preniká oveľa vyššie, ako hovoria historici. V dvadsiatom storočí ju spôsobom mučenia prevýšil len Hitler s koncentračnými tábormi a Stalin s gulagmi. Nikto iný pred týmito diktátormi a vrahmi miliónov ľudí nedokázal urobiť s ľudskou dôstojnosťou to, čo urobila Alžbeta Bátoryová.
Je jednoznačne zdokumentované, že ponižovala ľudí a vraždila nevinné dievčatá. Samozrejme, že dnes prevláda trend, že sa ničoho takého nedopustila, ide však len o nezmyselné politické objednávky. Na tom trvám.

Aký je váš názor na nový film Juraja Jakubiska Bathory?
Všetci, ktorí trošku rozumejú histórii, sú maximálne sklamaní, tak ako aj ja, pretože film je o všetkom inom, len nie o Alžbete Bátoryovej. Nech si však každý urobí vlastný názor. Podľa mňa je v tomto filme veľmi slabo zobrazená. Práve naopak. Vieme, že za 23 rokov skutočne zavraždila veľké množstvo dievčat, no aj napriek tomu je vykreslená ako žena, ktorá pomáhala a liečila. Jej život však bol na úplne inej rovine. Palatín Thurzo, ktorý chránil majetok Bátoryovcov, majestát, česť a dôstojnosť svojho panovníka Mateja II., je v snímke predstavený ako šialenec, ktorý ide po Bátoryovej majetku. Je to nezmyselné, historické súvislosti prevrátili úplne na ruby, zdehonestovali históriu ako takú. Je tam veľa fikcie a film považujem len za pohľad slovenského režiséra na určitú časť dejín. Myslím si, že Jakubisko neprekročil svoj tieň.

Na čom momentálne pracujete a čo pripravujete pre svojich čitateľov?
- V súčasnosti pracujem na rozsiahlej historickej práci, ktorej sa venujem už tri roky. Dúfam, že sa mi ju podarí vydať teraz na jeseň a prezradím o nej len to, že sa bude volať Kliatba Alžbety Bátoryovej. Podrobnosti zverejňovať netreba, keď kniha vyjde, každý si ju môže prečítať. Dúfam, že čitateľov uspokojím aj prekvapím a že pochopia niektoré nové historické súvislosti o Alžbete Bátoryovej, ktoré nadväzujú na obdobie Bielej hory a tridsaťročnej vojny.