Ahmose
komentáře u knih
Lokýnka ze Smaragdového moře
Brandon Sanderson
Lokýnka je celkom iný príbeh, než na aký sme u Sandersona zvyknutí. Je napísaná veľmi odľahčene a má oveľa bližšie k rozprávke než k fantasy. Musím sa priznať, že prvú polovicu som s knihou trochu bojoval. Ak nerátam prvé kapitoly, mal som pocit, že sa to strašne vlečie. V určitom bode sa to však zlomilo, príbeh nabral spád a druhú polovicu knihy som dočítal za jeden večer. Postava Lokýnky je veľmi dobre napísaná – je rozumná, nohami pevne na zemi, avšak zároveň urobí niekoľko chýb. Druhá polovica knihy sa vyvinula veľmi pútavým smerom a autor ma aj v takomto jednoduchom príbehu dokázal prekvapiť. Tiež sa mi veľmi páčil svet, v ktorom sa príbeh odohrával. Moria plné spór, ktoré po namočení získavajú rôzne schopnosti, predstavujú nesmierne zaujímavý koncept. Záver obsahuje drobné prepojenie žánrov fantasy a sci-fi. Za iných okolností by mi to prekážalo, ale tu mi to v kontexte celej knihy nevadilo. Hoci by možno stálo za diskusiu, či by sa to nedalo spraviť lepšie. Lokýnka rozhodne nie je Sandersonovo najlepšie dielo, ale myslím si, že je to skvelá oddychovka. Odporúčam.
Útočiště
Robert Anthony Salvatore
Kniha Útočisko uzatvára prvú trilógiu Temný elf, ktorá predstavuje úvod do príbehov jednej z najznámejších postav, ktoré kedy vzišla z Dungeons & Dragons a jej populárneho settingu Forgotten Realms (Zabudnuté ríše). Po tomto diely už môžem oficiálne prehlásiť, že sa Drizzt zaraďuje medzi moje najobľúbenejšie postavy a neskutočne mu fandím. Zo začiatku som mal trochu obavu, pretože zápletku typu „záporák spácha zločin, ale narafičí to tak, že to vyzerá, že to urobil náš hlavný hrdina,“ celkom nemusím. Tu ju však autor zvládol vyriešiť veľmi elegantne a navyše výborne zachytil Drizztovo psychické rozpoloženie. Celou knihou sa nesie pocit viny, krivdy, nespravodlivosti a predsudkov. Táto kniha predstavuje diel, kde sa Drizzt hľadá a hlavou mu bežia najväčšie pochybnosti či už o sebe samom alebo o svete naokolo. Je pravda, že oproti predávajúcemu dielu je akcie trochu menej, ale niekoľko súbojov prebehne a tým, že sa dej presunul z temných ríš na povrch, prichádzajú nové príšery. Túto knihu som si nesmierne užil a ja skutočne nemám čo vytknúť. Teším sa a som zvedavý čo prinesú Planiny ľadového vetra. Odporúčam všetkým fanúšikom fantasy.
Mokrá ryba
Volker Kutscher
Mokrá ryba predstavuje prvý diel desaťdielnej série odohrávajúcej sa v medzivojnovom Nemecku. Na túto knihu som počul veľa chvál a bol som na ňu nesmierne zvedavý. Nedá sa povedať, že by ma kniha celkom sklamala, ale ani by som nepovedal, že je to niečo extra. Mokrej rybe sa nedá uprieť nesmierne atraktívne prostredie a atmosféra dobového Berlína. Je skoro až takou sondou do roku 1929. Hlavná postava, Gereon Rath, je magnet na ženy a sukničkár. Viem si predstaviť, že v roku 2007, keď kniha prvýkrát vyšla, bol pestovaný vyšetrovateľ, idúci proti pravidlám, čitateľsky atraktívny. Problém je, že dnes, keď už obdobiu temných detektívok definitívne odzvonilo, pôsobí skôr tuctovo a ohrane. Nesmierne zaujímavý však ostáva vyšetrovaný prípad. Autor využil dobové súvislosti a stvoril organizovanú skupinu monarchistov, ktorá chce pôsobiť proti rozťahujúcemu sa komunizmu a pomstiť popravených ruských šľachticov. Nevýhodou však ostáva autorov štýl písania, ktorý mi nesadol. Jeho opisy považujem za únavné a dovolím si povedať, že človeku, ktorý v živote nebol v Berlíne, absolútne nič nehovoria. Myslím si, že robia knihu oveľa dlhšou, než by skutočne potrebovala byť. Do ďalších dielov sa púšťať nebudem.
Kdo maže, ten jede
Marie Rejfová
Tento diel oproti predošlým slabší. Autorka sa dej tejto knihy rozhodla zasadiť do snehom zaviateho penziónu. Zo začiatku to vyzeralo ako dobrý nápad. Malo to príjemnú zimnú atmosféru. Postupne som však nadobudol pocit, že autorka sa tak trochu prepočítala. Tým, že Jozefínu a Tvrdíka vytrhla z ich typických malomestských kulís, s ktorými je čitateľ už veľmi dobre oboznámený, sama sa pripravila o možnosť používať prostredie ku vzniku komických scénok. V novom prostredí, s neznámymi postavami, bolo oveľa ťažšie vytvoriť vtipné interakcie tak, aby nepôsobili účelovo. Príbeh sa tak postupne stával tuctovým a vláčnym. Povedzme si pravdu, nikto nečíta Jozefínu kvôli detektívnej zápletke. Za nešťastný považujem v tejto knihe aj výber mien nových postáv. Boli dosť podobné a hlavne v audioknižnom podaní sa dosť plietli. Nič z tohto však nemení na skutočnosti, že v knihe boli momenty, ktoré ma bavili a že človek mal opäť možnosť užiť si čas strávený s jeho obľúbenými postavami. Ak ste z tejto série ešte nič nečítali, v žiadnom prípade týmto dielom nezačínajte! Za mňa priemerné.
Rod plameňov a tieňa
Sarah J. Maas
Nedá sa povedať, že by som od tretieho dielu Mesta Luny mal prehnane veľké očakávania. Napriek tomu som ostal sklamaný. Toto sa autorke naozaj nepodarilo. Nemôžem si pomôcť, ale neviem sa zbaviť pocitu, že toto mali byť dve samostatné knihy. Dej mal extrémne rýchle tempo. Bolo to prepchaté postavami, pohľadmi, zvratmi, ale ja sa pýtam na čo, keď vo finále z toho bola aj tak „one man show?“ Paradoxne to, čoho som sa najviac obával, sa autorke podarilo najlepšie. Prepojiť svety Prythianu a Midgardu zvládla veľmi elegantne. Zvyšok bol ako na hojdačke. Dejová linka s Lidiou ma veľmi bavila, naopak Ithan sa zaradil medzi najotravnejšie a nezbytočnejšie postavy, aké som kedy v knihe videl. Výborné pasáže boli striedané úplne príšernými, kde logika šla stranou. Najviac ma mrzí to, ako autorka pokazila Bryce. Z hrdinky, ktorá bola iná a mal som ju veľmi rád, sa stala hrdinka typická ako Maas píše. Všade bola, všetko videla, všetko vie najlepšie a je schopná vyriešiť tisícročia starý problém ľavou zadnou. Maas sa pri písaní tejto knihy asi zamilovala do nekromancie. Problém je, že si sama, úplne neujasnila, ako v jej svete bude fungovať. Možno sa autorka rozhodla, že sa pokúsi uspokojiť fanúšikov romantasy aj high fantasy. V takom prípade však s touto knihou vo finále nebude spokojný nikto. Naozaj neviem. Po dočítaní tejto knihy som značne nesvoj a s prižmúrenými očami dávam 2,5 hviezdičky, hlavne za to, že Trón zo skla dostal dve a toto je predsa len o malý kúsok lepšie.
Piliere moci
Ken Follett
Toto je jedna z kníh, ktoré mi doma ležali niekoľko rokov, než som sa k nim dostal. Mal som od nej veľké očakávania. Myslel som, že to bude obrovský silný príbeh plný nezabudnuteľných postáv a vypätých scén. Žiaľ, nič z toho sa nekonalo. Piliere moci sú nezáživná, predvídateľná kniha, ktorá viac než historický román, pripomína španielsku telenovelu. Dávno som nezažil knihu, kde by sa toho toľko dialo a napriek tomu som sa tak strašne nudil.
Za najväčší problém knihy by som označil postavy. Všetky do jednej sú nesympatické a čiernobiele. Charaktery Hugha aj Mickyho sú veľmi slabo prepracované a to má za následok, že sa mi pri striedaní pohľadov, hlavne zo začiatku, plietli. Príbeh je veľmi dynamický, odsýpa a stále sa niečo deje. To by sa, teoreticky, dalo označiť za pozitívum. Problém je však v tom, že je to stále podľa jedného a toho istého vzorca. Zloduch vymyslí diabolský plán, chvíľu to vyzerá, že mu to neprejde a ono mu to nakoniec vždy prejde. A takto stále dookola. Za jasné pozitívum knihy by sa dalo označiť bankárske prostredie. Neokukané, zaujímavé a určite dalo autorovi značnú prácu si o tom naštudovať potrebné informácie. Kapitolou samou o sebe sú erotické scény... Z tých mi bolo skutočne smiešne. Nebolo to ani vzrušujúce, ani osviežujúce, to bolo proste len trápne. Niektoré veci by sa dali v iných knihách, od iných autorov, odpustiť, ale nie takému menu ako je Follet. Toto sa mu naozaj nepodarilo. Ja viem, že on to vie lepšie.
Tenkrát o Vánocích
* antologie
Tenkrát o Vánocích je kratšia zbierka poviedok s vianočnou tematikou. Jedná sa o druhú vianočnú zbierku, ktorú som z tejto edície vypočul. Minulý rok som počúval zbierku Veselé Vánoce, Terezko. Prakticky všetky poviedky sú vážne až smutné. No, oproti spomínanej druhej zbierke sú všetky napísané na veľmi dobre úrovni. Suverénne najlepšia je poviedka od Mareka Epsteina a hneď za ňou poviedka od Petry Dvořákové. Žiadnu z poviedok nemôžem označiť za vyložene slabú, akurát poviedka od Petra Stančíka sa mi páčila zo všetkých najmenej. Celkovo hodnotím veľmi pozitívne. Odporúčam!
Mesačná čarodejnica, pavúčí kráľ
Marlon James
Anotácia hovorí, že sa jedná o pokračovanie knihy Čierny leopard, červený vlk. Dovolím si to trochu upresniť. Ono je to z väčšej časti prequel, následne, sa veľká časť odohráva súbežne s prvou knihou a na záver sa posunieme len o kúsoček ďalej. Celé sa to však odohráva z pohľadu Mesačnej čarodejnice – Sogolon. Je teda svojim spôsobom jedno, ktorú z kníh prečítate ako prvú. Autor si ani tu neberie servítky. Kniha je veľmi naturalistická, plná násilia, krutosti a taktiež aj snových, až psychadelických scén. V jej životnom príbehu sa trochu lepšie orientuje, pretože ako rozprávač, je menej chaotická, na rozdiel od Stopára. Jej pohľad ma však celkovo bavil trošku menej. Je to jednak tým, že Sogolon je väčšiu časť knihy pasívna. Mnohé veci, ktoré sa jej v živote stali, síce nebolo v jej moci ovplyvniť, na druhú stranu, ani sa veľmi nesnažila. To by mi samo o sebe nevadilo, pretože to je jej charakterový rys, taká Sogolon proste je. Čo mi trochu vadí, že v tejto knihe sú pasáže, kde som sa nudil. Prvá a zároveň najdlhšia časť knihy, sa z veľkej časti odohráva v paláci, kde Sogolon, v podstate ešte dieťa, pracuje ako slúžka. Nepotrebujem opakovane čítať ako behá po chodbách a nič zásadné sa inak nedeje. Myslím si, že to naozaj mohlo byť kratšie. Celkovo však knihu hodnotím veľmi kladne. Rozhodne to nie je kniha pre každého, rozhodne nie pre začiatočníkov, ale myslím si, že by sa o tejto sérii malo hovoriť viac.
Lukostrelec
Paulo Coelho
Táto kniha predstavuje moje prvé stretnutie s týmto svetoznámym autorom. Jedná sa o krátku knihu s množstvom nádherných ilustrácií, takže rýchly čitateľ ju zvládne prečítať za necelú hodinku. Coelhov rozprávačský štýl je poetický, no jednoduchý a dobre uchopiteľný. Celý príbeh je v skutočnosti metafora na život. Je pretkaný myšlienkami, ktoré motivujú čitateľa premýšľať nad vlastným životom. Učí nás, že život bez odhodlania a spojenia so svojou dušou nás nemôže naplniť. Tetsuja zdôrazňuje, že strach zo zlyhania či odmietnutia nás iba brzdí a že na to, aby sme skutočne prežívali svoj život, musíme byť ochotní riskovať a prijať výzvy, ktoré nám osud prináša. Nie so všetkým, čo v knihe zaznelo sa osobne stotožňujem. Myslím si, že niektoré veci, sú vytrhnuté z kontextu a autor má tendenciu pomerne zložitú problematiku zredukovať a zjednodušiť. Ale aj priestor na zamyslenie a nesúhlas je dôležitým aspektom, ktorý nám filozofická literatúra prináša. Je vidieť, že kniha je určená širokému publiku. Je vďaka tomu veľmi dobre zrozumiteľná, ale zároveň je otázne či dokáže uspokojiť náročnejších čitateľov. Túto knihu odporúčam hlavne ľudom, ktorí hľadajú knihu ako zdroj motivácie, podnety na zamyslenie sa nad vlastným životom a hodnotami.
Kde aj temnota zamrzne
A. B. Poranek
Čítanie tejto knihy som si užil, pretože mi skvele sadla do nálady. Recenziu však píšem s odstupom niekoľko dní a keď sa mi to rozležalo v hlave, začal som si uvedomovať viaceré nedostatky. Začnime však pozitívami. Kde aj temnota zamrzne má vynikajúcu atmosféru, temný les, starý dom, tajomstvá a motívy vychádzajúce zo slovanského folklóru, takže nebol najmenší problém sa rýchlo začítať. Postavy sa správajú síce naivne, ale sú sympatické a v rámci rozprávkovej atmosféry, mi to neprekážalo. Problémy prichádzajú až v druhej polovici knihy. Autorka nám viackrát zdôrazňuje, že vo svete, z ktorého Liska pochádza je mágia zakázaná a v spoločnosti široko odmietaná. Ľudia, ktorí praktikujú mágiu sú nežiadúci a hrozí im za to smrť či vyhnanstvo. Keď príde na lámanie chleba, tak sa tieto tvrdenia vôbec nezhodujú s realitou a vlastne to skoro nikomu nevadí. Druhým problémom je záver. Mám pocit, že autorka ukončenie príbehu dopredu premyslené vôbec nemala a uzavrela ho príliš rýchlo, jednoducho a príhodne. Pôsobí to mňa vykonštruovane a knihu zatváram s pocitom, že sa pokúšala chabo vystavané ukončenie uhrať na city. Romantická linka však nebola dosť silná, aby to utiahla a jej ukončenie vyvolalo potrebné emócie. Možno by sa mi páčilo viac, keby tá láska ostala platonická. Každopádne, pokiaľ vás táto kniha láka, tak si myslím, že za pokus stojí a po vizuálnej stránke je veľmi vydarená.
Jestli vůbec někdy
* antologie
Jestli vůbec někdy je v poradí štvrtá poviedková zbierka z edície Česká povídka, ktorú som vypočul a musím povedať, že je zatiaľ najlepšia. Poviedok je v zbierke síce len osem, ale všetky sú na veľmi dobrej úrovni, sú zaujímavé a prinášajú rôzne pohľady a témy z čias pred nežnou revolúciou. Veľkým prekvapením bola poviedka od Kateřiny Tučkové, ktorá sa odohráva v prostredí Bílej vody a je teda takým krátkym doplnkom k tejto knihe. Poviedka Magdička je zase poctou českému priekopníkovi detskej hematoonkológie profesorovi Janovi Starému. Bola mrazivá a nesmierne autentická. Tradične výborná je aj poviedka od Mareka Epsteina. Väčšina poviedok je smutná, ale o to viac dojímavá a strhujúca. Niektoré vo mne rezonujú ešte aj teraz, niekoľko dní po vypočutí. Ak by ste si mali vypočuť jedinú zbierku z tejto edície, tak je to táto. Naozaj vynikajúca zbierka, ktorú všetkým odporúčam.
Tomu říkám překvapení
* antologie
Poviedková zbierka Tomu říkám překvapení z edície Česká povídka predstavuje mix poviedok rôznych žánrov, ktorých spoločným znakom by mal byť zaujímavý, prekvapivý plot twist. Na jednej strane sú jednotlivé príbehy rôznorodé, na druhej strane si myslím, že sa z tejto témy dalo vytrieskať viac. Za najlepšie považujem poviedky Díky, pane doktore od Petry Dvořákové a Všechno nejlepší maminko od Petry Soukupové. Zaujala ma aj poviedka od Lucie Huškovej a Davida Urbana. Od začiatku som síce tušil, kam príbehy smerujú, ale témou do zbierky dokonale zapadli. Zvyšné poviedky predstavujú čistý priemer. O žiadnej z nich sa nedá povedať, že by ma vyložene sklamali, ale ani, že by sa mi extra páčili. O pár dní nebudem vedieť o čom boli. Čakal by som, že v zbierke nájdeme aj poviedku zo žánru horor/mystery, ktorá tu nie je, zatiaľ čo v iných zbierkach z tejto edície sa často vyskytuje. Pritom kam by sa hodila viac ako práve sem?
Bažant
František Kozmon
V poradí deviata kniha zvieracej série od môjho najobľúbenejšieho slovenského autora Františka Kozmona. Ťažko sa v takomto prípade píše recenzia bez spojlerov. Nemá zmysel sa vyjadrovať k postavám ako takým, ani k štýlu písania, kto sa zaujíma o tento diel, tak už je s oboma týmito aspektami dávno oboznámený. V tomto diely je dej rozdelený na dve dejové linky, jedna sa odohráva v prítomnosti a plynule nadväzuje na predchádzajúci diel a druhá sa odohráva v nedávnej minulosti. Trošku som mal na začiatku z toho obavu, pretože sa jedná o zatiaľ najkratšiu knihu v sérii a bál som sa či nebude jedna z dejových liniek, len takým doplnkom bez hlbšej pointy. Moje obavy boli úplne zbytočné. Autor dokázal, že aj na malo priestore sa dá vystavať zaujímavá krimi zápletka. Naozaj nemám čo vytknúť, bol to opäť výborne strávený čas s mojimi obľúbenými postavami a teším sa na ďalší diel. Som neskutočne zvedavý ako sa dej a život Mareka Wolfa ďalej vyvinie.
Kniha dvier
Gareth Brown
Páčil sa vám seriál Locke and key od Netflixu? Ak áno, tak táto kniha je ako stvorená pre vás. Kniha dvier predstavuje kombináciu fantasy a mysteriózneho trileru. Je veľmi dynamická, plná akcie a má veľmi dobre vykreslenú atmosféru. Samotný námet je stávka na istotu. Koncept kúzelných kníh je medzi knihomoľmi obľúbený a dnes nie je až tak často využívaný. Po jazykovej stránke je jednoduchá, takže sa veľmi dobre a rýchlo číta. Kniha dvier na prvý pohľad upúta svojou obálkou a vydavateľstvo jej dokonca doprialo krásnu jednoduchú oriezku, ktorá jej efektívne pridala na príťažlivosti. Som si celkom istý, že si ľahko nájde svojich fanúšikov. Kniha však trpí aj nedostatkami typickými pre prvotiny. Postavy sú ploché, čiernobiele a niektoré dialógy sú mdlé. Možno keby sa autor viac zameral na budovanie aj ostatných charakterov, nie len Cassie, tak by to pôsobilo lepšie. Minimálne by boli postavy viac zapamätateľné. Dejová linka s cestovaním v čase ma nenadchla. Nemyslím si, že je možné stráviť desať rokov v minulosti bez toho, aby sa to nepodpísalo na psychike človeka. Ak však nie ste nároční alebo hľadáte oddychové čítanie s trochou napätia, Kniha dvier by sa vám mohla páčiť.
Zmluva s vodou
Abraham Verghese
Táto kniha mi dala zabrať a chvíľu trvalo, kým som si k nej našiel cestu. Jedná sa o rozsiahle a komplexné dielo s množstvom postáv a širokým záberom. Kniha je rozdelená na desať častí a čitateľ má možnosť postupne sledovať niekoľko dejových liniek, životných príbehov, ktoré začínajú a končia v rôznych častiach. Najvýraznejšie sú však tri – dejová linka Veľkej Ammachi, Dr. Digbyho a linka Mariamm. Kniha obsahuje množstvo veľmi silných, strhujúcich momentov, z ktorých mi naskakovala husia koža. Zachytáva život na indickom vidieku a postupnú premenu Indie. Ukazuje, ako jej históriu ovplyvnil kolonializmus a kresťanstvo. Dotýka sa mnohých komplexných tém, ako viera, medicína, spoločenské postavenie a mnoho ďalšieho. Na medicínu a lekárstvo je kladený veľký dôraz. Je to viacvrstvový román plný smútku, ale aj nádeje. Našli sa však v knihe aj pasáže, ktoré mi prišli zdĺhavé. Myslím si, že kniha, hlavne prvá polovica, mohla byť trošku kratšia a nestratila by nič zo svojho čara. Mužské postavy mi boli väčšinou nie veľmi sympatické, ale túto skutočnosť vyvážili nesmierne silné ženské hrdinky. Po vizuálnej stránke nám Tatran priniesol ďalší poklad do knižnice.
Spalující bůh
R. F. Kuang (p)
Tretí diel skoro plynule nadväzuje na druhý a autorka nám v ňom ukazuje ďalší významný aspekt vojny. Tentokrát je to nedostatok potravín a s ním spojený hladomor. Hlad je hlavný pocit, ktorý sa prepletá celou knihou. Nie je to len fyzický hlad, ktorým trpia ako vojaci, tak civilné obyvateľstvo, ale aj hlad metaforický – hlad po moci, po deštrukcii a nadvláde, ktorý cíti Rin a ktorý celú sériu uzatvára. Je ťažké písať o treťom diely bez spojlerov. Moje pocity z neho sú trpko-sladké. Celá séria je napísaná výborne a táto kniha nie je výnimkou. Bolo to originálne, bolo to temné, krvavé a dosť realistické. Klobúk dole pred autorkou za to, ako dobre zvládla vykresliť vojnu aj s dôsledkami. Napriek tomu sú tu isté aspekty, kvôli ktorým som rád, že to skončilo. Prvým je ukončenie dejovej linky bájneho, všemocného trojlístka. Ich koniec mi prišiel veľmi rýchly a jednoduchý, pre mňa málo uspokojivý. Druhý sa týka celej série - je ním postava Rin. Tak strašne tvrdohlavá a často skutočne na facku postava... Ono sa to samozrejme hodilo, prešla veľkú cestu, zažila traumy, takže by bolo nesprávne od nej očakávať racionálne správanie, ale už to bolo únavné. Maková válka je bezpochyby výnimočná séria, ktorá bude mať u mňa špeciálne miesto, ale chápem aj to množstvo ľudí, ktorým nesadla. Odporúčam pokročilým čitateľom, ktorý hľadajú originálnu vojnovú fantasy.
Nejkrásnější dárek
* antologie
Ako už býva u mňa zvykom aj v prípade tejto poviedkovej zbierky som hodnotil jednotlivé poviedky zvlášť a následne hodnotenie spriemeroval. Vyšlo by to na tri hviezdičky, ale tentokrát sa prikláňam k horšiemu hodnoteniu. Celkovo mi totiž zbierka prišla nekonzistentná. Príde mi, že ten, kto zbierku zostavoval si sám celkom neujasnil cieľ. Väčšina poviedok je depresívnych a pomedzi to sa objavuje nejaká milá poviedka, ktorá zahreje pri srdiečku. Viac by sa mi páčilo, keby boli teda všetky poviedky ladené melancholicky alebo keby to bolo teda aspoň pol na pol smutné k veselým. Takto v záplave melanchólie pôsobili veselšie poviedky ako päsť na oko. Medzi poviedkami sú pomerne veľké rozdiely čo sa týka kvality. Musím vyzdvihnúť poviedky od Aleša Novotného, Thea Addaira, Martiny Matlovej a Veroniky Burgerovej. Tie boli skutočne výborné. Naopak, poviedky Zub času a North Finchley boli extrémne slabé a bez hlbšej pointy. Ďalšou vecou, ktorá mi kazila dojem z audioknihy boli hudobné predely. Väčšinou s nimi nemávam problém, ale tu ma dosť štvali, nepáčil sa mi štýl, ani kvalita zvolenej hudby. Nejkrásnejší dárek síce nenaplnil moje očakávania, ale rozhodne ho nepovažujem za stratu času
Na povrchu
Martin Martinka
Kniha Na povrchu zachytáva príbeh Ergona a Pompiho, dvoch antropodov, ktorých životy spojí náhoda. Čo si budeme hovoriť, Na povrchu je tak trochu divnokniha, ale v tom dobrom slova zmysle. Predsa len sa človek v dospelej literatúre bežne nestretne s knihou, kde ako postavy vystupuje hmyz a iné bezstavovce. Pripomenula mi časy, keď som ako dieťa pozeral Včielku Maju. Toto ale rozhodne nie je detská kniha. Je to kniha o dvoch tvoroch, ktoré sú od seba celkom odlišné, a napriek tomu medzi nimi vznikne krehké priateľstvo. Dej nie je veľmi zložitý, ale aj tak je strhujúci. Kniha má filozofický presah. Autor sa zamýšľa nad zmyslom života, odvahou, pomstou, toleranciou a inakosťou. Ja osobne by som knihe vytkol iba jednu vec a to, že niektoré opisy by som skrátil a iné, hlavne tie opisujúce postavy, by som trochu rozpísal. Zo začiatku som mal totiž problém sa do knižky začítať, lebo som si nevedel predstaviť, ako presne Pompi vyzerá. Je to však vec osobnej preferencie a môj problém následne vyriešili pekné ilustrácie, ktoré sa v knihe nachádzajú. Záver knihy ma nesmierne prekvapil, skoro až šokoval. Povedal by som, že práve ten u mňa posunul túto knihu na vyššiu úroveň. Odporúčam!
Atalanta
Jennifer Saint
V poradí už tretí prerozprávaný grécky mýtus v podaní Jennifer Saint. Tentokrát si vybrala menej známy príbeh o hrdinke Atalante. Je to opäť kniha, ktorá na prvý pohľad zaujme nádhernou obálkou. Táto je podľa mňa zo všetkých troch najkrajšia. Samotný príbeh by som zaradil kamsi uprostred. O kúsoček slabší ako Elektra, ale zároveň o malý kúsok lepší ako Ariadna. Oproti predchádzajúcim knihám, je táto písaná iba z pohľadu Atalanty a tým sa v príbehu trochu vytráca komplexnosť, ale zase je akcia viac rozložená a nie naprataná do posledných päťdesiatich strán. Samotná Atalanta je silná ženská hrdinka, ktorá si moje sympatie získala hlavne svojou racionálnosťou. Veľmi sa mi páčilo vykreslenie jej vzťahu s Meleagrom a Hyppomenom. Atalanta si nič nenamýšľala a nemala sklony sa ľutovať. Ako iste tušíte, autorka sa v knihe dotýka tém feminizmu a postaveniu žien v spoločnosti. Tiež nám ukazuje mentalitu a vnútorné konflikty starovekej ženy, ktorá svoj život zasvätila kultu bohyne Artemis. Grécka mytológia je moja srdcovka a tak som si čas strávený s touto knihou veľmi užil a určite ju odporúčam aj vám.
Jeden z nás: Príbeh o Nórsku
Åsne Seierstad
Ak by ste za život mali prečítať jednu jedinú absyntovku, mala by to byť táto. Je to hlboká sonda do života človeka, ktorý sa cítil nedocenený a tak sa rozhodol spáchať ohavný čin, o ktorom dnes vie celý svet. Táto kniha mapuje Breivikov život od útleho detstva, veľmi podrobne zachytáva Breivikove prípravy na zločin, samotné prevedenie, následný súd a približuje tiež životy obetí a preživších. Z niektorých pasáží mi bolo ťažko. Osudný deň je v knihe popísaný skoro minútu po minúte. Asne Seierstad odviedla výbornú prácu. Páči sa mi, že sa nebála poukázať na pochybenia, ktorých sa dopustila nórska polícia a obranné zložky. Druhá polovica knihy je skutočne strhujúca. Záver knihy je veľmi emotívny a zanecháva v čitateľovi zvláštnu pachuť. Toto je kniha, ktorá by sa mala povinne čítať na stredných školách. Je to opäť raz jedna z tých kníh, ktorých čítanie síce bolí, ale zároveň otvára oči. Výnimočná kniha, ktorú určite všetkým odporúčam. Jediné, čo ma mrzí je, že som sa k nej nedostal skôr. Jeden z nás: Príbeh o Nórsku sa určite objaví v najlepších knihách, ktoré som tento rok čítal.