Edmund Fry

Přidat do oblíbených Koupit knihy

anglická, 1754 - 1835

Nové komentáře u knih Edmund Fry

Pantografia Pantografia

„Naozaj nie je na škodu, že táto kniha vyšla, pretože sa nedá zohnať ani v angličtine (tlačená). Dávam 4/5, pretože Laubert vniesol do knihy svoje bludy, hoc (ako už podotýka predchádzajúci komentár) táto kniha jeho bludy práve vyvracia, a nie potvrdzuje. Žiadna bukvica sa tam nenachádza, a jazyk Tartarov očividne nie je slovanský. To ale iba čo sa týka prekladateľa a jeho zámeru - inak je kniha hodnotným dielom. Pôvodina je dostupná v digitalizovanej podobe pod názvom Pantographia; containing accurate copies of all the known alphabets in the world; together with an English explanation of the peculiar force or power of each letter: to which are added, specimens of all well-authenticated oral languages.“... celý text
— Slavomír53

Pantografia Pantografia

„Knihu vydalo občianske združenie Tartaria, ktoré má na svojom konte aj vydania Chinevičových Slovansko-Árijských véd. Knihu Edmunda Frya Pantographia zaradilo do svojho edičného plánu kvôli podpore svojich tvrdení ohľadom starobilosti písma Slovanov, v ich podaní Slovienov a zmienke o Tartarii v samotnej knihe. Tento počin im však očividne úplne nevyšiel. Pre lepšie pochopenie textu, vkladám ho do dobového kontextu. V čase vydania roku 1799 sa odohral Brumairový prevrat Napoleona Bonaparta, čím ukončil vládu Direktória a skončila sa tak Veľká francúzska revolúcia. Francúzsky kapitán Pierre-François Bouchard našiel v egyptskej dedine Rosette kamennú dosku s vytesaným textom, ktorá pomohla rozlúštiť egyptské hieroglyfy. Mimo iných sa narodil v tomto roku Honoré de Balzac či britská botanička Anna Atkinsová. Autor originálu encyklopedického rozsahu sa snažil vložiť do svojej knihy všetky vtedy známe a jemu dostupné písma a jazyky. Je ich tu naozaj veľa aj s ukážkami textov po prepise do latinky. Najväčšie zastúpenie majú rôzne variácie chaldejčiny, hebrejčiny, perzštiny, feničtiny, gréčtiny, sýrčiny a samozrejme angličtiny a sasčiny. Spomína tu okrajovo aj ázijské jazyky ako japončinu či čínštinu, rôzne indiánske jazyky a jazyky vtedajších kolónií. Nezabúda ani na slovanské písma a jazyky. Sclavonian je však v preklade Vladimíra Lauberta prekladané ako Slovienčina. Špeciálne u tohoto písma sú badateľné slovanské Bukvice. Bohužiaľ v knihe nie sú kompletné, malo by ich byť 49, v knihe ich však je len 36 a ako Bukvice nie sú označované. Kompletná však je ruská či staroruská Azbuka v knihe uvádzaná zvlášť ako Russian. V knihe sa nachádzajú aj ďalšie ukážky slovanských jazykov a písma ako napríklad staročeština, srbština, chorváčtina a pod. Zaujali ma tu ukážky dvoch písiem a jazykov. Fínčinu autor uvádza ak zmes nordických a slovanských jazykov, v ukážke sa dá identifikovať niekoľko známych slov. Prekvapením bol aj slovanský jazyk tzv. Novej Zeme. Autor túto lokalitu však bližšie nešpecifikuje. [Edit: Súostrovie v Severnom ľadovom oceáne, rus. Novaja Zemľa] Keďže občianske združenie Tartaria sa špeciálne zameriava na túto historickú oblasť a vo svojich článkoch či S-A védach tvrdí, že táto védická dŕžava bola síce multietnická ale prím v nej hrala biela rasa slovanského pôvodu bol som zvedavý, čo na to občianskym združením prezentovaný Edmund Fry. No teda... Uvádza tu 4 typy tartarského písma a 3 texty po prepise do latinky. Ani jedno z tých písiem nie je slovanské. Prvá ukážka sa najviac podobá písmu arabskému a podobne vyzerajú aj ostatné 3 typy i keď sú od toho prvého odlišné. Vyvoď si teda z toho záver, aký chceš. Knihu napriek tomu, že je anachronická a zastaralá považujem za veľmi cennú. V dobe, kedy ju pôvodný autor písal neboli ešte rozlúštené egyptské hieroglify a archeologický boom bol otázkou nasledujúceho storočia. V knihe je uvádzaných niekoľko stoviek typov písma a ukážok textu. Niektoré jeho tvrdenia sú dosť problematické. Slovanskú Hlaholiku a Cyriliku kladie niekam do prvých storočí nášho letopočtu, dokonca až do čias Krista. Taktiež tvrdí, že pôvodný jazyk ľudstva bol len jeden a že jednou z jeho štyroch následných variácií bola Sclavonian - Slovienčina (podľa autora prekladu). Uvádza tu aj také perličky ako napr. Filozofštinu (umelý jazyk súdobých filozofov, ktorý sa neujal), Hotentočtinu, či Hunčinu. Súčasťou knihy je aj mierne ideologický komentár prekladateľa Vladimíra Lauberta, ktorý sa snaží dovysvetliť niektoré údaje z knihy. Suma sumárum napriek tomu: veľmi dobrý počin.“... celý text
— yerry

Přejít na knížky autora