Jerry Ordway
americká, 1957
Populární knihy
Nové komentáře u knih Jerry Ordway
Superman: Supermanova smrt
„I přesto, že mi předchozí díl DC komiksového kompletu příliš nesedl, i tak jsem chtěla v této sérii pokračovat. A jsem moc ráda, že tenhle díl jsem si po tom předchozím zklamání vlastně dost užila, ačkoliv ten konec byl dost smutný.
Vedle grafické stránky, která se mi líbila a dost mi vyhovovala, tu tenhle svazek nabízí jednoznačnou, srozumitelnou a docela silnou dějovou linku, která mne rychle vtáhla do sebe, pohltila mne. Všichni předchozí záporáci, s nimiž se Superman dosud setkal, tu vedle záporáka z této knihy působí jako slabý předvoj. Jako zápletka tu není nikterak komplikovaná, jde to přímočaře od začátku do konce, ale co oceňuju, je to, že tenhle příběh Supermana pro mne dost zlidštil. Což může znít možná poněkud cynicky a drsně - vzhledem k tomu, jak Superman skončí. Ale jelikož má Superman k lidem ze Země takový vztah, jaký má - a Zemi považuje za domov, je ukázání jeho limitů docela lidské a připodobňuje ho to k lidem. Že i Superman má své hranice a není takový dokonalý panák, jak si ho všichni malují.
Tohle je za mne jeden z těch podařených svazků DC komiksového kompletu.“... celý text
— sgjoli
Superman: Panika na obloze
„Mělo to spád i kresba byla výborná“
— Luigi1
Superman: Krize karmínového kryptonitu
„Tento příběh se moc nepoved“
— Luigi1
Superman: Supermanova smrt
„Tento komiks se docela povedl“
— Luigi1
Superman: Supermanova smrt
„Zo začiatku som si myslel, že tomu viac ako 2* nedám. Postupne sa to navýšilo na 3. Ale tak dlho mi to ležalo v hlave, že napokon po druhom prečítaní musím ísť na 4*. Rozumiem, prečo mnohých komiks sklamal, naštval, znechutil. Ostatne, aj ja som čakal viac. Ani ja nechápem, prečo, keď už scenáristi dostanú povolenie od šéfstva zlikvidovať zásadnú postavu (čo ozaj v histórii komiksu nikdy nebola žiadna samozrejmosť), tak že prečo to poriadne nevyužijú a prídu s priemerným scenárom. V Marvele sa to stalo Stacyovým a v DC nielen Supermanovi, ale i Robinovi. Tragické úmrtia, či už kapitána Stacyho a jeho dcéry, alebo Batmanovho sidekicka, boli síce z podstaty znepokojujúce (a áno, otriasli kánonom), ale predchádzali im zdĺhavé a pravdupovediac neveľmi pútavé príbehy. Samotné smrti boli silné, lenže dovtedajší dej, ktorý k nim nevyhnutne smeroval, do značnej miery nudil. Supermanova smrt je však predsa len iná. Páčilo sa mi na nej, že Superman nezomrie v revolučnom, šokujúcom príbehu, ale v „normálnej“ akčnej scéne natiahnutej na celú knihu. Bavilo ma, ako k tomu všetko osudovo smeruje. Najvýdatnejšie to vidieť na momente, kedy Superman robí rozhovor v televízii a je to prestrihávané na likvidáciu (tentokrát neuveriteľne slabej) Ligy spravodlivosti. Práve v priamočiarosti a jednoduchosti sa ukrýva živočíšna razantnosť. Jasné, u Spider-Mana podobné „nonstop akcie“ fungovali lepšie (Nezastavitelný Juggernaut, Návrat alebo Masky), keďže o Spajdyho sa môžete báť, kým o Supermana nie, lebo je to Superman. Skvelé každopádne je, že získal protivníka budiaceho rešpekt svojou bezcitnosťou, mlčanlivosťou, nekompromisnosťou. Síce nechápete, ako je možné, že Clark dostáva tak mohutne do držky, ale zas môžeme to brať aj tak, že Doomsdaya hrubo podcení a naletí naňho s tým, že ho odrovná behom sekundy. Ako však súboj naberá na intenzite a trvá čoraz dlhšie (a Superman dostáva čoraz mohutnejšie do tela), tak ho to vyčerpáva. Takže áno, ak sa na to pozrieme z tohto uhla, tak to zmysel dáva. Absencia silných spojencov (WW, Martian Manhunter, Batman) ho naopak nedáva, ale zas ak by sem nabehli, paradoxne by to stratilo na pôsobivosti (na konci je možné zaznamenať nenápadnú vetu, že najmocnejší hrdinovia planéty Doomsdayovi podľahli: mám tomu rozumieť tak, že Wonder Woman a spol. zomreli mimo záber?!). Vlastne sa mi páčila tá intimita, to, že sa bez prestávky mydlia len dvaja „ľudia“ a nie celé armády. Naokolo všetko vybuchuje a padajú mrakodrapy a šokované ľudstvo sa tomu bezmocne prizerá. Nad všetkým sa vznáša atmosféra zmaru a fatálnosti, keďže súboj (a z neho vyplývajúca spúšť) sa ťahá cez celý kontinent. Je zničujúci. Zdrvujúci. Devastačný. Apokalyptický. Je mrazivé vidieť, ako Supermanovi (Supermanovi!) dochádzajú sily v súboji so súperom, ktorý nepotrebuje oddychovať. Je každopádne neuveriteľné, že túto jednohubku museli napísať štyria ľudia vrátane Rogera Sterna, ktorý stvoril jedny z najlepších Spider-Manových osemdesiatkových dobrodružstiev (V kůži vetřelce, Nezastavitelný Juggernaut, Hobgoblin, Tarantulovo znamení). Komiks svojho času svoj účel splnil dokonalo: bolo jasné, že keď v niečom zomrie Superman, predaje budú rekordné a to sa aj vyplnilo. Čitateľom však zostala na jazyku pachuť prameniaca z presvedčenia, že boli podvedení (keďže sa Superman neskôr vrátil). Ak by som to robil ja, poňal by som to v komornom duchu: Superman by dostal kryptonskú rakovinu, s každým by sa rozlúčil a napokon by odišiel do Pevnosti osamenia a tam by v tichosti navždy zavrel oči. Ale nie som naivný, chápem, že v 90. rokoch by mi niečo také neprešlo a na hodinu by ma vyrazili. Kresličsky je to fajn, taká deväťdesiatková mainstreamová klasika (ale znepokojila ma fixácia na mužské bradavky).“... celý text
— Ivan Kučera
Jerry Ordway - knihy
2020 | Superman: Panika na obloze |
2017 | Superman: Supermanova smrt |
2019 | Superman: Krize karmínového kryptonitu |
Žánry autora
Literatura světová Komiksy Sci-fi Fantasy
Štítky z knih
komiksy superhrdinové superschopnosti DC Comics Superman Batman Wonder Woman
Ordway je 0x v oblíbených.