Ahmose
komentáře u knih
Jeden z nás: Príbeh o Nórsku
Åsne Seierstad
Ak by ste za život mali prečítať jednu jedinú absyntovku, mala by to byť táto. Je to hlboká sonda do života človeka, ktorý sa cítil nedocenený a tak sa rozhodol spáchať ohavný čin, o ktorom dnes vie celý svet. Táto kniha mapuje Breivikov život od útleho detstva, veľmi podrobne zachytáva Breivikove prípravy na zločin, samotné prevedenie, následný súd a približuje tiež životy obetí a preživších. Z niektorých pasáží mi bolo ťažko. Osudný deň je v knihe popísaný skoro minútu po minúte. Asne Seierstad odviedla výbornú prácu. Páči sa mi, že sa nebála poukázať na pochybenia, ktorých sa dopustila nórska polícia a obranné zložky. Druhá polovica knihy je skutočne strhujúca. Záver knihy je veľmi emotívny a zanecháva v čitateľovi zvláštnu pachuť. Toto je kniha, ktorá by sa mala povinne čítať na stredných školách. Je to opäť raz jedna z tých kníh, ktorých čítanie síce bolí, ale zároveň otvára oči. Výnimočná kniha, ktorú určite všetkým odporúčam. Jediné, čo ma mrzí je, že som sa k nej nedostal skôr. Jeden z nás: Príbeh o Nórsku sa určite objaví v najlepších knihách, ktoré som tento rok čítal.
Tmavé stěny Willardu
Ellen Marie Wiseman
Neviem či môj výtlačok obsahoval iný príbeh ako výtlačky všetkých ostatných, ale absolútne sa nedokážem stotožniť s tak vysokým hodnotením aké kniha má. Najjednoduchšie by som túto knihu zhrnul ako Lucinda Riley z Wishu. Príbeh je rozdelený na dve dejové linky. Historická linka je plná klišé, ale inak obstojná. Clara mi síce nebola nejak extra sympatická, ale aspoň sa ma nevytáčala. Dejová linka odohrávajúca sa v súčasnosti ma však extrémne nebavila. Bolo to čiernobiele, nudné, predvídateľné a väčšinu času som mal pocit, že čítam YA. Nehovoriac o tom, že postava Izzy ma neskutočne iritovala. Autorka sa to strašne pokúša uhrať na city. Clare naložila teda poriadne. Na mňa to ako celok pôsobilo skôr neuveriteľne, než že by to vzbudzovalo súcit. Motívy záporných postáv boli dosť zvláštne. Nehovorím, nečítalo sa to zle, ale za krátku dobu nebudem poriadne vedieť o čom táto kniha bola. Nedotkla sa ma, nesadla mi. Skôr neodporúčam.
Vyhnanství
Robert Anthony Salvatore
Čo napísať a kde začať? Toto bolo proste vynikajúce. Z prvého dielu som bol nadšený, tento sa mi páčil ešte viac. Presvedčil ma, že si musím zaobstarať túto zabudnutú sériu celú. Veľmi si cením, že autor sa rozhodol Drizztovo rozhodnutie opustiť rodné mesto dotiahnuť do plných dôsledkov. Drizzt po dlhej dobe osamote, v tme podzemných chodieb, pomaly začína prichádzať o rozum. Dostáva sa tak pred obrovskú dilemu, ostať sám a zblázniť sa alebo skúsiť šťastie u celkom odlišného, nepriateľského národa? Celý príbeh sa odohráva v zaujímavom prostredí podzemia plného klaustrofóbnych miest a rôznych bytostí, ktoré čitateľ môže poznať zo sveta Dungeons & Dragons. Nechýba akcia, boje, kúzla, intrigy a predovšetkým napätie. Ja skutočne nemám čo vytknúť. Nechápem ako je možné, že séria u nás nie je populárnejšia aj keď je už staršia. Pre fanúšikov klasického fantasy povinná jazda. Teším sa na ďalší diel.
Spalovač mrtvol
Ladislav Fuks
Toto dielo je legendárne. Myslím, že sa v Česku alebo na Slovensku nenájde knihomoľ, ktorý by o ňom minimálne nepočul. Preslávilo sa aj vďaka známemu filmovému spracovaniu. Nápad konečne sa s ním osobne zoznámiť prišiel spontánne, keď na mňa vyskočila audiokniha z edície Mistři slova, keď som hľadal nejakú audioknihu na jeseň. Spalovač mrtvol je na jeseň ako stvorený. Točí sa síce okolo nacistickej ideológie, ale obsahuje hororové prvky. Je to kniha o účinku vymývania mozgov, je to kniha o tom, koľko zla môže napáchať, keď má niekto pocit nadradenosti a o deštruktívnej sile moci. Je to psycho, ale aby som bol celkom úprimný, zo začiatku sa mi to vôbec nepáčilo. Možno keby som knihu čítal fyzicky, tak ju dokonca odložím. Relatívne dlhú dobu mi to prišlo také o všetkom a o ničom. Nudil som sa. Postupne, veľmi nenápadne, to však začalo naberať na sile. Nepovedal by som, že je záver vyložene šokujúci, ono človek tak nejak začne tušiť kam to smeruje, ale je silný. Pán Táborský knihu nahovoril skutočne majstrovsky. Spalovač mrtvol sa síce nezaradí medzi moje najobľúbenejšie klasiky, ale rozhodne stojí za prečítanie. Odporúčam!
Sluneční král
Kai Spellmeier
Priznávam, že spočiatku som bol z tejto knihy dosť rozpačitý. Autor nám predstaví hneď niekoľko postáv a mal som strach, že na takom krátkom rozsahu, ich nebude schopný dostatočne rozvinúť. Po asi sedemdesiatich stranách sa to však ustálilo a kniha sa stala oveľa pútavejšou. Od tohto bodu som ju v podstate zhltol. Edwarda aj Freddyho som si veľmi obľúbil. Som veľmi rád, že autor sa na anglickú spoločnosť 19. storočia nedíva cez ružové okuliare. Práve naopak, zachytáva ju veľmi presne a ukazuje čitateľovi, že vzťah dvoch mužov bol v tejto dobe spoločensky neakceptovateľný a hrozil zaň najvyšší trest. Mrzí ma, že túto knihu nie je na pultoch kníhkupectiev a aj na bookstagrame vidieť viac. Určite by si zaslúžila viac čitateľov. Záver knihy je dosť rýchli. Možno by sa hodilo viac ho rozpísať, ale na sile mu to zásadne neubralo a preto za to nestrhávam hviezdu. V rámci kategórie historických romancí a oddychoviek výborná kniha. Určite odporúčam.
Komu straší ve věži
Marie Rejfová
Tento diel je viac humorná novela, než detektívka, ale neskutočne ma bavil. V popredí sú malomestské problémy, vzťahy a nálady, ktoré sa točia okolo volieb. Oproti prvému dielu, tu dostali vedľajšie postavy hlbšie charaktery. Nepletú sa a sú uveriteľné. Jakubove interakcie s Jozefínou prinášali vtipné hlášky a situácie. Hlavne scéna na mestskom bále. Zápletka nie je veľmi zložitá, ale autorka dokázala dej veľmi pekne zamotať a následne elegantne rozmotať. Táto kniha je dôkazom, že aj s málom sa dá vytvoriť zaujímavý príbeh, ak je hlavná postava sympatická ako Jozefína. Zdeňka Ž. Volencová knihu nahovorila skvelo. Za mňa absolútna spokojnosť a teším sa na ďalší diel.
Píseň o čápu a velbloudovi
Anjet Daanje
O tejto knihe sa len veľmi ťažko píše. Podľa pár zahraničných recenzií je kniha síce náročná, ale zároveň vyhrala niekoľko cien nielen pre svoju hĺbku, ale aj vďaka autorkinmu zámeru poskytnúť čitateľom priestor na osobnú interpretáciu a hľadanie vlastných odpovedí na otázky o zmysle ľudských osudov a mýtov. Ja sa s týmito názormi stotožňujem na sto percent. Myslím si, že je vysoko pravdepodobné, že autorka bude za túto knihu kandidátkou na Nobelovu cenu. Nič podobne som nikdy nečítal, ani som o ničom takomto nepočul. Nič-menej, mám voči nej aj isté subjektívne výhrady. Zo začiatku som bol z knihy nadšený. Bolo to pochmúrne, tajomné, filozofické, postupne však repetitívne a neskutočne ubíjajúce. Každá kapitola sa sústredí na iné postavy a príbehy, pričom sa však opakovane vracia k fiktívnej postave Elizy May, inšpirovanej Emily Brontë a celá kniha je rámcovaná motívom smrti a utrpenia. Psychika niektorých postáv mi prišla patologická. Je možné, že to bol zámer, ale nebolo mi z toho dobre. Na jednej strane to síce podčiarkuje literárnu kvalitu, ale z hľadiska čitateľského komfortu to nie je dobré. Píseň o čápu a velbloudovi je jednoznačne divnokniha, ktorá má veľký potenciál a je do istej miery oslavou literatúry, ale nie je to pre každého a ani mne celkom nesadla.
Krabat
Otfried Preussler
Krabat je temná rozprávka vychádzajúca z motívov lužickosrbských povestí a folklóru. Autora pri jej písaní tiež ovplyvnili vlastné zážitky z druhej svetovej vojny. Ako k rozprávke s hororovými prvkami je treba k tomu aj pristupovať. Na to aby si čitateľ túto knihu patrične užil, je potrebné sa sústrediť na aktuálne dianie v knihe a nezamýšľať sa nad tým, čo bolo predtým a čo by mohlo byť potom, ako rozprávka skončí. Príbeh sa odohráva v 2. polovici 17. storočia a veľmi realisticky popisuje vtedajší život a prácu na mlyne. Veľkú rolu v dynamike deja hrajú sviatky. Magický systém nie je dopodrobna popísaný, ale z textu cítiť, že nie je obmedzený len na to, čo nám autor ukazuje. Kniha má tajomnú atmosféru, ktorou mi pripomínala ľudové balady a ktorá je ako stvorená na dušičkové obdobie. Jediná vec, ktorú by som vytkol je záver. Kniha je rozdelená na tri, zhruba rovnako dlhé časti a s poslednou mám trošku problém. Od jej začiatku je cítiť, že sa napätie stupňuje a autor sa chystá na veľké finále, ktoré je ale odbité na asi dvoch stranách. Myslím si, že je to škoda, hoci súhlasím s tvrdením, že aj cesta môže byť cieľom. Krabat je strhujúci príbeh o styku a boji s veľkou lákavou mocou, ktorý vám určite odporúčam.
Vyjednavač
Brandon Sanderson
Toto je v poradí piata kniha, ktorú som od Sandersona prečítal. Opäť som sa len utvrdil v tom, že je to výnimočný autor, aj keď sa Vyjednávač zaradí k tým o trošičku menej obľúbeným. Tentokrát sa dej odohráva v nesmierne farebnom, nádhernom svete, čo je kontrast oproti svetu Mistborna alebo Elantris. Magický systém je opäť originálny, ale dobre zrozumiteľný a s jasne stanovenými hranicami. Veľmi som si obľúbil postavu Siri a Hymna. Ona, neskúsená princezná v novom meste a novými pravidlami sa snaží naučiť chodiť v miestnej politike. On, znudený boh, ktorý sa politickým hrám chce oblúkom vyhnúť. Navyše, veľký zdroj vtipných hlášok a irónie. Jediný problém, ktorý s touto knihou mám je Viveninna dejová linka, ktorá ma nebavila a prišla mi navyše. Myslím si, že to je primárne dané tým, že na jej rozvinutie by bolo treba oveľa viac priestoru. Moje hodnotenie však berte s tým, že sú to štyri hviezdy v porovnaní s ostatnými autorovými knihami, ktoré som čítal. Inak povedané, viem, že to vie aj lepšie. Odporúčam!
Vernosť
Marco Missiroli
Čítať túto knihu je ako jesť suchý rožok. Od hladu síce nezomriete, ale nezasýti vás na dlho a žiadny extra chuťový zážitok to tiež nie je. Vernosť je kniha zachytávajúca dva odlišné mikrosvety protagonistov – Carla a Margherity, ktoré sa stretli, keď spolu uzavreli manželstvo. Obaja sú dosť odlišný. On je rojko, intelektuál, ale k manželke citovo chladný, ona je materialistka a osoba, ktorá si zakladá na postavení a trochu aj manipulátorka. Obaja v sebe riešia otázku nevery či už prítomnej, minulej alebo aj budúcej. Autor sa v knihe zamýšľa nad tým, že či keď podvádzame svojho partnera, nepodvádzame tak trochu aj samých seba. Rieši, čo je vo vzťahu ešte prípustné a kde presne nevera začína. Po obsahovej stránke je kniha veľmi dobrá. Autorov štýl písania mi však vôbec nesadol. Nie, že by som si v knihách extra potrpel na zdobený, poetický jazyk, ale zároveň si myslím, že nejakú úroveň by to malo mať. Toto bolo miestami už tak strohé, že sa to viac blížilo k scenáru, než k beletrii, žiaľ, nevyzerá, že by to bol autorov zámer. Tiež si myslím, že obe hlavné postavy by mohli byť lepšie zapamätateľné. Mohli by tam byť viac ukázané aj iné aspekty ich životov, nie len ten manželský. Som si istý, že o niekoľko mesiacov si ich nebudem pamätať. Celkovo teda hodnotím ako priemerné.
Celkom ľudské
Karine Tuil
Ďalšia veľmi dobrá kniha z mojej obľúbenej edície MM. Kniha Celkom ľudské má pomalší rozjazd. Na začiatku autorka rozoberá aféru medzi Clintonom a Lewinskou, sexuálne obťažovanie a venuje sa otázke prečo sú ľudia ochotní obetovať všetko, čo vybudovali kvôli jednej noci. A samozrejme predstavuje postavy. Druhú polovicu knihy tvorí samotný súdny proces. Myslím, že je veľmi dobre zachytený. Prišiel mi napísaný dostatočne pútavo a zároveň uveriteľne. Práve táto druhá polovica knihy sa čítala prakticky sama a neskutočne ma bavila. Čitateľ nevie na čiu stranu sa má postaviť. Obe verzie majú svoje pre aj proti. Výpovede svedkov prípad ešte viac zamotávajú. Zároveň autorka zapojila aj spoločenský aspekt, ktorý so sebou nesú súdne procesy tohto typu a síce, že časť spoločnosti vopred odsúdi potenciálneho páchateľa bez toho, aby si zistila základné fakty. Knihe by som vytkol iba jednu vec. Autorka ma síce dokázala udržať v napätí ako súd dopadne, ale nedokázala urobiť ani jedného protagonistu dostatočne sympatickým, aby mi skutočne záležalo na tom, kto má pravdu. Celý čas som čakal na rozhodnutie súdu a hlavne následné odôvodnenie. Inak sa jedná o veľmi dobrý a aktuálny spoločenský román, ktorý určite odporúčam.
Podzimní hvězdobraní
Luke Oscain
Veľmi som bojoval s tým, ako túto knihu ohodnotiť. Prvých päťdesiat strán je celkom solídnych. Následne sa však dejová linka začne rozpadať, pribúda viacero zvratov, ktorých logika je otázna, množstvo hluchých miest a dialógov o ničom. Myslím si, že jedným z hlavných problémov tejto knihy je jej dĺžka. Dej je v podstate veľmi jednoduchý, ale zaťažený množstvom zbytočne kvetnatých opisov prírody, počasia, zámku... Keby sa odstránilo to obrovské množstvo vaty, zmestila by sa maximálne do 200 strán.
Ďalším veľkým problémom je, že Podzimné hvězdobraní nie som ani po prečítaní schopný zaradiť. Nie som schopný povedať, pre koho je kniha primárne určená. Na YA má kniha príliš zložitý archaický jazyk. Na new adult sa postavy správajú príliš detinsky. Často som mal pocit, že majú maximálne do 10 rokov. Nejde však len o vekové zaradenie, ono to nejde veľmi zaradiť ani žánrovo. Kniha obsahuje minimum napätia, nevyvolá strach a na detektívku je toho vyšetrovania tiež veľmi málo. Obálka zas evokuje príjemné jesenné čítanie. Neviem.
Postavy sú úplne ploché, nesympatické a zle zapamätateľné. O žiadnom z troch kamarátov sa prakticky nič nedozviete.
Celé to na mňa pôsobí tak, že autor sa rozhodol napísať knihu, ktorá sa bude odohrávať na zámku Neuschwanstein, ale nedomyslel ju ako celok. Chýba vysvetlenie k veľkému množstvu vecí. Vôbec nie je vysvetlené, prečo sa boží súd odohráva práve v ten deň, prečo práve tam a ako je možné, že si nikto nič nevšimol? Záverečné vyvrcholenie už len pôsobilo smiešne a gýčovito.
Samotný námet je zaujímavý, sem-tam zaznela nejaká vtipná hláška, ale prevedenie je skôr paródia sama na seba. Neodporúčam.
Džinovia
Fatma Aydemir
Džinovia sú kniha odkazujúca na nemecký pracovný nábor tureckých mužov, ktorý prebiehal v 60. rokoch minulého storočia a jeho dôsledky. Sleduje príbeh jednej tureckej rodiny, ktorá sa takto na otcovo rozhodnutie presťahuje do Nemecka. Kniha je rozdelená na šesť častí, pričom každá je venovaná inému členovi rodiny. Autorka tak čitateľovi postupne predstavuje mozaiku príbehov, životov, jednotlivých členov. Džinovia sú veľmi dobre a chytľavo napísaná kniha. Autorka sa nevenuje iba migrácii, ale dotýka sa aj tém ako neschopnosť dialógu v silne patriarchálne založenej rodine, túžbe po láske, strate a aj krízy identity. Postavy už nie sú Turci, ale stále sa nestali Nemcami. Predstavuje veľmi dobré zachytenie vnútorného konfliktu migranta. Atmosféra v knihe je sentimentálna, čo sa od knihy, ktorá začína pohrebom, respektíve smrťou, dá očakávať. Myslím si, že tretia časť knihy, napísaná z pohľadu Sevdy, mohla byť kratšia. A musím sa priznať, že záver ma trochu sklamal. Predpokladám, že mal byť emotívny, dojemný a smutný. Na mňa to však pôsobilo gýčovito. Inak považujem Džinov sa veľmi podarený román, ktorý čitateľovi približuje nedávne historické pozadie súčasného Nemecka.
Never jej ani slovo
Lisa Jewell
Never jej ani slovo je psychologický triler o sile manipulácie a klamstiev a ich schopnosti ničiť ľudské životy. Autorka sa rozhodla využiť originálny námet, natáčanie podcastu, s ktorým som sa doteraz v žiadnej knihe nestretol. Musím sa priznať, že nápad a námet sa mi páčili viac, než samotné prevedenie. Príbeh obsahuje pomerne typické klišé prvky trileru. Sú to hlavne manželské problémy, vlažné vzťahy k vlastným deťom, alkoholizmus, ale na prvý pohľad úspešná kariéra. Žiadna z postáv mi nebola sympatická. Najviac ma štvala Alix. Tá si o sebe myslí, aká je strašne múdra a najlepšia, ale pritom nie je schopná vidieť evidentné varovné znaky, že Josie asi nebude celkom v poriadku. Navyše, vôbec nie je ochotná poriadne komunikovať so svojim manželom, ktorý z nejakého dôvodu, chľastá prvú ligu. Bude čitateľovi dookola hovoriť ako sa jej hnusí, ako tým trpí a súčasne bude na konci knihy lamentovať ako jej chýba. Pričom všetkému na vine je ona! Neznášam takéto postavy. Toto je, samozrejme, veľmi subjektívne a som si istý, že mnohí čitatelia si túto knihu užijú viac ako ja. Svedčia o tom aj pozitívne recenzie iných bookstagramerov. Na záver ešte dodám, že kniha má dobrú dynamiku a rýchle tempo, prečítate na jedno posedenie.
Divoké labute
Jung Chang
S touto knihou som sa prvýkrát stretol pred asi troma rokmi vo forme audioknihy, ktorú vynikajúco nahovorila herečka Hana Maciuchová. Žiaľ už nie je medzi nami. Som nesmierne šťastný, že vydavateľstvo Ikar na slovenský trh prinieslo túto hodnotnú knihu, ktorá je v Číne stále zakázaná. Nejedná sa o ľahkú knihu na jedno popoludnie. Autorka nám predkladá nie len svoje svedectvo, ale aj históriu svojej rodiny, na ktorej demonštruje akou nepredstaviteľnou premenou prešla Čína v priebehu 20. storočia. Ak aj nie ste fanúšik čínskej histórie a kultúry, spravte prosím výnimku a prečítajte si túto knihu. V kontexte aktuálnej politickej a spoločenskej situácie na Slovensku je toto nesmierne dôležité, aktuálne a obohacujúce čítanie. Navyše, toto konkrétne vydanie sa aj určite zaradí medzi klenoty vašej knižnice. Audiokniha je oproti fyzickej knihe skrátená. Dúfam, že vydavateľstvo vydá aj druhú autorkinu knihu - Big Sister, Little Sister, Red Sister. Odporúčam!!!
Vytváření nepřítele a jiné příležitostné texty
Umberto Eco
Šestnásť vynikajúcich esejí od úžasného spisovateľa, vedca a filozofa. Táto kniha je dôkazom autorovej inteligencie a prehľadu. Strašne ma mrzí, že už nežije a nebudem mať možnosť nikdy zájsť na jeho prednášku a vypočuť si ho naživo. Našťastie nám po sebe zanechal svoje bohaté dielo. Neskutočne obohacujúce čítanie a myslím si, že minimálne prvú esej, Vytváranie nepriateľa, by si mal prečítať naozaj každý. Ecove eseje sa veľmi dobre a ľahko čítajú. Píše veľmi zrozumiteľne a na ich čítanie nemusíte mať hlboké znalosti z filozofie či estetiky. Všetko o čom hovorí ukazuje prakticky na konkrétnych úryvkoch. Vďaka tomu budete vždy presne vedieť, čo tým myslí. Navyše je aj mnohokrát vtipný a používa veľmi inteligentný humor. Kto iný by si dovolil skritizovať Victora Huga tak, ako Umberto Eco v eseji Poetika krajnosti ? Fakt inšpiratívna kniha. Odporúčam!
Alžbetin dvor
Hana Zelinová
Novodobá slovenská klasika, na ktorú mám pocit, že sa tak trochu zabudlo. Alžbetin dvor je kniha, ktorá sa vyznačuje výnimočným slohom. Prvý diel tejto románovej ságy zachytáva osudy turčianskeho zemianskeho rodu Fabici od konca 18. storočia. Je napísaný krásnym kvetnatým jazykom, ktorý môže byť pre niekoho zbytočne ozdobný a zdĺhavý, ale príbehu dodáva osobitné čaro. Takto písať dnes už vie len málokto. Pri čítaní som mal pocit, že čítam skutočné Filipove zápisky alebo, že mi to sám rozpráva. Je až neuveriteľné, ako sa autorke podarilo zachytiť život na kaštieli v 18. storočí. Prenesie vás doň akoby to sama prežila. Seriálové spracovanie je oproti knihe slabé. Chýba mu tá tajomná, až magická atmosféra, ktorá sa nesie celou knihou. Je trošku škoda, že vydavateľstvo do tohto nového vydania, nedoplnilo rodokmeň alebo aspoň zoznam postáv. V príbehu ich totiž vystupuje pomerne veľké množstvo a miestami som sa strácal v tom, kto je v akom vzťahu. Od určitého bodu sa dá tušiť, ako kniha dopadne, ale vôbec to neškodí, záver je silný. Veľmi sa teším na ďalšie diely. Určite odporúčam.
Olej a mramor
Stephanie Storey
Na čítanie tejto knihy som sa chystal skoro sedem rokov. Knihu som si kúpil keď vyšla, veľmi som sa na ňu tešil a potom sa mi do nej akosi nechcelo. Olej a mramor je veľmi príjemný historický román, ktorý zachytáva súperenie medzi dvoma svetoznámymi umelcami. Je vidieť, že autorka si toho pred napísaním veľa naštudovala. Kniha obsahuje viacero veľmi pekných myšlienok o umení a veľmi dobre sa číta. Čitateľ sa dozvie veľa nových informácií bez toho, aby ho to unudilo k smrti. Na knihe ma mrzí len jedna vec a to tá, že som mal pocit, že postavám miestami chýba iskra. Keďže príbeh zachytáva konflikt, tak som očakával, že záver bude dramatický, plný emócií a ono to vyšumelo kamsi dostratena. Povedal by som, že autorka je viac naklonená k Michelangelovi a jeho pasáže sú aj o kúsok lepšie, než Leonardove. Kniha zachytáva iba kratší úsek života oboch velikánov umenia, myslím že výborne podnecuje k pátraniu po ďalších knihách o ich životoch. Určite odporúčam.
Ahoj, dievčatko
Ann Napolitano
Ahoj, dievčatko od Ann Napolitano je kniha, ktorá čitateľa upúta už od dverí kníhkupectva nádhernou obálkou. Môžem potvrdiť, že jej obsah nijak nezaostáva. Autorka sa knihu rozhodla napísať ako poctu románu Malé ženy a myslí, že sa jej to podarilo výborne. Dej je relatívne jednoduchý, ale zo začiatku môže byť trošku horšie uchopiteľný, pretože prvých 80 strán nie je úplne jasné, akým smerom sa chce autorka vydať. Toto je kniha predovšetkým o pocitoch a o vnútornom prežívaní postáv. Čitateľ strávi väčšinu knihy vo Williamovej, Sylviinej či Juliinej hlave. William a Sylvia sú veľmi sympatické postavy. Horšie to je s Juliou, ale hoci mi jej egoistické zmýšľanie bolo proti srsti, v príbehu má svoje opodstatnené miesto. Autorka sa dotýka tém ako sila rodiny, súrodenecká láska, psychické problémy a premýšľa o ľudskom bytí. Tempo príbehu je pomalšie a kniha má skôr melancholickú atmosféru. Trošku ma zamrzelo, že postava Cecilie nedostala viac priestoru, ale to je, v tomto prípade, drobnosť. Musím pochváliť slovenský preklad, myslím, že sa veľmi podaril. Určite odporúčam.
Charlieho malé tajomstvá
Stephen Chbosky
Kniha je písaná formou listov a jedná sa v podstate o také Charlieho spovede. Charlie má psychické problémy, ale napriek tomu sa snaží, aby všetci okolo neho boli šťastný a zabúda pri tom sám na seba. Jedná sa o veľmi pekný, milý príbeh o dospievaní. U mnohých čitateľov patrí medzi veľké srdcovky. Mrzí ma, že sa ku mne táto kniha nedostala skôr, v čase keď som aj ja bol ešte na strednej škole. Myslím si, že by sa ma viac dotkla. Nesúhlasím celkom s tvrdením, že je vhodná úplne pre každého. Primárne by som ju odporučil mládeži. Dospelý si môže zaspomínať na svoje stredoškolské časy, ale neviem či mu má, okrem toho, čo ponúknuť. Dej má pomalé tempo, miestami by si zaslúžil väčšiu dynamiku. Atmosféra v knihe je prevažne melancholická. Skvele sa hodí na jeseň. Hlas Michala Domonkoša k Charliemu veľmi pasuje a dobre sa počúval. Audiokniha aj fyzický výtlačok by si však určite zaslúžili krajšie obálky.
