Nové komentáře u knih Laura Spence-Ash

„Ďalši historický román z obdobia druhej svetovej vojny zaoberajúci sa osudom jedenásťročnej Beatrix Thompson, ktorá je počas vojny poslaná z Londýna do Ameriky, aby unikla nebezpečenstvu nacistických náletov. Uprostred chaosu nájde nový domov u bohatšej americkej rodiny, kde vyrastá počas vojny. Beatrix sa tak ocitá rozpoltená medzi dvoma svetmi – tým, ktorý musela opustiť, a novým životom, ktorý si začína budovať v Amerike.
Autorke sa podarilo zachytiť emocionálnu cestu mladej dievčiny, ktorá sa snaží nájsť svoje miesto vo svete zmietaného konfliktmi. Ponúka nám hlboký pohľad do života postáv, ktoré sa musia vyrovnať nielen s vojnou, ale aj s vlastnými vnútornými bojmi a zmenami, ktoré prichádzajú s dospievaním a odlúčením od rodiny. Kniha je celkom prepracovaná nielen emocionálne, ale aj historicky, čím vytvára autentický obraz doby. Román "Dva brehy oceánu" nie je len príbehom o vojne, ale aj o sile rodiny, priateľstva a o tom, ako sa človek prispôsobuje novým okolnostiam. Čitatelia, ktorí majú radi historické romány plné emócií a silných postáv, si túto knihu určite zamilujú.“... celý text
— Evaho73

„Existuje veľmi veľa románov z obdobia 2. svetovej vojny, veľa takýchto kníh som aj prečítala, ale tento je naozaj iný. Príbeh o dvoch rodinách žijúcich na opačnej strane Atlantiku, ktoré spája jedno dievča. Všetky postavy som si zamilovala. Štýl písania bol veľmi pútavý, kapitoly sa striedajú z pohľadu rôznych postáv. Naozaj veľmi odporúčam všetkým milovníkom vojnových románov.“... celý text
— Balenka

„Krásny príbeh o priateľstve, láske a strate odohrávajúci sa na pozadí druhej svetovej vojny. Dva brehy oceánu sú napísané veľmi citlivo s dôrazom na psychiku postáv. Nie je to kniha s veľkým dejom, naopak, oveľa viac je o vnútornom prežívaní a komplexných rodinných vzťahoch. Napriek tomu, že postáv je v knihe celkom dosť, prakticky všetky som si nejakým spôsobom obľúbil. Každá mala v príbehu nezastupiteľné miesto. Kapitoly sú veľmi krátke a písané z viacero pohľadov. Popravde som si na to musel chvíľu zvykať, pretože jednotlivé pohľady sa striedali naozaj rýchlo. S čím som ale v knihe bojoval bol štýl priamej reči. Autorka nepoužíva úvodzovky ani pomlčky, ale kurzívu. Tento spôsob robí text pomerne hutným, uberá na dynamike a je trochu ťažšie sa v ňom orientovať. Určite mnohých poteší, že dej priamo nezachytáva násilie a hrôzy druhej svetovej vojny. Dva brehy oceánu majú naozaj jedinečnú atmosféru, ktorá s vami ostane aj dlho po dočítaní. Túto knihu odporúčam fanúšikom knihy Svetlo, ktoré nevidíme. Precítený, miestami nostalgický až trochu melancholický príbeh. Krásne.“... celý text
— Ahmose

„Na začiatku som sa obávala či vlastne tento román bude pre mňa, ale celý tento príbeh dvoch rodín prepletených navzájom som si zamilovala, čo som ani nečakala. V tejto knihe vojna spojila dve rozdielne rodiny.
Nie je to klasický príbeh z obdobia vojny, na ktorý sme všetci zvyknutí, tu sa autorka zameriava na osudy našich postáv, na ich city, konanie a na ich strasti a slasti. Som veľmi rada, že autorka išla práve týmto smerom, pretože toto bolo niečo, čo ja môžem. Prvé kapitoly sa odohrávajuú počas vojny a tie ďalšie roky po nej, no vojna je len taká kulisa, keďže autorka skôr poukazuje na životy našich postáv.
Musím sa priznať, že ma všetky postavy v románe niečím zaujali. Bolo v nich niečo, čo ma poháňalo čítať ďalej. Autorka im všetkým dala dostatočný priestor a mohli sme veľa vecí vidieť z ich pohľadu. Najmä vzťahy, ktoré mali medzi sebou. Možno vás niektoré rozhodnutia postáv sklamú či prekvapia, tak ako mňa, ale tie ich životné rozhodutia, chyby a ich životy mi prišli veľmi skutočné a niekedy som mala pocit, že čítam skutočný príbeh.
Autorka ma v mnohých kapitolách prekvapila rôznymi rozhodnutiami postáv, ktoré som ja veľakrát nevedela odhadnúť, takže som celý čas nevedela, aký osud jednotlivé postavy čaká. Ale prišlo mi to všetko veľmi skutočné.
Koniec ma dostal. Bolo to krásne aj s nádychom smútku.“... celý text
— Anna195