• Autor
• Knihy
• Bazar
• Životopis
• Citáty
• Diskuze

Populární knihy

Nové komentáře u knih Judith Butler

Rámce války: Za které životy netruchlíme?

„Bylo to ponižující střetnutí a nebýt na internetu dostupné akademické eseje, která toto dílo rozebírala, tak vlastně moc nevím, o čem jsem četla. Příšerně složité. Musela bych přijít už kompletně vpravená do problematiky.“... celý text
— seethelight

---

Trampoty s rodom: Feminizmus a podrývanie identity

„Nikdy doteraz som podobnú literatúru nečítal. Rovnako tak som túto knihu zatiaľ čítal raz a som si 100%ne istý, že je nutné si ju prečítať odznovu práve pre jej komplikovanosť, ktorá bola pre mňa úprimne veľkou prekážkou a prvé čítanie si žiadalo naozaj zbierať motiváciu a hľadať zrozumiteľné a hlavne uchopiteľné pasáže. Bolo by možné dlho vypisovať, čím táto kniha je a čím nie je, vo výsledku ju považujem za snahu vyprovokovať myslenie a prehodnotiť spôsob, akým sa pozeráme – či už ako laici alebo ako odborníci, psychoanalytici či feministickí teoretici – na otázku rodu, pohlavia, sexuality a heteronormativity. Autorka pravidelne narúša všeobecné povedomie: stačí uviesť základnú premisu, že rod nie je podstatné meno, ale sloveso, pretože rod konáme, takzvane performujeme a opakujeme, čím sa utvrdzujeme do akého chlievika binárneho systému muž/žena patríme. Kniha sa však vyjadruje k viacerým predošlým teóriam a autorka sa k nim vyhradzujem, čím ich nielen prezentuje v určitom reťazci, ale aj spochybňuje, respektíve skrz spochybňovanie formuluje teóriu. Koná tak však s komplikovanou slovnou zásobou, gramatikou i metaforickým až metafyzickým jazykom, kedy je realita ako empír minimalizovaná prakticky úplne. No v závere knihy človek začne tušiť, čo znamenalo „sociálne konštruované telo“ v prvej kapitole, takže ideálne to čítať 2x po sebe. Viaceré pohľady na vzájomný vzťah muža a ženy v rámci binárneho systému ma zaujali a šokovali, stoja za zváženie, rovnako tak však za zváženie stojí aj nabúravanie imaginárnej binarity, ktorá v skutočnosti – dá sa povedať – zlyháva a predstavuje zlyhávajúci systém, ktorý funguje len na základe kultúrneho opakovania a udržiavanej hierarchie. Pre mňa ako pre čitateľa bolo zaujímavé sledovať samotný koncept spochybňovania tzv. prirodzeného, čím ma kniha donútila premýšľať podobne skeptickým spôsobom nad celým svetom, nad kultúrou a sociálnymi faktami, takže v nej vidím aj niečo univerzálnejšie: pokiaľ je možné prevrátiť jeden z „najzákladnejších“ princípov západného sveta naruby, čo ešte je možné spochybniť a prevrátiť a nájsť v príčinách dôsledky a v dôsledkoch príčiny? (reakcia na nižšie uvedený komentár: rozumiem, rešpektujem, plus autorka v rozhovoroch znie omnoho zrozumiteľnejšie a že sa sama názorovo posunula... ale aj napriek všetkému (knihu by som viackrát pre jazyk a neuchopiteľnosť a nerozumiteľnosť zahodil) považujem knihu za hodnotný impulz na zamyslenie, minimálne pre mňa... nehovorím, že vo všetko s autorkou súhlasím, no vnímal som to viac ako pokladanie otázok, než konštatovanie - aj napriek takto konštruovaným oznamovacím vetám.)“... celý text
— Samuel98

---

Trampoty s rodom: Feminizmus a podrývanie identity

„No...v prvom rade, by som začal tým, že autorka pochopila "gender" (rod) v úplnom súlade s veľmi citlivou definíciou, ktorú vyslovila v sedemdesiatych rokoch Ann Oakleyová (ktorá empiricky amplifikovala zaujímavé zistenia v otázkach pohlavnej identity, ku ktorým dospel Terman). To bola z mojej strany prvá požiadavka, ktorej ak by autorka nevyhovela, knihu by som ohodnotil (asi po prvý krát) hodnotením ODPAD! ,pretože subjektívne interpretácie gender teórie a problematiky z nej vyplývajúce, sa nebezpečne hromadia chaos produktívnou rýchlosťou a vytvárajú nezrozumiteľné labyrinty, v ktorých sa laický, ale neraz aj odborný čitateľ nevyhnutne stráca. Znepokojivou črtou, príznačnou pre rôzne "gender interpretácie", sa mi vidí hlavne absencia zodpovednosti autorov, ktorí sa ponáhľajú svoje osobné úvahy monopolizovať pravdou. Judith Butler ma o správnosti pochopenia rodu presvedčila už na strane 43, kde píše, že gender ja argumentom proti výroku: biológia je osud. Ďalej píše: ...nech už je pohlavie biologicky akokoľvek nemenné, rod je kultúrne konštruovaný - a tak rod nie je ani kauzálny dôsledok pohlavia, ani nie je tak fixovaný, ako sa nám javí pohlavie. Avšak prehrýzť sa zbytočnou "kvetnatou terminológiou" a akousi nezrozumiteľnou filozofiou dalo mojej pozornosti zabrať. Tu pravdepodobne končím s pozitívami. Skepsu vo mne zalarmoval fakt, že o sociologicko-psychologicko-biologickej téme, navyše ako som už uviedol vyššie, veľmi subtílnej téme, písala profesorka rétoriky a literatúry. S rešpektom k autorkinej akademickej dráhe korunovanej titulom prof. musím povedať, že "sústo" rodu je nad jej kompetencie a všeobecný rozhľad tu nestačí. V takomto prípade hrozí nebezpečenstvo (ktorému sa autorka nevyhla), že svoju neadekvátnosť k téme bude prekrývať tendenciou tému natlačiť medzi mantinely svojej odbornosti - ktorá je? Politicko- filozofická? Pri dobrej vôli, snáď. Je zaujímavým faktom, že k téme rodu nachádzame len skromný počet publikácií od vhodnej odbornej verejnosti, ktorá si uvedomuje jeho zložitosť, a naopak veľký počet publikácií od autorov, ktorých posmelili k napísaniu kníh nám neznáme okolnosti. Celé to pripomína komickú situáciu pacienta, ktorému už roky nevedia podať lekári uspokojivú príčinu jeho migrén a ten sa rezignovane obracia o pomoc na vrátnika nemocnice (ktorý ale mohol niečo pochytiť :). Aj keď mi raz prof. Ruisel povedal, že filozofovať možno o všetkom (ako príklad uviedol obľúbenú tému z antiky - koľko anjelov sa zmestí na špičku ihly), snaha o metafyziku a nejaký zrozumiteľný koncept filozofie gendru končí v tejto knihy rozporuplným fiaskom. Rozporuplným myslím v doslovnom zmysle a nezachránil to ani vodopád odborných termínov, tak blahodárny pre metafyziku a dovolím si poznamenať, že keby toto čítal vždy na zrozumiteľnosť apelujúci Wittgenstein, žasol by. Myslím, že autorke sa zlialo dokopy viacero ašpirácií a to síce: filozofia metafyziky rodu, politický a kultúrny konotát rodu, samotná explikácia rodu, feminizmus, argumentácia feminizmu, paralely rodu a feminizmu. Nerozhodnosť nad tým, čo z toho bude kardinálnou, a čo kolaterálnymi témami v tejto knihe, mala za dôsledok to, čo vzniklo. Faktom je, že rod vrhá svetlo na feministickú menejcennosť, čo je téma, ktorú autorka obchádza a namiesto toho ironicky cituje "prestrelené" teórie rannej psychoanalýzy. Dominantná mužnosť (muskulínny gender) v osobe ženského pohlavia nevyhnutne vedie k menejcennosti, pretože direktívnu, autoritatívnu, inteligentnú a mnohostranne schopnú ženu inhibuje v raste a docenení jej "pohlavie", pričom muž so zženštilým gendrom (feministický) zo svojho pohlavia profituje. V závere ešte nemôžem vynechať príspevok nejakej pani Kobovej, ktorá mohla radšej skúsiť knihu prečítať, než napísala prebalový prológ a epilóg. V epilógu píše: tí, pre ktorých pojem rod symbolizuje úhlavného nepriateľa, pochopili vlastne jeho význam celkom dobre. Áno, pojem rod signalizuje, že ženami a mužmi sa stávame...Uvádzam to ako výstrahu, resp. vzorovú definíciu čo gender nie je. A keďže konfrontujem predložené stanovisko, patrilo by sa predložiť argument: gender nesignalizuje, že ženami a mužmi sa stávame pod tlakom kultúrnych vplyvoch. Ženami a mužmi sa rodíme, je to pohlavný dualizmus, ktorý je definovaný pohlavnými znakmi. Gender však hovorí o miere muskulinity a feminity v každom jedincovi bezohľadne na pohlavie, čím biologicky obmedzený termín pohlavia presahuje. Teda v jednoduchosti pomocou príkladu (cítim potrebu to tu ozrejmiť): pohlavie: žena/muž, gender: muskulínny/feministický pričom nie je medzi pohlavím a gendrom kauzálny vzťah. Záverom sa teda sám seba pýtam cui bono? Komu na prospech?“... celý text
— Mimir

---