Populární knihy
/ všech 8 knih
Nové komentáře u knih Evan Dorkin
O čaropsech a děsivých dvounožcích
„Ako som spomínal už v minulosti, keď došla reč na túto sériu, dlho som si myslel, že problém prvej knihy tkvel v tom, že to bola v podstate „len“ zbierka (komiksových) poviedok. Vtedy som mal dojem, že psie Ú.P.V.O. by si viac užilo jeden dlhší, než sedem kratších príbehov. V druhej knihe už tvorcovia ponúkli aj dlhšie, ale paradoxne sa mi z nej páčili tie kratšie, hmmm. Trojka už úplne opúšťa koncept poviedkovosti; ponúka jeden dlhý príbeh. Žiaľ, mýlil som sa: to, že je niečo dlhšie, ešte neznamená, že je to lepšie (ehm). A to je i prípad zväzku č. 3. No nasledovala ešte štvorka (čo bol v skutočnosti prequel dlhosrstého čaropsa, ktorý mal v prvých troch knihách vedľajšiu rolu), tá taktiež ponúkla „iba“ jeden dlhý príbeh – a ten ma bavil na 4*. Takže som z tejto série zmätený. Čo sa vizuálu týka, nielenže s trojkou už nič nemá spoločné Jill Thompsonová, ale Ben Dewey (ktorý následne robil sám komplet celú štvorku/nulku) sa zlepšil, vyvinul, prekonal miernu evolúciu, vychytal drobné chyby z minulosti, naplno sa do toho oprel a vďaka tomu vyzerá trojka krásne.“... celý text
— Ivan Kučera
Sousedská hlídka
„No... tak nič. Bavilo ma to síce o čosi viac, ako jednotka. Vidno, že tvorcovia si (logicky) viac boli istí sami sebou a nielen tým, čo chcú oni, ale i fanúšikovia. Ale stále žiadny zázrak. V čase písania týchto riadkov mám za sebou už aj trojku a štvorku a tak môžem s menším šokom skonštatovať, že paradoxne ma z celej série bavila štvorka, čo bol v skutočnosti prequel nesmierne chunderlatého čaropsa, ktorý mal v „hlavných“ troch dieloch skôr len cameo. Čo sa dvojky týka, o jednotke sa tak dlho hovorilo, že je to psie Ú. P. V. O., až to Mignolu zjavne prestalo baviť a tak spolu-napísal scenár k dvojke. Samozrejme rovno tam neprekvapivo flákol Hellboya, lebo šak prečo nie, veď predsa pohodlnejšia samoúčelnosť neexistuje. Škoda, ale niektorí umelci sú skrátka leniví. Na štvrtú hviezdu to každopádne ani v zväzku č. 2 nevidím. „Poviedky“ Křístek má hlad a Mučení jehňátek sú skvelé a hodné 4*, ale ostatné sú buď čistý priemer, alebo dokonca nudný podpriemer. Po dočítaní jednotky som si myslel, že jej hlavný problém je v poviedkovosti. Že ak neskoršie knihy ponúknu dlhšie príbehy, situáciu to zlepší. V druhej knihe sa nachádzajú aj práve dlhšie príbehy, ale že by to situáciu vylepšilo... Naopak, najviac ma oslovili spomínané dva príbehy, ktoré patria k najkratším z celej knihy. Na druhej strane, práve štvorkový prequel (ehm) ponúkol jeden ucelený príbeh a ten bol za 4*, tak neviem, som z tejto série proste zmätený. Som rád, že som ju vyskúšal a určite si ju budem ešte dlho pamätať, pretože veď paranormálne psy a mačky, ale očakávania boli väčšie. Nepochopil som dekapitovanú sliepku na s. 35. Vtip? Skúška čitateľovej (ne)pozornosti? Bonusy a celkové prevedenie tradične á la CC kvalitné a sympatické.“... celý text
— Ivan Kučera
Historky z psíšeří
„Do svätej granule. V CC veľmi dobre, čo vedia. Takže nie je žiadnym prekvapením, že keď som si u nich urobil veľkú objednávku a pribalili mi k nej zadarmo Bestie burdenské 4: Okupované území (čo bol de facto prequel odohrávajúci sa v r. 1947), namotali ma nimi do takej miery, že som si následne kúpil aj prvé tri diely. Prvé, čo ma pri čítaní jednotky zarazilo, bola výtvarná zmena štýlu. Neponášalo sa to na štvorku (ehm, nulku). Neilustroval ju totiž Ben Dewey (ktorého práca na prequele ma fakt bavila),ale sériu štartovala Jill Thompsonová. Jej práca je tiež veľmi fajn, ale na Deweyho sa nechytá. Miestami mi pripadala až trochu odfláknutá, akoby dokonca až detská (napr. na jednej z prvých strán z dvora od strachu utekajúca silueta psa vyzerá ako keby utekal človek s dvoma rukami a nohami). Samy osebe sú scenáre priemerné, ale jedinečnými ich robia samozrejme práve netradiční zvierací psí hrdinovia (netreba zabúdať ani na mačku). Takže napr. jeden príbeh je poňatý teoreticky ako klišé ghost house, čo ale v realite vyzerá tak, že prekliaty nie je dom, ale psia búda. Je to istým spôsobom hovadinka, ale funguje. Na druhej strane to z toho ešte automaticky nerobí výnimočné čítanie. Naopak, scenáre sú, ak dáme bokom to, že to vyzerá ako psie Ú.P.V.O., úplne tradičné, plné klišé a krajnej neoriginality. Čiže je pekné, že nie je prekliaty dom ľudí, ale psia búda, ale vyrieši sa to behom chvíľky a to tak, že na pozemok príde psí exorcista, povie, že sa tu zrejme stalo niečo hrozné a že sa tu pravdepodobne pohybuje duch, ostatné psy skutočne vykopú staré psie kosti, na čo sa im zjaví duch, vysvetlí im situáciu, vyhlásil, že už našiel pokoj, rozplynie sa, koniec. No, to naozaj nie je na Nobelovu cenu za literatúru. Keďže je to v podstate zbierka komiksových poviedok, tak niektoré dosahujú predsa len vyššiu úroveň, ale ani u tých to nie je nič, kvôli čomu by som telefonoval domov. Niekomu možno nesadne ani divný mix detského čítania so scénami vcelku hororovými resp. krvavými. Naplno ma dostal len smutný a silný príbeh nazvaní Ztraceni. Marveláci Pet Avengers ma bavili viac. Uvidíme, s čím prídu ďalšie diely.“... celý text
— Ivan Kučera
Sousedská hlídka
„Kresba stále luxusní, ale je to stále to samé dokola, ani Hellboy to nezachránil. Líbil by se mi jeden delší, propracovanější příběh.“
— SedllY
Historky z psíšeří
„Psí (a kočičí) komiks, ale rozhodně ne pro děti. Občas velmi temné a drsné, obzvlášť příběh Ztraceni byl alespoň pro mě dost smutný. Ale zároveň nechybí ani humor, takže je to celkem fajn vybalancované, takže z toho nemáte úplnou depku. Těším se na další díly.“... celý text
— JaninaCZ
Evan Dorkin knihy
Dorkin je 0x v oblíbených.
Osobní web autora