Ahmose
komentáře u knih
Vzdialená hviezda
Roberto Bolaño
Táto útla kniha predstavuje moje prvé stretnutie so svetoznámym čilským autorom Robertom Bolañom. Musím sa priznať, že sa mi vôbec nepáčila. Dej je síce zo začiatku pútavý, ale ako celok mi to prišlo skôr len výstredné, než nejak obohacujúce. Stále netuším či mi ušla nejaká podstatná informácia ukrytá pod pokrievkou alebo ten záver skutočne nemá pointu. Veľkou nevýhodou knihy je, že obsahuje početné odkazy na dejiny Čile, ale autor čitateľovi nič nevysvetlí. Jednoducho predpokladá, že kontext udalostí pozná. To, že o dejinách tejto krajiny nič neviem je síce môj problém, ale myslím si, že predsa len by bolo dobre aspoň bazálne veci vysvetliť. Autorov štýl je popisný, obsahuje minimum dialógov a postavy sú pre mňa osobne nijaké. Nezapamätal som si ich, zistil som o nich minimum informácii a boli mi úplne ľahostajné. Vzdialená hviezda je taký skutočne zvláštny kokteil fikcie a skutočnosti. Ústrednou témou je, predpokladám, zlo ako také. Toto je kniha pre fajnšmekrov, možno skôr skutočných znalcov literatúry a milovníkov experimentálnej prózy, než pre bežného čitateľa. Mrzí ma to, ale musím dať jednu hviezdičku. Z tejto knihy som si nedokázal nič odniesť.
Malý život
Hanya Yanagihara
Spracovať túto knihu do recenzie je strašne náročné. Malý život mi dal neskutočne zabrať a spôsobil mi nemalú čitateľskú a existenčnú krízu. Podľa anotácie by sa mohlo zdať, že toto je kniha o priateľstve, ale nenechajte sa zmiasť. Malý život je mnohovrstvová kniha o utrpení, o traume a o tom, že niektoré rany sa nikdy nezahoja a pretkaná viacerom filozofických úvah o živote, etike, práve či vede. Napriek tomu, že kniha neobsahuje úplne explicitné opisy násilia, tak je surová. Odohráva sa v New Yorku v časovo nepresne ohraničenej dobe a rozprávanie nie je chronologické, čo jej pridáva na uveriteľnosti a aktuálnosti, ale zároveň robí čítanie náročnejším na pozornosť. Autorka má môj obrovský obdiv za výstižné vykreslenie psychiky trpiaceho človeka. Trochu ma zarážajú recenzie vytýkajúce knihe neuveriteľnosť. Ja osobne som sa stretol s osudmi horšími, než bol ten Judeov. Naopak, mnoho z tých hrozných vecí, ktoré sa mu stali boli nevyhnutným dôsledkom tých predchádzajúcich a dali sa očakávať. Postavy sa vám dostanú pod kožu a ostanú s vami dlho po dočítaní. Malý život je určite najdepresívnejšia knihu akú som kedy čítal. Zároveň je to jedna z najlepších kníh aké som kedy čítal. Odporúčam všetkými desiatimi, ale zároveň potvrdzujem, že to nie je pre každého.
Jeho království
Mika Waltari
Popravde som od tejto knihy, podľa anotácie, očakával, že sa bude jednať o historický román, ktorý sa bude venovať téme náboženského Ježiša vs Ježiša ako historickej osobnosti. Nie je tomu tak, táto kniha ma oveľa bližšie k náboženskej literatúre, než k histórii. Vlastne je to veľmi podarená kresťanská propaganda. Ono by mi to samo o sebe ani tak nevadilo, pretože sa to príjemne počúvalo a veľmi sa mi páčilo ako bola vykreslená atmosféra a nálady vtedajšej spoločnosti. Je tam veľa úvah a niektoré sú veľmi podnetné. Kniha má však celkom iné nedostatky. Prvým a asi najzásadnejším, je autorovo šablónovité a neskutočne stereotypné vykreslenie ženských postáv. Všetky sú vypočítavé, klebetné, nevzdelané a slabé. Vytáčalo ma to. Druhým je autorova tendencia točiť sa v kruhoch a opakovať tie isté myšlienky a aj scény dookola. A tretím je, že som celkom nepochopil, aká bola vlastne Marcova motivácia k hľadaniu „skutočnej“ pravdy. Bola to číra zvedavosť? Príde mi, že ho to na to stálo príliš veľa námahy. Celkovo som knihu ohodnotil na slabé tri hviezdičky. Nemyslím si, že je to úplná strata času, ale teda tomu množstvu výborných hodnotení nerozumiem. (Knihu som počúval vo forme audioknihy).
Cestujúci
Ulrich Alexander Boschwitz
Kníh z čias druhej svetovej vojny som prečítal už veľa. Román Cestujúci by z obsahového hľadiska nebol extra výnimočný, keby sme sa čitateľ nezamyslel na okolnosti jeho vzniku. Táto kniha vznikla pred druhou svetovou vojnou. Ešte sa oficiálne nevedelo aké príšernosti sa Nemci chystajú urobiť so židovským obyvateľstvom a ani aký rozmer to celé nadobudne. Sám autor zomrel v roku 1942. Dalo by sa povedať, že dej tejto knihy je skoro až prorocký. Oveľa viac než pre autorovu schopnosť predpovedať budúcnosť, však kniha svedčí o postupnej radikalizácii nemeckého obyvateľstva, ktorá začala dlho pred vypuknutím holokaustu. A tiež, že utrpenie židov bol všeobecne známy fakt. Kniha je napísaná veľmi sugestívne a dalo by sa povedať, že až naliehavo. Čitateľ sleduje postupný rozklad psychiky človeka, ktorý prichádza o všetko bez toho, aby to vedel nejak extra ovplyvniť. Je škoda, že kniha bola napísaná v takom krátkom čase a sám autor ju už nestihol upraviť. Miestami bolo z textu cítiť, že bol napísaný narýchlo. Vedel by som si predstaviť niektoré pasáže preškrtať a iné zas naopak rozviesť. Možno o to autentickejšie Cestujúci pôsobí. Určite odporúčam.
Nagori
Rjóko Sekiguči
Táto kratučká esej od japonskej autorky žijúcej vo francúzsku je celkom iná, ako som pôvodne čakal. Myslel som si, že autorka sa bude zaoberať hlavne tou nostalgiou či pocitom smútku za niečím, čo už končí. A ono sa tým aj naozaj zaoberá, ale podstatne väčšia časť je venovaná jedlu. Je to skoro až taká óda na jedlo a možnosti si vychutnávať zmes rôznych tradičných aj netradičných chutí. Aby som bol celom úprimný, po obsahovej stránke sa o nič prelomové nejedná, ale z tejto knižky ale sála tak veľmi príjemná atmosféra a pokoj, že si myslím, že je dobré si ju prečítať. Zastaviť sa, zamyslieť sa a užívať si maličkostí. Chcel by som raz v živote dosiahnuť takú úroveň pokoja akým pôsobia autorkine myšlienky v tejto knihe. Kniha je krátka, dá sa prečítať za necelé dve hodinky. Odporúčam.
Vládce džinů
P. Djèlí Clark (p)
(SPOILER) Vysvetliť prečo mám s touto knihou veľký problém tak, aby recenzia neobsahovala spoilery, je pomerne zložité, ale pokúsim sa.
Začnem však tým, čo je na knihe pozitívne. Veľa toho nie je. Vládce džinu je steampunkova fantasy zasadená do alternatívnej egyptskej histórie. Hlavným a zároveň jediným pozitívom tejto knihy je zaujímavý svet. Dej sa odohráva v Káhire začiatkom 20. storočia, keď sa Egypt osamostatnil od Britského impéria. Tento svet je obohatený o prítomnosť mágie, rôznych elementálov a džinov, ktorý sa snažia integrovať do spoločnosti obyčajných ľudí a vytvoriť fungujúci samostatný štát. V rámci krajiny funguje viacero spolkov, ktoré sa snažia presadiť rôzne božstvá, od Alaha až po staré, pôvodné egyptské náboženstvá. Takto vybudovaný svet ponúka veľké množstvo možností, žiaľ, prakticky všetky ostali nevyužité.
Dej sa točí okolo vyšetrovania atentátu na vrchných politických predstaviteľov a členov jedného zo spolkov. Vyšetrovanie vedie mladá vyšetrovateľka Fátima a pomáha jej s tým nová kolegyňa Hadía. A tu prichádza obrovský problém. Približne na strane 50 sa objaví na scéne postava, pri ktorej je úplne evidentné, že za tým atentátom je ona. Už viac evidentné by snáď bolo, keby sa sama priznala. Dúfal som, že sa mýlim. Hovoril som si, že to predsa nemôže byť také jednoduché. Dvojica vyšetrovateliek na to prišla na strane 370... Dievčatá jedny šikovné... Určite sa pýtate čo sa dialo medzitým. Nič, iba jedna obrovská nuda. Dámy chodili hore-dolu po meste, bavili sa s kadekým miesto toho, aby sa trochu zamysleli nad tým, čo je úplne očividné.
Keby toto bola 200 stránková novela, tak by to ešte šlo. Aj tak by to bolo nudné, ale čítať vyše 400 strán o niečom, čo ste odhadli na strane 50, je skutočné utrpenie. Keby to bolo aspoň o tom, že atentát tej postave nevedia dokázať... Detektívna zápletka je v tejto knihe absolútne nefunkčná.
Postava Fátimy je tuctová, nezaujímavá a zle zapamätateľná. V priebehu čítania sa ani nedozvieme, že prečo sa rozhodla dať na kariéru vyšetrovateľky. Z jej minulosti tiež skoro nič. Zistil som, že autor napísal niekoľko krátkych poviedok a noviel z tohto sveta, ktoré neboli preložené. Možno je to pozadie vysvetlené tam, to však nemení nič na tom, že tu to chýba. Ostatné postavy tiež nie sú veľmi rozpracované.
Veľká škoda a premrhaný potenciál. Neodporúčam. Prečítajte si radšej Prepletené kráľovstvo, to je síce YA, ale aspoň to nebudete chcieť vyhodiť z okna.
Šampión Titanských hier
Brandon Mull
Myslím, že už je zbytočné sa znovu rozpisovať o svete, štýle písania či charakteroch postáv. Ak už uvažujete nad touto knihou, autorovu tvorbu už veľmi dobre poznáte. Tento diel je určite o kúsok lepší ako ten predchádzajúci, možno dokonca druhý najlepší v rámci série Dragonwatch. Veľmi sa mi páči, že autor sa odvážil dotknúť témy otroctva drakov v kúzelnej rezervácií obrov a pridal tak širší kontext k dračej vzbure. Taktiež ma veľmi bavila Sethova dejová linka. Konečne sme zistili ako vznikajú démoni. Menej ma bavila Kendra. Už v predchádzajúcich dieloch som mal pocit, že táto postava sa zakonzervovala v takom zvláštnom rozpoložení a odvtedy sa nikam neposúva a nič extra sama nerieši. V sérii Fablehaven bola predsa ona tou inteligentnou a predvídavou. Teraz mi príde, že len reaguje na to, čo urobí Ronodin a furt sa čuduje, že on je naozaj zlý. Každopádne som si pred čítaním hovoril, že tento diel rozhodne či siahnem aj po piatej knihe a musím povedať, že siahnem. Som veľmi zvedavý ako to celé dopadne. Odporúčam aj keď je už jasné, že táto séria sa svojej predchodkyni nevyrovná.
Mandolína kapitána Corelliho
Louis De Bernières
Tento trpko-sladký román zachytávajúci celú mozaiku príbehov o odvahe, láske, oddanosti a zrade, na pozadí tragických udalostí 20. storočia, v Grécku. Kniha ma nesmierne chytila hneď od prvých strán. Je až neuveriteľné, ako autor dokázal namiešať komediálne a tragické prvky bez toho, aby to vyznelo trápne či dehonestujúco. Bernières má naozaj talent. Všetky charaktery sú výborne vykreslené a čitateľ môže sledovať, ako sa vplyvom rôznych udalostí menia. Veľmi som si obľúbil postavu doktora Jannisa, ktorého inteligencia, priamočiarosť až ironickosť posunula knihu na úplne iný level. Romantická linka je síce ku koncu dosť sentimentálna, ale nie gýčová. Niektoré scény sú naozaj veľmi silné, naturalistické a ukazujú nám, že mi sami sme silnejší, než si uvedomujeme. V texte sa nachádza veľa veľmi múdrych úvah o živote, spoločnosti, láske ale aj vojne či smrti. Kniha mi miestami pripomínala tvorbu Alberta Moraviu. Myslím tým témou a prostredím, nie spracovaním. Ak uvažujete, že si prečítate niečo z edície MM alebo nejakú hodnotnú klasiku, Mandolína kapitána Corelliho je určite skvelá voľba.
Zlodej hviezdneho prachu
Chelsea Abdullah
Zlodej hviezdneho prachu je fantasy vyznačujúca sa krásnym farebným, exotickým svetom inšpirovaným arabskou zbierkou rozprávok Tisíc a jednej noci. Samotný námet príbehu, hľadanie stratenej lampy, taktiež pochádza z tejto zbierky. Kniha sa číta veľmi príjemne, relatívne rýchlo, no napriek tomu si myslím, že trpí určitými nedostatkami typickými pre prvotiny. Niektoré pasáže by potrebovali preškrtať, iné viac rozpísať a niektoré vetné zvraty by sa dali napísať menej kostrbato. Autorka sa snaží všetko naservírovať na striebornom podnose, aby každý pochopil ako to myslí. Niekedy je to na škodu. Kniha je výrazne zameraná na dej a ocenil by som trochu viac času na to, aby som si mohol k postavám vytvoriť vzťah. Aj keď sú postavy dospelé, knihu by som určite zaradil skôr k YA. Myslím si, že moje 15-16 ročné ja by túto knihu zbožňovalo. Opäť sa tu stretávame s tým, že autorka sa nás snaží opakovane presvedčiť, že postava je nejaká, ale jej skutky tomu úplne nezodpovedajú. Celkovo by som to zhrnul ako oddychové čítanie pre menej náročných, možno primárne mladších čitateľov.
Slon na Zemplíne
Andrej Bán
Súbor reportáží Slon na Zemplíne je kniha o nás, o Slovákoch, o tom aký sme, ako sa správame k druhým, k sami sebe a o tom aký sme iný oproti ostatným národom. Andrej Bán sa pokúša čitateľom priblížiť, tak trochu zabudnuté, okrajové časti Slovenska a zároveň prakticky ukázať, ako veci na Slovensku (ne)fungujú. Podľa mňa sa mu to podarilo dokonale. Garantujem vám, že pri čítaní tejto knihy vám bude do smiechu. Niekedy to bude veselý smiech, pretože autor používa určitú dávku humoru, častejšie to však bude smiech cez slzy. Upozorňujem, že keď človek číta a zamýšľa sa nad absurdnosťami, ktoré sa stali alebo sa stále dejú v jeho krajine a keď je niekto schopný to takto priamo povedať, tak prichádza isté znechutenie. Opakovane som túto, relatívne krátku knihu zatváral a musel som si pri čítaní dávať pauzu. Nie je to však len kritika slovenského národa, autor nepoukazuje iba na chyby, naopak, snaží sa poskytnúť aj istú nádej a ukazuje aj to pekné. Napriek tomu, že kniha vyšla ešte v roku 2018, v kontexte súčasnej spoločenskej situácie na Slovensku je nesmierne aktuálna. Určite odporúčam!
Lekcie
Ian McEwan
Moje prvé stretnutie s týmto svetoznámym britským autorom dopadlo veľmi dobre a určite nebude posledné. Ian McEwan si zvolil veľmi netypický námet – zneužívanie chlapca staršou ženou a to, ako to ovplyvnilo celý jeho život. Kniha však nie je písaná chronologicky. Sú to skôr také útržky, ktoré postupne vytvárajú celok. Hlavná dejová linka je rozvetvená o významné historické udalosti 20. a 21. storočia. Lekcie končia až v období lockdownu. Nie je to však typické zachytenie malého života jednotlivca na pozadí veľkých dejín. Dejinné udalosti sa do Rolandovho života premietajú s menším efektom. Musím priznať, že práve tie historické pasáže ma miestami dosť nudili. Niekedy som nevedel celkom pochopiť, že či mi autor dané informácie dáva preto, lebo mu prídu zaujímavé alebo sú dôležité pre príbeh alebo sa len chcel pochváliť, koľko toho vie. Myslím si, že by sa mohli miestami výrazne skrátiť. Kniha by tak získala väčšiu dynamiku. Musím vyzdvihnúť preklad originálneho názvu románu „Lessons“ do slovenčiny. Slovenské „Lekcie“ sa ku knihe hodí výrazne viac, ako české „Hodiny.“ Sľubujem, že pri čítaní pochopíte ako to myslím. Je možné, že pre niekoho bude kniha horšie uchopiteľná, ale určite si myslím, že stojí za prečítanie. Odporúčam.
Mníchov
Robert Harris
Knihy z obdobia druhej svetovej vojny mám veľmi rád a tešil som sa, že toto bude niečo iné, než knihy zachytávajúce holokaust či priebeh bojov. Dalo by sa povedať, že je to iné, predovšetkým je to však neskutočne nudné. Pozitívom knihy je, že autor sa ako-tak drží historických reálií a celkom dobre zachytáva dobovú atmosféru. Tu sa však pozitíva končia. Hlavná postava - Hugh Legat, je nemastný-neslaný, tuctový hrdina, ktorého myšlienkové pochody ma iritovali. O ostatných postavách vám toho viem povedať len toľko, že sa o nich veľa nedozviete a že sú úplne ploché. Napriek tomu, že kniha zachytáva dramatické udalosti, tak som sa extrémne nudil. Tento „triler“ neobsahuje žiadne napätie. Je to dané jednak tým, že z hodín dejepisu všetci vieme ako to dopadne a zároveň aj tá troška napätia, čo by ostala je zabitá nekonečnými dialógmi o ničom. Nemá to iskru, nemá to spád, ako triler to proste vôbec nefunguje. Myslím, že knihu najlepšie vystihuje veta v jednej recenzii z Goodreads: „Too much novel to be good history, too much history to be a good novel“. Sklamanie.
Dračí republika
Rebecca F. Kuang
Na túto knihu som sa veľmi tešil a žiaľ musím povedať, že som po dočítaní ostal trochu sklamaný. Nechcem tým povedať, že Dračí republika je zlá kniha, ale oproti prvému dielu, ktorý sa u mňa stal top knihou roka 2022, sú aj tieto štyri hviezdičky prepad. Je možné, že svoju rolu na tom hrá aj fakt, že som sa k druhému dielu dostal až po dvoch rokoch. Ak ste čítali prvý diel, tak presne viete, čo od tejto knihy čakať. Medzi jej prednosti patrí originálny magický systém, výborne premyslený svet a v tomto diely autorka dotiahla do dokonalosti demografiu vo vojnou zmietanej krajine. Na krajinu dopadnú všetky jej dôsledky, od hladomoru cez politické machinácie až po nedostatok financií. S touto knihou však mám jeden pomerne veľký problém a síce, že je to stále „one man show.“ Všetko sa točí iba okolo Rin. Vedľajšie postavy sú len figúrky, ktoré sa objavia, splnia svoju úlohu a umrú. V prvom diely mi to neprekážalo, pretože bolo potrebnú predstaviť svet a jeho fungovanie, ale tu? Nepovažujem za ideálne, ak postavy umierajú jedna po druhej a so mnou to vôbec nepohne, rovnako ako ani samotná Rin si z toho veľmi ťažkú hlavu nerobí. Je to veľká škoda. Celkovo by som knihu zhodnotil ako solídnu, ale nie je to Kuang v jej najlepšej forme.
Bílá Voda
Kateřina Tučková
Bílá Voda je fenomenálne dielo, ktoré ale určite nemôžem odporúčať paušálne. Jedná sa o 700 strán hutného textu, ktorý zachytáva hneď niekoľko neľahkých tém. Dej nie je rozprávaný lineárne. Kompozíciu rozprávania má autorka síce veľmi dobre premyslenú, ale tým, že do hlavnej dejovej linky vstupuje veľké množstvo rôznej korešpondencie, prepisov z archívov a denníkových zápiskov, tak sa kniha nečíta ľahko a vyžaduje veľa pozornosti. Sám si nie som istý, ako by som knihu vnímal, keby som pred jej čítaním nevidel divadlo. Páči sa mi však, že autorka čitateľovi nič nenaservírovala na striebornom podnose. Táto kniha má obrovský presah, okrem zachytenia neľahkých osudov konkrétnych ľudí počas komunizmu, sa venuje aj feminizmu a postavení žien v cirkvi. Je to zároveň aj kritika cirkvi. Venuje sa ale aj súčasným témam - psychickým problémom, boju so závislosťou, zložitým rodinným vzťahom, otázke viery a nie len v teologickej rovine a nakoniec odpusteniu. O tejto knihe by sa dalo napísať strašne veľa.
Elantris
Brandon Sanderson
Musím sa priznať, že do čítania Elantris som išiel s istou obavou, pretože som sa opakovane stretol s názormi, že toto rozhodne nie je to najlepšie, čo autor napísal. O to väčšia je moja radosť, že kniha zabodovala a v mojom osobnom rebríčku obľúbenosti preskočila prvú éru Mistborna. Elantris má výborný, do detailov prepracovaný svet. Tento svet má vlastné náboženstvá, veľmi originálny magický systém a zaujímavé usporiadanie spoločnosti. Veľkú pozornosť autor venuje postavám. Každá si prechádza vlastným konfliktom. Dve z troch hlavných postáv som si naozaj veľmi obľúbil. Raodena, ktorého postihla kliatba a ktorý sa snaží v Elantris, zo skupiny konštantne trpiacich ľudí, znovu vybudovať aspoň ako-tak fungujúcu spoločnosť. A Sarene, ktorá je nesmierne inteligentná diplomatka a politička snažiaca sa získať vplyv v meste susediacom s Elantris. Treťou postavou je Hrathen, je to duchovný, ktorý sa snaží rozšíriť Fjordellské náboženstvo na území miest v okolí Elantris a zároveň si prechádza krízou vlastnej viery. Ten mi až taký sympatický nebol, ale je to taktiež výborne napísaná postava. Okrem kliatby a nefungujúcej mágie, hrá veľkú rolu v príbehu aj náboženská schizma. Príbeh je zo začiatku pomalší, ale postupne graduje a druhú polovicu som zhltol za dva dni. Výborná kniha, ktorú odporúčam všetkým fanúšikom dospelej fantasy.
Koniar z Auschwitzu
Henry Oster
Ďalšia kniha zachytávajúca osud človeka, ktorý prežil skutočné peklo na zemi. Zachytáva príbeh chlapca, ktorý už útleho detstva pociťoval na vlastnej koži dôsledky antisemitizmu. Budem sa opakovať, ale aj v tejto recenzii zdôrazňujem, že je nesmierne dôležité, aby sa na príbehy týchto ľudí nikdy nezabudlo. V tejto knihe je cítiť, že ju spracúval novinár. Povedal by som, že v tom spočíva jej výhoda aj nevýhoda. Na jednej strane sú zážitky pána Ostera doplnené o historický kontext a fotografie. Čitateľ tak má možnosť pochopiť širšie súvislosti. Na strane druhej, mi kniha prišla písaná miestami až príliš vecne. Ocenil by som lepšie zachytenie emócií a vnútorného prežívania. Chápem však, že aj pre rozprávača určite nebolo jednoduché sa znovu vrátiť k týmto extrémne ťažkým spomienkam. Myslím si, že Koniar z Auschwitzu veľmi dobrá kniha, ktorej kúpu určite neoľutujete.
Kdo jinému jámu kopá
Marie Rejfová
Toto je veľmi príjemná oddychová kniha. Pokiaľ hľadáte primárne detektívku, tak vám túto knihu neodporúčam. Samotná detektívna zápletka nie je veľmi zložitá a skúsený čitateľ páchateľa odhadne snáď prakticky v momente, keď sa tá postava objaví na scéne. Pokiaľ však hľadáte niečo ľahké, vtipné, z domáceho prostredia a veľmi sympatickou svojráznou postavou, tak toto je kniha pre vás. Autorke sa veľmi dobre podarilo vykresliť atmosféru malého mestečka, ktoré je mne osobne veľmi blízke. Nájdete tu žabo-myšie vojny medzi susedkami, voňavé pečivo, kaderníčku, ktorá vie všetko o všetkých a preskočí aj nejaká romantická iskra. Neskutočne ma bavili flashbacky na Josefíninu zosnulú babku, jej rady a hlášky sú výborné. Audiokniha je nahovorená veľmi dobre a tým, že dej odsýpa veľmi pozvoľna, skvele sa hodí na počúvanie k cestovaniu či nejakej, kľudne aj zložitejšej aktivite. Zároveň si myslím, že táto kniha sa veľmi hodí pre ľudí, ktorí z audioknihami začínajú. Som veľmi zvedavý na pokračovanie.
Slzy akácií
Willem Frederik Hermans
Z tejto knihy mám veľmi rozporuplné dojmy. Na jednej strane v jej obsahu vidím kvalitu. Jedná sa o dielo autora, ktorý bol výrazne ovplyvnený expresionizmom. Toto je kniha predovšetkým o pocitoch. Tými pocitmi sú hnev, frustrácia a úzkosť. Celkovo sú Slzy akácií veľmi sugestívne a subjektívne. Hlavná postava – Arthur, je nespoľahlivým rozprávačom. Je to antihrdina, plný rozporov a výrazne zameraný na seba. Autor v tejto knihe poukazuje na neistotu v budúcnosti a zároveň sa hlbšie venuje aspektom viny v prípade kolaborantstva a to ako z pohľadu spoločnosti všeobecne, tak z pohľadu jednotlivca. Kniha tak má výrazný filozoficko-politický presah. Za obsah by som knihe nebál dať plné hodnotenie. Teraz však prichádza to veľké „ALE.“ Po kompozičnej stránke, je táto kniha úplná katastrofa. Autor skáče od jedného k druhému. Začne myšlienku alebo dialóg, ktorý však dokončí, až o kopu strán ďalej alebo ani nedokončí. Postavy často trpia samomluvou. Je veľmi ťažké sa na knihu sústrediť a odmena za tú námahu prichádza veľmi pomaly. Nie je umenie opísať náročné veci zložito. Skutočné umenie je opísať náročné veci tak, aby ich pochopilo aj malé dieťa. Odporúčam čitateľom s veľkou dávkou trpezlivosti.
Päťhviezdičkový víkend
Elin Hilderbrand
Päťhviezdičkový víkend, ako už napovedá obálka, je príbeh dokonale stvorený na pláž. Veľkú rolu v tejto knihe hrajú sociálne siete, blogy a Instagram. To ma privádza k prvému problému – na začiatku sa v texte nachádza veľa textových správ, ktoré si postavy medzi sebou vymieňajú a nevedel som sa do knihy začítať. Našťastie neskôr toho výrazne ubudne. Hlavná postava má blog o varení a preto sa v knihe sa nachádzajú početné opisy jedla a tiež oblečenia. Musím sa priznať, že ma to veľmi nebavilo. Počas príbehu sa objavujú odkazy na populárne film, knihy a hudbu, napríklad Krstného otca, Kde raky spievajú či pesničky od Adele. To sa mi zas veľmi páčilo. Posledná výčitka, ktorú mám je, že mi v príbehu chýbala nejaká viac vtipná, charizmatickejšia postava, ktorá by to trochu odľahčila. To je ale, samozrejme, vec vkusu. Rád by som napísal, Päťhviezdičkový víkend je päťhviezdičkové čítanie, ale žiaľ to nie je možné. Celkovo hodnotím ako priemerné oddychové čítanie na leto, určené primárne ženskému publiku. Ak vás kniha zaujala, nemusíte sa báť do nej ísť, ona totiž určite neurazí, akurát, možno ani extra nenadchne.
Prepletené kráľovstvo
Tahereh Mafi
(SPOILER) Prepletené kráľovstvo je fantasy inšpirovaná perzskou mytológiou. Prakticky tri štvrtiny knihy som bol presvedčený, že dám knihe plné hodnotenie. Autorka začne pekne od začiatku budovať svet, predstaví nám kus jeho histórie, jeho usporiadanie a akú rolu v ňom hrajú džinovia. Väčšina kapitol je písaná z pohľadu Alizeh, ktorá je po všetkých tých silných, sebavedomých, no blbých hrdinkách, vítaným osviežením. Je veľmi múdra, zručná a je si plne vedomá svojich limitov a nevýhodného postavenia. Korunný princ Kamran by mal byť melancholický, depresívny a zároveň tak trošku rojko. Žiaľ, toto tam väčšinu knihy nie je vidieť. Ja nepotrebujem, aby mi autorka povedala, že postava má depresiu. Ja chcem, aby sa to odzrkadlilo na jej správaní, chcem to vidieť. Magický systém v knihe nie je veľmi vysvetlený. Vieme len toľko, že mágia existuje, je strašne drahá a dokáže rôzne veci. Väčšinu knihy sa v deji neobjaví, takže to tiež, nie je zásadný problém. Problémom je posledná štvrtina knihy. Dej naberie z ničoho nič raketové tempo, akoby autorka zistila, že má na ukončenie posledných pár strán. Spolu s tým prišli zvraty, ktoré mi nie celkom dávali zmysel. Postavy začali konať nelogicky, unáhlene a objavuje sa náznak milostného trojuholníka, ktorý ja osobne neznášam. Kniha končí ako klasická YA fantasy so všetkými nedostatkami pre ňu typické. Je to trochu škoda, ale aj tak si myslím, že Prepletené kráľovstvo za prečítanie stojí a uvidíme, čo prinesú ďalšie diely.
