Ahmose
komentáře u knih
Les v domě
Alena Mornštajnová
Les v dome je veľmi ťažká a depresívna kniha. Miestami som mal pocit akoby som sedel a počúval rozhovor u psychológa, ktorý však nemám počuť. V jadre príbehu stoja ženské postavy – babka, mama a dcéra, ktoré sú veľmi dobre vykreslené a každá má v príbehu svoje nezastupiteľné miesto. Celou knihou sa nesie veľmi ponurá a tiesnivá atmosféra. Je to napísané veľmi pútavo, takže ma to nútilo čítať ďalej. Celé som to prečítal na trikrát, ale medzi tým som musel mať vždy niekoľko dní pauzu. Miestami mi z toho naozaj nebolo dobre. Temné tajomstvo okolo, ktorého sa celý príbeh točí, pozorný čitateľ odhalí relatívne skoro. Možno aj skôr, než by si to sama autorka priala. Kauza, ktorá sa odohrala tesne po vydaní knihy mala za následok, že som už od začiatku presne vedel o čo pôjde a tak som bol ešte o to viac ukrátený o prekvapivé odhalenie. Trochu ma mrzí záver. Autorka sa pokúsila o trilerové zakončenie a podľa mňa to knihe vôbec nesvedčí. Miesto prekvapenia z toho ostala pachuť neuveriteľnosti. Les v dome čitateľovi nedáva ani kvapku nádeje. Je to príbeh temnoty, hnusu a traumy. Knihu určite odporúčam, ale naozaj to nie je pre každého.
Moje šialené nápady
Bernardo Zannoni
Toto je jedna z najdivnejších kníh aké som v živote prečítal. Premýšľal som ako ju ohodnotiť, pretože doteraz netuším či sa mi páčila alebo nie. Nakoniec som sa sám so sebou dohodol, že jej dám tri hviezdy za originálny námet, využitie zvierat ako postáv a krásnu obálku. Táto kniha je v prvom rade nábožensko-filozofická, až by sa dalo povedať metafyzická. Obsahuje veľa odkazov na Bibliu, predovšetkým Starý zákon. Ústrednou témou knihy je naša pominuteľnosť a márnosť všetkého naokolo. Jazyk v knihe je strohý, hrubý až simplexný a príliš sa mi k príbehu nehodil. Aspoň sa vďaka tomu rýchlo číta. Nejedná sa o vyložene depresívnu knihu, ale optimizmu v nej tiež veľa nenájdete. Autor čitateľovi kladie existenciálne otázky, nedá sa však povedať, že by aj odpovedal. Vadilo mi, že som sa ani v závere nedozvedel, ako to vníma on. Nemôžem si pomôcť, kniha na mňa celkovo pôsobí trochu pseudofilozoficky. Nemyslím to teraz v psychiatrickej, chorobnej rovine, ale skôr v autorovom presvedčení o znalosti problematiky, ktorej v skutočnosti, až tak hlboko nerozumie. Kniha Moje šialené nápady bude u mňa jednoznačne zaradená medzi divnoknihy. Ak hľadáte niečo, čo nie je len úplne mimo vašu komfortnú zónu, ale aj mimo bežnej literatúry, táto kniha by mohla byť to pravé.
Neviditeľné besy srdca
John Boyne
Môžem s čistým svedomím povedať, že Neviditeľné besy srdca sú jedna z najlepších kníh aké som kedy čítal. Pri čítaní tejto knihy som sa nahlas smial, miestami som ju nenávidel a na konci som ju oplakal. Autor nám predkladá príbeh celého jedného ľudského života. Hoci sa môže zdať, že je to dlhá a ťažká kniha, tie stránky sa čítajú prakticky samy. Dej odľahčuje viacero veľmi vtipných scén a táto kniha je hlavne o dialógoch, takže má veľmi dobrú dynamiku. Okrem témy homosexuality a jej tolerancie v spoločnosti, sa autor venuje aj rôznym podobám lásky a jej absencie – materská láska, priateľská, rodičovská, milenecká, platonická, vynútená, neopätovaná a nakoniec samozrejme aj tá pravá. Dotkne sa aj témy epidémie HIV a obchodovania s ľuďmi. Hlavná postava – Cyril, vám s najväčšou pravdepodobnosťou nebude sympatický počas celej doby čítania. Urobí niekoľko veľmi zlých rozhodnutí a ponesie za to následky. O to viac mi jeho postava prišla uveriteľná a o to viac mi prirástla k srdcu. Záver knihy je nádherný a dojemný. Toto je neskutočná a veľmi dôležitá kniha. Neviditeľné besy srdca sú u mňa veľmi horúci kandidát na knihu roka 2024. Jednoznačne odporúčam!
Hľadanie Adama
František Kozmon
Hľadanie Adama je kniha, ktorú Slovensko potrebovalo. Myslím si, že v dnešnej dobe, je potrebné viac ako kedykoľvek predtým aby vychádzalo na domácom trhu viac kníh, ako je táto. Nie je to len LGBT kniha. Autor spracoval tému konfliktu viery a sexuálnej identity veľmi citlivo, ale výstižne. Adamov vnútorný boj je až hmatateľný. Hľadanie Adama otvára tému, o ktorej sa v súčasnosti stále veľmi nehovorí – život v rodine s náboženským fanatikom. V tejto knihe hrá veľkú rolu vina, ale aj to, aké dôležité je odpustenie. Obaja hlavný hrdinovia sú veľmi sympatický a veľmi som si ich obľúbil. Adama možno trochu viac ako Kamila. Ak ste fanúšikom zvieracej série a myslíte si, že táto kniha tematicky nie je pre vás, tak vás ubezpečujem, že aj na vás autor myslel. Kniha ma veľmi dobrú dynamiku a spád, číta sa veľmi rýchlo. Po vizuálnej stránke je tiež veľmi vydarená. Za mňa veľké odporúčanie.
My
Elle Kennedy
Táto kniha je pokračovanie MM romance On, ktorú som čítal začiatkom roka. Už pri prvom diely som bol milo prekvapený, že sa dej netočil iba okolo vzťahov a sexu. Druhý diel je však ešte lepší. Hoci kniha obsahuje explicitné erotické scény, nie je ich veľa a dej sa dotýka omnoho vážnejších tém. Je teda, podľa mňa, otázne či knihu vôbec radiť medzi typickú erotickú literatúru. Autorky odložili ružové okuliare z prvého dielu a rozhodli sa čitateľom priblížiť aj tú odvrátenú stránku života. Ryanova rozvíjajúca kariéra síce zabezpečuje obom skvelý život po materiálnej stránke, no zároveň ma za následok nedostatok voľného času. Do toho sa mieša fakt, že vzťah musia tajiť. Jamiemu sa v profesnom živote nedarí, prichádzajú zdravotné problémy a depresia. Kapitoly sú krátke, pohľady sa striedajú, takže máme možnosť nahliadnuť do hláv oboch hrdinov. Neskutočne ma to bavilo. Chalanom som strašne fandil. Z kategórie oddychovej literatúry je toto jedna z najlepších kníh, aké som kedy čítal. Ako čítanie na leto úplne dokonalá kniha.
Koniec Eddyho
Édouard Louis (p)
Koniec Eddyho sú zápisky z detstva a dospievania autora na chudobnom francúzskom vidieku. Prečítal som ju na jedno posedenie. Z tejto knihy sála obrovská úzkosť a zúfalstvo. Počas čítania som mal chuť nasadnúť na lietadlo a ísť Eddyho zachrániť. Autor nám dáva možnosť nazrieť do svojho života bez pátosu či sebaľútosti. Popisuje ho jednoducho a úderne. Je to poriadna nálož. Na jednej strane stoja rodičia, ktorí podľa mňa nikdy nemali mať deti. Otec alkoholik, ktorý chce zo syna „poriadneho chlapa“ a narcistická matka bez štipky citu. Na druhej strane krutí spolužiaci, ktorí Eddyho systematicky šikanujú pre jeho zženštilosť. To všetko v kombinácií s chudobnou dedinou na pozadí, kde väčšina ľudí nemá ani maturitu. Uzatvára sa tak začarovaný kruh hnusu, homofóbie, nepochopenia a toxickej maskulinity. Táto kniha predstavuje stelesnenie všetkých strachov každého mladého gaya. Autor si ich prežil na vlastnej koži. Hrozná a výborná kniha zároveň. Toto by sa malo čítať na stredných školách. Opäť raz jedna z tých kníh, ktoré otvárajú oči. Odporúčam všetkým!
Pátá minuta je o nás
Eva Pospíšilová
Pátá minúta je o nás predstavuje moje druhé, respektíve tretie stretnutie (ak rátame aj poviedku) s tvorbou týchto mladých českých autoriek. Jedná sa opäť o YA adult heavy contemporary zachytávajúce vzťah dvoch stredoškolákov. Už dávno som nemal taký problém ohodnotiť nejakú knihu ako túto. Na jednej strane sa celou knihou nesie taká zvláštna melancholická atmosféra, ktorá sa mi strašne páčila. Obaja hlavný hrdinovia na mňa pôsobili veľmi reálne a sympaticky. Je tu strašne veľa emócií. Celkovo by som povedal, že táto kniha je hlavne o emóciách a psychike postáv. Autorky do knihy zapracovali zložité rodinné vzťahy, homofóbiu, úzkosti a hľadanie samého seba. Toto sú všetko veci, ktoré si nesmierne cením. Potom je tu však tá druhá strana. Niekedy som sa pri čítaní strácal. Na môj vkus by to vyžadovalo viac opisov miesta. Ten priestor, asi Anglicko, na mňa nepôsobil dôveryhodne. Vyskytovali sa momenty, ktoré ma z príbehu vytrhávali. Škoda, že sa príbeh neodohrával v Česku, (chápem, nie je tu more), ale pôsobilo by to autentickejšie. Záver knihy ma v prvom momente naštval. Prišlo mi, že to vôbec nedáva zmysel. Potom som si však vypočul podcast, kde ho autorky vysvetľujú a zmenil som názor. Suma sumarum, krásne ale miestami boľavé čítanie, ktoré má drobné muchy, ale určite odporúčam.
Veľká vzdialenosť
Marek Hudec
Veľmi pekná a príjemná grafická novela, ktorá autenticky a s humorom ukazuje vzťah dvoch mladých mužov, ktorých od seba delia stovky kilometrov. Ukazuje čitateľovi ako legislatíva dokáže ľudom hádzať polená pod nohy, ale aj to, že láska dokáže prekonať všetky prekážky. Grafika v knihe je moderne a jednoducho ladená. Nemyslím si, že sa bude páčiť každému, ja osobne som tiež fanúšik, skôr detailnejších kresieb, ale k tomuto príbehu sa ten minimalizmus veľmi hodí. Postavy sú veľmi sympatické a celkovo sa mi príbeh veľmi páčil. Jediná vec ma trošičku mrzí a to fakt, že príbeh sa končí náhle. Väčšinou knihám vytýkam, že sú príliš dlhé, tu by sa mi naopak hodilo, keby mala aspoň o 10 strán viac. Veľká vzdialenosť je ale veľmi svieža a krásna kniha, ktorá určite stojí za prečítanie. Odporúčam!
Lev
Conn Iggulden
Ďalší Igguldenov historický román, ktorý voľne nadväzuje udalosti z kníh na Brány do Atén a Ochranca. Do popredia vstupuje mladšia generácia – synovia hlavných hrdinov z predchádzajúcich kníh. Autor objasňuje fungovanie Peloponézskeho spolku, teda aliancie medzi niekoľkými mestskými štátmi, Spartou a Aténami, počas perzskej invázie. Navyše čitateľovi približuje spoločenský život, kultúru a predovšetkým sa zameral na antické divadlo. Toto prepojenie sa mi veľmi páčilo. Na knihe mi prekáža jedna vec. Je to časové (ne)ohraničenie. Dosť ťažko sa pri čítaní orientuje koľko času ubehlo medzi jednotlivými časťami knihy. Prešli roky či mesiace? Je to trošku škoda, pretože ma to chvíľami rušilo. Nebyť tehotenstva jednej z postáv, myslel by som si, že sa všetko odohráva v priebehu pár dní. Inak sa jedná o ďalšie veľmi príjemné historické čítanie, ktoré by nemalo uniknúť milovníkom starovekej histórie.
Domovina
Robert Anthony Salvatore
Výborná klasická fantasy typu Sword & Sorcery. Autor nás zavedie do podzemného sveta Drowov – temných elfov, ktorý žijú v prísne usporiadanej spoločnosti. Vládne tam skoro až kastový systém a na čele jednotlivých rodín vždy stojí matróna matka, ktorú môže vždy nahradiť len niektorá z jej dcér. Muž sa môžu stať bojovníkom či kúzelníkom, podľa toho, ako matróna uzná za vhodné a slúžiť rodu. V popredí sú boje s mnohými príšerami, úkladné vraždy a hlavne dvorské intrigy. Drizzt je výborne napísaná postava, veľmi som si ho obľúbil. Veľmi sa mi páčilo zobrazenie vnútorného konfliktu medzi zachovaním cti a zmyslom pre povinnosť voči rodu. Vedľajších postáv je v knihe pomerne dosť, ale relatívne dobre sa v nich dalo orientovať, majú celkom výrazné charaktery a každá sleduje určitý zámer. Magický systém, rovnako ako svet, vychádza z D&D. Prevláda mágia živlov a privolávanie bytostí z iných sfér. Inak je magický systém pomerne voľný. Drobná poznámka pre fanúšikov romantasy, Domovina neobsahuje žiadnu romantickú linku. Osobne som za to veľmi rád. Romantiky vo fantasy je trhu viac ako by bolo treba a zároveň by rozbíjala štruktúru prísne matriarchálnej spoločnosti, kde sú muži pre ženy podradný. Vynikajúca kniha a ja sa veľmi teším na ďalšie diely.
Deň na trhu
Pál Závada
Toto je kniha o temnej kapitole maďarských dejín, no zároveň je to kniha, ktorá nemôže byť aktuálnejšia. Ukazuje nám, ako strach, nenávisť a politická manipulácia dokážu ovplyvniť spoločnosť. Kniha je krátka, ale na dej nesmierne bohatá. Autor na pár stranách ukáže veľa násilia a celkom presne vystihne atmosféru a nálady vtedajšej doby. Nemôžem si pomôcť, v tejto knihy vidím obrovské množstvo paralel so súčasnou situáciou na Slovensku. Chaos, narastajúce napätie a polarizácia spoločnosti, ktorá vyústi vo veľké nešťastie. Na knihe je poznať, že autor je sociológ. Deň na trhu je skoro až štúdiou toho, ako sa dav obyčajných ľudí živených nenávisťou, vlastnou sebaľútosťou, obmedzenosťou a fámami, nechá strhnúť. Nesmierne dôležité dielo. Na knihe mi však predsa len vadila jedna vec. Po štylistickej stránke mi kniha až tak nesadla. Autor sa snaží imitovať formu zápisníka a neoddeľuje jasne priamu reč. Kniha tak síce pôsobí autentickejšie, ale text sa stáva hutným a výrazne ťažšie čitateľným. Deň na trhu má len 180 strán, takže sa to dá vydržať, ale je to trošku škoda. Určite veľmi odporúčam prečítať. Ako o knihe napísal Ján Púček pre Denník N: „Bolo to hrubé násilie podnietené hrubými rečami. Keď sa nad tým zamyslíme, nie je to nič iné ako to, s čím sa denno-denne stretávame dnes.“ Určite 4,5 hviezdičky.
Fontána di Trevi
Gabriela Adameşteanu
Fontána di Trevi je náročná kniha, ktorá podľa mňa, osloví užší okruh čitateľov. Mne celkom nesadla a to z viacerých dôvodov. Hoci sa kulisy postkomunistického Rumunska zas až tak nelíšia od tých slovenských, príbeh mi prišiel cudzí a dlho som sa do knihy nevedel začítať. Autorka čitateľovi skoro nič nevysvetlí a pre človeka, ktorý sa v dejinách Rumunska vôbec nevyzná, bude kniha dosť ťažko stráviteľná. Dejová linka neplynie lineárne, je pretkaná mnohými odbočkami a pohľadmi iných ľudí. Myslím, že nám tým autorka chcela poskytnúť širší pohľad na vec, ale prevedenie na mňa pôsobilo skôr rušivo. Posledný faktor, ktorý zrejme hrá rolu v mojom sklamaní je, že som až po prečítaní zistil, že táto kniha je poslednou časťou voľnej série. Keby som čítal ostatné diely, možno by aj tento na mňa pôsobila inak. Aby som však iba nekritizoval, táto kniha je výpoveďou o určitej generácii v Rumunsku a nepochybujem, že literatúre má významné miesto. Je drsná, surová a poukazuje na viacero dôležitých tém. Zachytáva frustráciu, túžbu po slobode a nových začiatkoch, ale tiež sa dotýka lásky a vzťahov. Je to proste kniha, ktorá v sebe skrýva mnoho, ale skutočne nie je pre každého. Ak vás láka, určite bežte do nej, medzi moje obľúbené sa však nezaradila.
Mechanický pomaranč
Anthony Burgess
Keď som sa dozvedel, že nakladateľská značka Odeon nám tento rok priniesla nové vydanie tohto kultového románu, vedel som, že nastal ten správny čas, aby som aj ja po ňom siahol. Myslím si, že je to kniha, ktorá už dnes čitateľa nešokuje svojou brutalitou ako tomu bolo, keď v 60. rokoch prvýkrát vyšla. Od tých čias bolo napísaných veľké množstvo brutálnejších a naturalistickejších kníh. Napriek tomu si myslím, že je to kniha, ktorá by v žiadnej knižnici nemala chýbať. Táto kniha sa vyznačuje výnimočným jazykovým systémom, ktorý v iných knihách nenájdete. Klobúk dolu pred prekladateľom. Navyše, príbeh má výrazný psychologický a filozofický presah. Autor sa zaoberá otázkami etiky a morálky, predovšetkým otázkami dobra a zla. Ukazuje aj disfunkčné medziľudské vzťahy a pokrivenú spoločnosť, ktorá v kontexte posledných udalostí, nemá zas tak až tak ďaleko od tej súčasnej. Trošku ma mrzí vykreslenie postáv. Ani k Alexovi, ani k žiadnej inej, nedáva autor možnosť si vytvoriť vzťah. Všetky postavy sú len nástrojmi, cez ktoré autor prezentuje svoje myšlienky a charakterom nedáva väčšiu hĺbku. Mechanický pomaranč je bezpochyby zvláštny, ale myslím, že by si naň mal každý urobiť svoj názor. Odporúčam.
Nie je čo závidieť: Život bežných ľudí v Severnej Kórei
Barbara Demick
Toto je zatiaľ najlepšia kniha, ktorú som z vydavateľstva Absynt čítal. Autorke sa podarilo spracovať skutočné príbehy ľudí, ktorí utiekli a vytvoriť komplexnú knihu, ktorá sa venuje prakticky všetkým aspektom bežného života v Severnej Kórei. Venuje sa dospievaniu, školstvu, zdravotníctvu, kultúre, sociálnemu systému, dozviete sa aj ako funguje čierny trh či k akým činom sú ľudia nútení, aby nezomreli od hladu. Táto kniha vám umožní nazrieť do krajiny odstrihnutej od zvyšku sveta a pomôže vám pochopiť mentalitu národa, ktorý sa takpovediac zasekol v 50. rokoch minulého storočia. Nie je čo závidieť som čítal viac ako mesiac. Nejedná sa totiž o žiadne čítanie na dobrú noc, naopak, je to opäť jedna z kníh, ktoré otvárajú oči a ktorú by som zaradil ako povinné čítanie na školách. Nemusíte sa báť, nejedená sa o žiadny zoznam suchých faktov. Celú knihu budete prežívať spolu s ľuďmi, ktorých príbeh je rozpovedaný. Po dočítaní som mal pocit, že sú ako moji známi, že ich poznám. Vynikajúca kniha, ktorú si proste musíte prečítať.
Dva brehy oceánu
Laura Spence-Ash
Krásny príbeh o priateľstve, láske a strate odohrávajúci sa na pozadí druhej svetovej vojny. Dva brehy oceánu sú napísané veľmi citlivo s dôrazom na psychiku postáv. Nie je to kniha s veľkým dejom, naopak, oveľa viac je o vnútornom prežívaní a komplexných rodinných vzťahoch. Napriek tomu, že postáv je v knihe celkom dosť, prakticky všetky som si nejakým spôsobom obľúbil. Každá mala v príbehu nezastupiteľné miesto. Kapitoly sú veľmi krátke a písané z viacero pohľadov. Popravde som si na to musel chvíľu zvykať, pretože jednotlivé pohľady sa striedali naozaj rýchlo. S čím som ale v knihe bojoval bol štýl priamej reči. Autorka nepoužíva úvodzovky ani pomlčky, ale kurzívu. Tento spôsob robí text pomerne hutným, uberá na dynamike a je trochu ťažšie sa v ňom orientovať. Určite mnohých poteší, že dej priamo nezachytáva násilie a hrôzy druhej svetovej vojny. Dva brehy oceánu majú naozaj jedinečnú atmosféru, ktorá s vami ostane aj dlho po dočítaní. Túto knihu odporúčam fanúšikom knihy Svetlo, ktoré nevidíme. Precítený, miestami nostalgický až trochu melancholický príbeh. Krásne.
Pokrevní pouta
Angela Marsons
Napriek tomu, že má tento diel všeobecne veľmi dobré hodnotenia, tak si moje sympatie nezískal. Zo všetkých kníh, ktoré som od autorky prečítal sa mi zatiaľ páčil najmenej. Hlavný vyšetrovaný prípad bol tuctový, nezaujímavý a celkovo mi prišlo, že ho tam autorka nasilu natlačila, len aby sa nepovedalo. Väčšiu pozornosť venuje Alexandre Thormovej, psychopatickej doktorke, ktorá sa rozhodla pomstiť. Na to, že sa jedná o krimi triler, tak to bolo dosť vláčne a nudné. Nepomohol tomu ani fakt, že kapitoly sú krátke, postavu Kim mám rád a knihu som počúval ako audio. Opakovane som sa pristihol pri tom, že premýšľam nad niečím úplne iným a audioknihu vôbec nevnímam. Dej obsahuje viacero náhod, ktoré nedávajú zmysel a miestami mi správanie postáv prišlo pritiahnuté za vlasy. Ako celok to proste nefunguje. Veľkú rolu na mojom sklamaní hrá určite aj fakt, že predchádzajúci diel sa mi veľmi páčil. Asi si dám od série na chvíľu pauzu. Myslím si, že tento diel môžete pokojne preskočiť. Neodporúčam.
Chlapci z Nickelu
Colson Whitehead
Román Chlapci z Nickelu je fikcia inšpirovaná príbehom skutočnej Dozierovej polepšovne, ktorá fungovala viac ako sto rokov a zničila život tisíckam detí. Chlapci tam boli pravidelne vystavený fyzickému a psychickému týraniu a mnohí z nich „výchovné tresty“ neprežili. Kniha začína dosť zoširoka. Autor čitateľovi objasňuje nálady v americkej spoločnosti v 60. rokoch a hlavného hrdinu vykresľuje ako inteligentného chlapca plného ideálov. Elwood si za svojimi ideálmi stojí aj v momente, keď ho neprávom odsúdia za krádež, ktorú nespáchal. Nasledujú relatívne krátke kapitoly zachytávajúce život a násilie v Nickeli. Nemusíte sa báť, scény nie sú popísané výrazne explicitne. Viac sa v knihe rozoberá emočná stránka týrania, než týranie samotné. Autor toho celkovo z prostredia polepšovne veľa neukáže, oveľa viac času strávite v Elwoodeovej hlave. Je dôležité, aby ste sa na túto knihu nedívali ako na knihu o nápravnom zariadení, ale ako na knihu o priateľstve, nespravodlivosti a túžbe po živote a slobode. Rozprávanie nie je lineárne, obsahuje pár odbočiek a udržuje tak napätie do samotného konca. Záver ma veľmi prekvapil. Krátka, no aj tak silná kniha, ktorú určite odporúčam.
Trnová královna
Gina Chen
Táto kniha by sa dala nazvať retellingom na Šípkovú Ruženku, príbeh má taký veľmi jemný nádych tejto rozprávky. Zdôrazňujem veľmi jemný. Ono to autorka asi chcela urobiť temnejšie, ale na mňa to pôsobilo skôr ako paródia. Zaujímalo by ma, prečo je táto kniha označená ako New Adult ? V knihe sa nenachádza erotika, ani nejaké extra násilie. Témy, ktoré sa v knihe riešia sú typicky Young Adult. Ja by som sa túto knihu nebál dať čítať ani 11-12 ročným deťom.
K budovaniu sveta poviem len toľko, že sa v knihe žiadne nenachádza. Dej ma od začiatku extrémne nudil. Povedzme si pravdu, ono ho tam zas až tak veľa nie je. Myslím si, že keby bol kniha napísaná vo forme 50 stranovej poviedky, bohato by to stačilo. Autorka sa snažila vykresliť hlavnú postavu, Violet, ako morálne šedú. Zo začiatku to ešte ako tak šlo, ale ja ani po prečítaní celej knihy vám nie som schopný povedať aký bol vlastne jej motív. Čo vlastne táto postava chcela? To isté sa týka postavy Danta, blízkeho priateľa Violet a princa. Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá, tie postavy sú úplne ploché.
Autorka načrtla zaujímavý motív, zámeny strachu, vplyvu a manipulácie s rešpektom a úctou. Ale nejak extra to ďalej nerozvíja. Mal som pocit, že s každou stranou sa ten príbeh rozpadá, kvalita písania klesá a celé to uzatvára záver, ktorý ani nie je záverom.
„Niektoré rozprávky snáď ani nemôžu mať šťastný koniec.“ Súhlasím a rozhodne nepotrebujem za každú cenu happy end. Problém je, že táto kniha končí otvorene. Takže vy čítate 340 strán, aby ste sa nič nedozvedeli, aby to proste nedopadlo nijak. Určite jedna z najslabších kníh aké som kedy čítal. Nerozumiem prečo to vôbec vyšlo, nie to ešte prečo sa to prekladá. Vôbec sa nedivím, že druhý diel bol zrušený.
Nebezpečné známosti
Pierre Choderlos de Laclos
Nebezpečné známosti sú menej známou klasikou, ktorá však inšpirovala mnohých súčasných autorov. Je to román písaný formou listov, čo je forma, ktorá nemusí každému vyhovovať. Ja som to zistil až po kúpe fyzického výtlačku a tak som si zaobstaral aj audioknihu, ktorá je teda nahovorená majstrovsky. Celá kniha je postavená na intrigách, ktoré prichádzajú z každej strany. Dominuje manipulácia, pretvárka a ohováranie. Z toho vyplýva, že deja je v knihe minimum a tempo je veľmi pomalé. Najzaujímavejšou postavou je podľa mňa markíza de Merteuil. Zákerná, vypočítavá, ale mimoriadne inteligentná žena so zmyslom pre humor. Údajne sa ňou inšpiroval aj George R.R. Martin keď vymýšľal Cersei. Milostné scény sú v knihe popísané veľmi jemne, elegantne, bez vulgárnosti a napriek tomu fungujú. Autorky dnešných erotických románov sa majú čo učiť. Samozrejme, z knihy je cítiť, že bola napísaná pred takmer 300 rokmi. Niektoré veci, ktoré boli v tej dobe považované za neprípustné a škandálne, dnes považujeme za úsmevné. Nemyslím si, že je to kniha pre každého. Ja osobne by som ju v papierovej podobe asi tiež nezvládol, ale audiokniha je fenomenálna. Odporúčam!
Ako prach vo vetre
Leonardo Padura Fuentes
Ako prach vo vetre je kronikou spoločensko-politickej situácie na Kube od druhej polovice minulého storočia po súčasnosť. Jedná sa o pomerne rozsiahle dielo, ktoré sa venuje sile priateľstva, medziľudským vzťahom, politickým nezhodám a z časti tam vidím aj tému generačnej traumy. Pri čítaní sa strieda viacero pohľadov, takže čitateľ má možnosť nahliadnuť do vonkajšieho aj vnútorného sveta viacerých postáv. Postavy sú pomerne pestré a majú rozličné sociálne zázemie a pohľad na život, hoci ich všetky spája priateľstvo z čias mladosti. Kniha je napísaná veľmi dobre čitateľným štýlom, takže hoci je rozsahom dlhšia, rýchlo sa číta. Napriek tomu si však myslím, že určité pasáže by sa hodilo preškrtať. Predsa len sa mi občas zdalo, že niektoré jednoduché myšlienky boli napísané príliš košato a obšírne. Ako prach vo vetre je výnimočné, komplexné dielo, ktoré má na to stať sa novodobou klasikou latinskoamerickej literatúry. Asi nesadne úplne každému, ale ja ju určite odporúčam.
