Populární knihy
/ všech 5 knih
Nové komentáře u knih Leandro Fernández
Punisher: Otrokáři
„Tentokrát Punisher po gangoch, Rusoch a iných nespútaných živloch, natrafil na gang špecializujúci sa na fakt drsné, odporné veci. Pôvodne som chcel napísať, že podľa mňa v tomto albume Frank Castle prekročí hranice (nemyslel som, že niečo také dakedy poviem) a prestrelil to (ehm ehm), proste že je príliš brutálny i na svoje pomery, menej pripomína Punishera a viac úchylného sadistu á la Saw. Potom som si ale uvedomil, že tentokrát natrafil na skutočnú spodinu, oproti ktorej sú drogové kartely sympatické šteniatka hrajúce sa na slnkom zaliatej poobednej nedeľnej lúke plnej roztopašných púpav a nezbedných motýľov. Takže je vlastne fajn, že proti tejto zberbe vytiahne najtvrdší kaliber. Garthov prístup mám rád a opäť raz je kresba parádna, dynamická, krvilačná a vynaliezavá. Paradoxne, na druhé čítanie ma viac bavila vedľajšia dejová linka s policajtmi. Vďaka nemu Ennisov run odrazu pôsobí o čosi uveriteľnejšie, keďže v minulosti zaznela informácia, že je Frank aktívny v New Yorku už desaťročia a za ten čas zabil tisíce (!) zločincov, čo ale pravdupovediac príliš reálne neznelo. To by ho vážne za ten čas nikto nechytil? V Otrokářoch je priznané to, čo sme sa dovtedy mohli len domnievať: a to fakt, že strážcovia záclona samozrejme také krvavé branie spravodlivosti do vlastných rúk neschvaľujú... ale vlastne možno trochu áno. A práve i vďaka tomu, že Punishera istým spôsobom „kryjú“, je zodpovedné za to, že ho dodnes nechytili a môže sa v pohode v tričku s lebkou premávať po podnikoch a dávať si panáka, alebo výživné raňajky. Žiaľ, tentoraz mi nejak nesadol scenár, nebavil ma, nevedel som sa naladiť na správnu vlnovú dĺžku a nie je to zlé, ozaj nie, ale na štvrtú hviezdu to vážne nevidím. Moment, dakto klope. Á, to si ty Frank. Nie nie, kdeže, hahaha to nebolo o tebe... Aaaaaaaaaaa!! OK, OK, veď dobre, už tam máš aj štvrtú, len ma už preboha nebi kladivom po hlave.“... celý text
— Ivan Kučera
Punisher: Dole je nahoře, černá je bílá
„Ďalší Ennisov Punisher MAX a opäť hnusne drsná trefa do čierneho (aby sme zostali v kontexte názvu). Ennis Franka zasadzuje do konkrétnych čísel. Takže sa dozvieme, že od vraždy jeho rodiny ubehlo 30 rokov a starý dobrý šialený Frank za ten čas stihol zavraždiť 2000 kreténov, čo z neho mimochodom zrejme robí najdrastickejšieho sériového vraha v dejinách ľudstva. Viem, som smiešny, ale toto už proste považujem za nereálne. Pri takomto pošukovi by bezpečnostné zložky obsadili mesto a behom pár stoviek minút by ho proste dostali. Po predchádzajúcom ambicióznom (tretia svetová, politika, armáda), previazanom (Nick Fury) a zahraničnom (Rusko) dobrodružstve, sa vraciame rovnými nohami späť do New Yorku. Neprekvapivo je to (zase) krvavé, nemilosrdné a sexi. Návrat k tvrďáckym pouličným špinavým koreňom s gangami, zmrdmi a psychopatmi, sa mi páčil. Ennisovi nie je nič sväté. Detto argentínskemu ilustrátorovi Leandrovi Fernándezovi (Conan, Deadpool). Zaujalo ma, že ústredným záporákom je v podstate obyčajný, tuctový magor, akých býva na dedinskej zábave o pol druhej nadránom zo dvadsať. Žiadny nadprirodzene silný súper, ale pošuk, ktorého by Punisher prebil behom... troch sekúnd? Niekedy ale zvyknú práve títo záporáci byť v komiksoch mraziví a pôsobiví (sfleku mi samozrejme napadá Joker). Úplne som síce nepochopil, ako je možné tak ľahko utiecť z basy, navyše ak ste práve brutálnym spôsobom zavraždili bacharku, ale OK, prepáč Frank, už držím klapačku.“... celý text
— Ivan Kučera
Punisher: Irská kuchyně
„Tak toto som potreboval ako soľ. Sakra veľkého tvrďáka Franka Castlea a jeho legendárnu Írsku kuchyňu som si dal po dvoch zväzkoch Morrisonovej JLA a musím skonštatovať: panebože, konečne niečo, čo mi napravilo bublinkovú chuť. Toto nemá s detským čítaním vážne nič spoločné. Áno, Argentínčanom Fernándezom (Conan, Shang-Chi) je to nakreslené na prvý pohľad páčivo a koloristom Deanom Whiteom (áno, tento chlap má fakt farbu v mene) ľúbivo vymaľované, ale drieme pod tým príbeh ostrý ako čili rozmrvené do oka. Plný zlých postáv a mimoriadne temných (ne?)charakterov a akčných scén drsných ako túlavý doberman, ktorý vás nečakane pohryzie na ulici. Na prvé pozretie to nie je žiadny bitúnok. A jasné, človek čítal explicitnejšie veci. Ale akonáhle v čítaní spomalíte, natrafíte na chuťovky typu chlapa, ktorý na tvári už nemá kožu a tak si ju proste nalepil späť lepiacou páskou. Vtedy si poviete, že toto asi naozaj tak úplne nie je čítanie pre malé deti. Škoda, že sa Frankovi vo filmoch a seriáloch darí striedavo oblačno striedavo slnečno. Je to totiž fakt parádna, prekvapivo dobre spracovaná postava. Je však natoľko komplikované správnym spôsobom ju uchopiť, že sa na svete nájde len málo podobných frajerov, ako Garth Ennis. Kresba je plná zarážajúcich detailov, hoc to tak na prvý pohľad nemusí vyzerať (rozstrapkaný celofán, ktorý býva na sklenených fľašiach piva tesne pod hrdlom). Chápem, že tomu niektorí vyčítate jednoduchý scenár, tak toto je sakra Punisher, čo ste čakali, Umberta Eca? Mne sa práveže priamočiarosť nielenže páčila, ale bola mi fest sympatická. Punisher v zovretí gangov... či skôr gangy v zovretí Punishera. Užite si.“... celý text
— Ivan Kučera
Shang-Chi
„Pěkné počteníčko,které čtenáře chytí a nepusti“
— Luigi1
Punisher: Otrokáři
„V tomto díle převládá mučení,zneužívání.Podle mě dost tvrdá četba.“
— Luigi1
Leandro Fernández knihy
| 2017 |
 Shang-Chi |
| 2012 |  Punisher: Otrokáři |
| 2010 | Punisher: Irská kuchyně |
| 2011 | Punisher: Dole je nahoře, černá je bílá |
| 2013 | Punisher: Muž z kamene |
Žánry autora
Fernández je 1x v oblíbených.